Dátum zadania
8. 9. 2004
Zadávateľ
Dušan Jarjabek
Otázka
Konštatovali ste, že slovenská kultúra je na dne. Viete povedať, prečo a kedy sa na to dno prepadla?
Adresát
minister kultúry SR Rudolf Chmel
Dátum odpovede
9. 9. 2004
Zodpovedal
minister kultúry SR Rudolf Chmel
Odpoveď
Vážený pán poslanec, možno by bolo presnejším vyjadrením, že slovenská kultúra je na kolenách, pretože prepadnutie na dno pochopili niektorí ako kritiku všetkých súčasných umeleckých a kultúrnych aktivít, takže takto som to naozaj nemyslel.
Chcel som upozorniť na to, že rozpočet na kultúru sa v pomere k celkovému vývoju štátneho rozpočtu od roku 1990 neustále znižuje. Dôsledkom je fakt, že kultúrne inštitúcie sa nachádzajú na pokraji kolapsu, prestávajú plniť svoju funkciu. Niektoré oblasti umelecké sú na pokraji zániku, napríklad slovenská kinematografia. Neexistujú nástroje na motiváciu iných zdrojov do kultúry ako iba zo štátneho rozpočtu.
Prečo a kedy tento stav vznikol? Postupne.
Od roku 1990 nebola formulovaná žiadna relevantná stratégia pre kultúru vzhľadom na všetky spoločenské politické a hlavne ekonomické zmeny, ktorými Slovensko prechádzalo a ešte stále prechádza. Keďže nebola formulovaná, nemohla byť ani realizovaná. Počas ostatných 15 rokov zanikli staré mechanizmy podpory a financovania a neboli dostatočne nahradené novými. V procese decentralizácie boli kultúrne inštitúcie a niektoré kompetencie prevedené na vyššie územné celky, ale neboli vytvorené mechanizmy ako organizácie viaczdrojovo financovať, ani takéto financovanie motivovať. Boli obdobia, keď sa kultúra stala nástrojom politického a ideologického boja, o čom vás, pán poslanec, nemusím presviedčať. Udiali sa nevratné rozhodnutia, ktoré zásadne ovplyvnili jej ďalší vývoj. Napríklad vydarená, v úvodzovkách vydarená privatizácia Koliby znamenala definitívny zánik infraštruktúry nevyhnutnej pre filmovú tvorbu. Z nej sa slovenská kinematografia dodnes nespamätala.
Na záver by som chcel uviesť, že veľký podiel na stave kultúry má slovenská verejnoprávna televízia, ktorá postupne za ostatných 12 rokov, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin rezignovala na svoje základné úlohy v spoločnosti. Bez jej reflektovania kultúry a umenia vo všetkých žánroch a úrovniach nemajú tieto aktivity základnú oporu, ktorú národné kultúry, verejnoprávne televízie v celej Európe poskytujú. Špirálu absolútnej komercionalizácie televízneho vysielania na Slovensku roztáča v tomto období paradoxne verejnoprávna televízia. Aj z tohto dôvodu je i napriek sizyfovskému úsiliu jednotlivcov a niekoľkých inštitúcií pozícia kultúry a vnímanie kultúrnych hodnôt na okraji záujmu celej spoločnosti.
Doplňujúca otázka
Pán minister, ja si vás nesmierne vážim a v mnohom, čo ste povedali, s vami absolútne súhlasím. Ale aj tak mi nedá povedať niekoľko pripomienok, nie otázok, aby sme sa nejako chytali za slovíčka, ale možno istých úvah. Za posledných šesť rokov -, lebo vy ste pomenovali šesť rokov v tom svojom príhovore, ktorý mám na mysli, o ktorý som sa oprel, keď som vám kládol túto otázku - za posledných šesť rokov koľkokrát sa vláda zaoberala samostatne problémom kultúry. Nemám na mysli jednotlivé zákony, samostatne problémom kultúry ako postavením v istom štáte, ako istou výkladnou skriňou štátu, ktorou táto kultúra existuje. Viem, že ani raz. Viete, akým spôsobom sa budeme podieľať na financovaní kultúry do budúcnosti a ako ste vy konkrétne, vy, pán minister, spokojný s rozpočtom a čo všetko robíte pre to, aby ste tú nespokojnosť vašu deklarovali aj mediálne. V tom som ja nespokojný, lebo si myslím, že vy ste mohli byť mediálne ešte nespokojnejší.
A tragédiou pre mňa je, pán minister, to, že naposledy napríklad platy v kultúre sa zvyšovali v roku 1998. Neviem, či si to táto ctená snemovňa uvedomuje. V roku 1998 sa naposledy zvyšovali platy v kultúre. To znamená, do roku 1998 boli pre kultúru finančne vytvorené podmienky oveľa výhodnejšie, ako sú teraz, pán minister, po šiestich rokoch. A v roku 1998 sa kultúra zachraňovala a dnes sa už len pozeráme na to, ako je tá kultúra nezachránená, ako kdesi ide smerom a my nevieme kam. Všetko, čo ste povedali, je pravda. Ale čo ďalej, pán minister? A nechcem od vás naozaj nič iné, len aby ste mi povedali áno, alebo nie.
Doplňujúca odpoveď
Samozrejme, že táto téma by si vyžiadala nepochybne rozpravu oveľa širšiu, hlbšiu a na väčšom časovom priestore. Ja s vami v mnohých veciach takisto súhlasím, pán poslanec, ale pravda je aj tá, že ani, myslím si, v tejto ctenej snemovni nebol dostatok vôle, priestoru, príležitostí, aby sa otázky kultúry reflektovali akýmsi hlbším spôsobom.
Ja pevne verím, že práve teraz, keď sme nedávno predložili stratégiu štátnej kultúrnej politiky, ktorá ešte takmer v podobe, keď ju málokto poznal, sa už stala takou akoby diskutabilnou, či kontroverznou a mediálne, chvalabohu, aspoň ako-tak, aj keď z takých povrchných indícií reflektovanou, tak si myslím, že práve pri tejto príležitosti možno by sme mohli uvažovať o tom, akým smerom sa kultúra na Slovensku má ďalej uberať.
Samozrejme, človek v takej pozícii trošku aj nielen ako nejaký intelektuál ex offo, či ex professo, ale aj ako minister trošku v takej sizyfovskej, ale hádam nie celkom beznádejnej pozícii, sa usiluje hľadať nejaké východiská z tohto stavu, lebo čo si budeme vravieť, to dno, ktorého sa v kultúre dotýkame, možno ani nie je v takej tej inštitucionálnoriadiacej podobe, ale aj v tom vedomí, s akým slovenská spoločnosť jednoducho na kultúru reaguje, ako podlieha tomu konzumnému, komerčnému, gýčovému spôsobu života a to, samozrejme, nie je, takpovediac, v kompetencii jedného ministerstva, či nejakého ministra tomu zabrániť. Takže nad tým by sa bolo možno potrebné zamyslieť trošku tak aj komplexnejšie, kolektívnejšie a kompetentnejšie, a to je, samozrejme, aj možno úlohou tejto ctenej snemovne.
Nie náhodou či v médiách, či kdekoľvek inde je kultúra stále chápaná ako naozaj nejaký apendix, ako čosi marginálne, čo je na okraji okraja. Je to také smutné, smutné konštatovanie. Voľačo pre to, samozrejme, robíme, aby sme eskalovaniu tohto stavu zabránili, ale mám taký pocit, že robíme stále málo. Samozrejme, aj tomu rozumiem, že nie všetko je len v peniazoch. Ale musíme sa usilovať spolu.