Dátum zadania
3. 12. 2003
Zadávateľ
Karol Ondriaš
Otázka
Koľko je mesačný priemerný hrubý a čistý príjem pracovníka v euro vo Volkswagene v Bratislave a koľko pracovníka vo Volkswagene v Nemecku?
Adresát
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Dátum odpovede
4. 12. 2003
Zodpovedal
minister financií SR Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám tlmočil odpoveď predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán poslanec, najprv mi dovoľte vyjadriť opakovanú radosť nad tým, že môžete v Slovenskej republike na pôde slobodného slovenského parlamentu položiť takúto otázku. Pred takými 15 rokmi za vlády komunistickej strany by ste ju totiž položiť nemohli a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, asi by sa vám nepovodilo dobre, keby ste sa verejne pýtali na rozdielne platové pomery zamestnanca na Slovensku a zamestnanca na Západe.
Po druhé, ani by ste sa veľmi nemali na čo pýtať, lebo fabrika Volkswagen v Bratislave by bola utópiou a bola utópiou v tom čase. Automobil Volkswagen bol v tom čase v slovenských uliciach skôr kuriozitou. Pravdu povediac, pán poslanec, s vašou otázkou som mal naozaj vážne problémy, a to hneď dvojakého druhu. Jednak filozofické a jednak technické. Firma Volkswagen, dávam do vašej láskavej pozornosti, je súkromná spoločnosť a predseda vlády, ani vláda, ani nijaká, vašim predstavám určite blízka, plánovacia komisia nerozhoduje o výške platov zamestnancov, a to ani v Nemecku, ani na Slovensku.
Možnosti predsedu vlády, pán poslanec, sú zároveň také obmedzené a mravy už dnes také rozdielne, že zatelefonovať zo slovenského úradu vlády do nemeckého Volkswagenu s otázkou, koľko tam zarába robotník, sa naozaj nepatrí.
Toľko pre vašu aktuálnu informáciu, takpovediac, o stave sveta. Chcel som však, pán poslanec, urobiť pre vás aj niečo praktické v súvislosti s otázkou a tak som si nechal pripraviť verejne dostupnú informáciu o priemernom zárobku v bratislavskom Volkswagene.
Za prvých 9 mesiacov tohto roka to mali byť 25 780 Sk. A teraz mi dovoľte hádať. Vidím vám na perách doplňujúcu otázku. Ako je možné, prečo a dokedy bude slovenský robotník zamestnanec zarábať x-krát menej ako zamestnanec robotník nemecký napríklad toho istého koncernu Volkswagen.
Moja odpoveď znie, neviem, pán poslanec. Zato viem iné. Keby tu od roku 1948 do roku 1989 nevládla komunistická strana, možno by sa tu koncern Volkswagen usídlil už pred 25. rokmi, potom by ten rozdiel určite nebol taký veľký alebo by nebol žiadny. Keby tu od roku 1948 do roku 1989 nevládla komunistická strana, tak by mal nielen zamestnanec automobilky u nás a na takzvanom bývalom Západe podobný plat, ale podobné platy by mali aj lekári, učitelia, stavbári, čašníci a štátni zamestnanci. Pretože, pán poslanec, ja naozaj iný dôvod nevidím. Nežili u nás a nežijú ani menej schopní ľudia, ani tu nemáme iné klimatické podmienky, ani nás nepostihla žiadna živelná katastrofa. Postihla nás všetkých jediná katastrofa. A to bolo takmer polstoročie vlády komunistov, pán poslanec. (Potlesk.)
Doplňujúca otázka
Ja by som chcel povedať, že odpoveď ma neuspokojila. Ja som nezistil, koľko, aký ten pomer je. Ja som chcel vypočítať, koľko prichádzame, o koľko peňazí prichádzame tými nízkymi platmi na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. A koľko má Volkswagen zisk zo Slovenska, koľko má U. S. Steel zo Slovenska, koľko bude mať trnavský Peugeot zo Slovenska. Chcel som to tak spočítať, ako tá demokracia funguje a vlastne kvôli čomu bola tá zamatová revolúcia v roku 1989.
