Dátum zadania
10. 12. 2003
Zadávateľ
Ivan Hopta
Otázka
Posledné informácie hovoria o tom, že inflácia sa pohybuje na úrovni 8%. Občania, ktorí majú svoje vklady vložené v bankách dostávajú úroky vo výške 2-3,5%. Teda ich vklady sú znehodnocované. Čo chce vláda urobiť s danou záležitosťou? Nemal by byť podľa vás prijatý zákon, ktorý by občanom zaručoval vyššie úroky než je inflácia?
Adresát
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Dátum odpovede
11. 12. 2003
Zodpovedal
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Odpoveď
Pán poslanec, najprv niekoľko poznámok, a potom priame odpovede na vaše dve otázky.
To, čo sa mi žiada povedať na úvod, je fakt, ktorý sa nedá oddiskutovať, že cena peňazí závisí jednoducho od pomerov medzi ponukou a dopytom. Cena, teda miera vkladov v bankách je determinovaná práve týmto faktorom, ktorý platí v každej ekonomike trhového typu, ponukou a dopytom po peniazoch. Práve vďaka uskutočnenej reštrukturalizácii a privatizácii bánk došlo k výraznému poklesu úrokových sadzieb, pričom napríklad priemerná úroková sadzba v ekonomike Slovenska poklesla z vyše 20 % ku koncu roku 1998 na súčasných približne 8 %. Pamätáme si to, ešte celkom nedávno boli 25, 24, 20 % priemerné úrokové sadzby z úverov. Trendom za uplynulé roky sa v podnikateľskej sfére výrazným spôsobom znížili finančné náklady a vytvorili sa podmienky na rozvoj podnikového sektora a tým aj na postupné znižovanie miery inflácie. Znížením úrokovej miery v ekonomike sa zároveň znížili náklady na prefinancovanie schodku štátneho rozpočtu a tým aj na správu celého štátneho dlhu.
Vo vašej otázke zdôrazňujete, ako sa vláda postará o vyššie úroky z vkladov. Práve vysoká úroková miera v ekonomike predstavuje z dlhodobého hľadiska neudržateľný stav. Je potrebné si uvedomiť, že vysoké úrokové miery z bankových vkladov v nedávnej minulosti znamenali likvidačné úrokové miery z úverov. Vysoké úrokové miery z úverov odčerpávali finančné zdroje podnikov, čo tiež prispelo k situácii podnikového sektora, v akej sa v súčasnosti nachádza. Vo vyspelých štátoch je prevažná väčšina úspor obyvateľstva sústredená v bankách napriek tomu, že úrokové miery z vkladov sú tam podstatne nižšie ako u nás. Motivácia obyvateľstva ukladať svoje úspory v bankách musí byť založená na dôvere obyvateľstva v bankový sektor a v dostatočnom zabezpečení týchto úspor, ktorým je systém ochrany vkladov. Som presvedčený, že uskutočnená reštrukturalizácia a privatizácia bánk prispela k tejto dôvere.
A veľmi stručne, čo chceme urobiť a či by nebol dobrý zákon. Zákon nič nerieši, pán poslanec, pokiaľ nie je postavený na realite. Práve vlády v minulom období po roku 1948 sa snažili takéto veci riešiť zákonom a vieme, kam sme sa dostali. Čo chceme robiť? Dôsledne doviesť do konca reformy, keď už nebude potrebné deregulovať ceny, keď ekonomika bude zdravá a keď sa naozaj dostaneme nielen na štandardnú úroveň úrokových sadzieb, ale aj na štandardnú úroveň inflácie, tak ako to poznáme vo vyspelých ekonomikách.
Doplňujúca otázka
Vážený pán predseda vlády, dnes vás naozaj nebudem posielať do pekla. Dnes sa vám pekne poďakujem za odpoveď. Mám azda niekoľko poznámok a na to nadväzujúcu otázku.
Tá úroková miera alebo inflácia je už dnes 10 %. V podstate od budúceho kalendárneho roka sa zvýši daň z úrokov z 15 na 19 %. Čiže tie vklady obyvateľstva sa budú ešte viac znehodnocovať. Vaša vládna koalícia v podstate v minulom období rozhodla, že oddlží banky v sume viac ako 100 mld. korún. Tieto banky sme potom následne rozpredali za oveľa nižšie ceny, než sme vložili do nich finančné prostriedky na tzv. ich ozdravenie. Ja som získal určité informácie zo zdrojov blízkych vašej vláde, že dokonca niektorí majitelia týchto bánk zahraničných - sporiteľňa a VÚB - chcú riešiť niektoré záležitosti s predajom bánk tak, že by sme ako štát alebo krajina mali vracať im naspäť nejaké finančné prostriedky z čiastky, za ktorú tieto peňažné ústavy boli odpredané.
Čiže na jednej strane s vami nemôžem súhlasiť, že v rámci určitej trhovej ekonomiky štát nemôže do toho hovoriť, pretože potom občania musia zvážiť, či budú tieto peniaze v bankách za úroky 1 alebo 2 % držať, čo môže mať zlý vplyv na našu ekonomiku. To je po prvé.
A po druhé je naozaj niečo pravdy na tom, že aj z tých nízkych čiastok, za ktoré sme rozpredali tieto peňažné úspory alebo peňažné ústavy, budeme musieť ešte vracať peniaze majiteľom sporiteľne a VÚB-ky?
Doplňujúca odpoveď
Pán poslanec, ďakujem.
Po prvé nie je pravda, že som povedal, že štát nemôže s tým nič robiť. Práve vďaka ekonomickej politike dnes priemerné úrokové sadzby z úverov nie sú 25, ale 8 %. Práve preto sa snažíme mať za sebou poslednú deregulačnú vlnu a ešte výraznejšie poklesne aj inflácia a dostane sa do podobnej rozumnej korelácie inflácia s priemernými úrokovými sadzbami, ako je to v iných krajinách. Niečo sa dá urobiť za rok, niečo sa dá urobiť za štyri roky, na niečo je potrebných 6 - 7 rokov. Takže to nie je pravda. Len vaša predstava možno rieši to administratívne a moja predstava sa zrejme nie celkom zhoduje.
Po druhé nestrašme ľudí. Nemám žiadnu informáciu, že treba vracať peniaze. Ale rád by som sa vyjadril k tomu, že banky boli zadlžené a že sme ich 100 mld. oddlžili. Pán poslanec, povedzme si otvorene a úprimne, čo to je za sekeru. A ja som ako železničiar dostal byt družstevný stabilizačný v Petržalke, pričom úroková sadzba bolo 1 %, ale úrokové sadzby v bankách boli omnoho vyššie. Ten úrokový diferenciál štát nevládal bankám vyrovnávať. Štát umelo vyrábal sekery. Pán poslanec, Jadrová elektráreň Mochovce, pozrite sa, za akú úrokovú sadzbu banky museli, štátne banky museli požičať investorovi a opäť štát si nesplatil tú povinnosť, aby úrokový diferenciál vyrovnal. Takto sa tých 100 mld. šialených peňazí nazbieralo. Toto je dedičstvo, ktoré jednoducho postupne musíme riešiť a spasiť zo sveta.
(Ozval sa zvuk časomiery.)