Len by som chcel povedať, že zaujímavé, že ten Volkswagen tu nebol, ani U. S. Steel tu nebol, ale nebolo tu ani 630 tisíc ľudí v hmotnej núdzi. A mám taký pocit, že čím viac nejako budujete kapitalizmus, tých ľudí v hmotnej núdzi máte viac. Neviem, či mi môžete odpovedať na doplňujúcu otázku. Vy ste mi nepovedali ten pomer, aký je na Slovensku a v Nemecku. Chcel by som vedieť do budúcna, či si myslíte, že sa bude zväčšovať, alebo zmenšovať. To bola moja doplňujúca otázka.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.
Pán poslanec, dovoľte mi teraz, aby som povedal ja svoju odpoveď na vašu otázku, lebo to prvé som citoval odpoveď pána predsedu vlády. Aj keď sa s ňou plne stotožňujem, pretože si myslím, že bola veľmi výstižná a pravdivá.
Začnem priamou odpoveďou na záver vašej otázky. Áno, myslím si, že ten rozdiel sa bude zmenšovať, myslím si, že ten rozdiel sa bude zmenšovať pomerne rýchlo, ale pomerne rýchlo neznamená, že o 5, či o 10 rokov dosiahneme tú úroveň, ktorá je v Nemecku. Ale tá rýchlosť približovania sa našej životnej úrovne, našich platov, našej ekonomickej úrovne k tej, ktorá je dnes v Nemecku, bude závisieť od rýchlosti ekonomického rastu na Slovensku. Rýchlosť a udržateľnosť ekonomického rastu závisí práve od reforiem, ktoré na Slovensku robíme. A nie je náhoda, že dnes Slovensko má najvyšší ekonomický rast spomedzi stredoeurópskych krajín a spomedzi všetkých krajín, áno, spomedzi všetkých krajín aj Európy strednej, ale aj západnej, teda aj tých dnešných členských krajín. Niektoré baltské krajiny majú vyšší rast, ale v strednej Európe a západnej Európe dnes nikto nemá vyšší ekonomický rast a reformy, ktoré na Slovensku robíme, vytvárajú predpoklady na to, aby ten rast bol ešte vyšší a udržateľný a aby sme sa k tej úrovni Nemecka približovali.
A dovoľte mi povedať ale aj pár slov k tomu meritu veci, teda k platom ako-takým.
Po prvé chcem povedať, stalo sa zvykom na Slovensku, že sa porovnáva len nominálny plat, čo, samozrejme, nie je porovnanie reálnych príjmov, pretože reálne príjmy nezávisia len od platovej úrovne, ale aj od cien, teda od životných nákladov. A faktom je, že na Slovensku sú najnižšie ceny, najnižšia cenová úroveň spomedzi všetkých 25 krajín, ktoré budú členmi Európskej únie. Teda spomedzi aj tej desiatky novopristupujúcich krajín máme najnižšiu cenovú úroveň. Dnes cenová úroveň na Slovensku oproti priemeru Európskej únie je 40 % priemeru Európskej únie.
Aj preto je korektné merať takéto ukazovatele a porovnávať v takzvanej parite kúpnej sily. Parita kúpnej sily práve zohľadňuje rozdielnosť cenových úrovní. Aj preto vlastne platí, že v hrubom domácom produkte napríklad alebo aj v mzde, keď chcete, nominálna mzda oproti nominálnym mzdám, dajme tomu v Nemecku, je dnes na Slovensku asi 12-percentná, 13- percentná. Ale z hľadiska kúpnej sily tejto mzdy je to oveľa vyššia úroveň, je to úroveň až okolo 40 - 50 %, podľa toho ku ktorej krajine.
To isté platí o hrubom domácom produkte. Ak porovnáme celé HDP na Slovensku teda na obyvateľa, aby to bolo porovnateľné v eurách, tak máme omnoho nižšiu úroveň, ale ekonomickú silu vyjadruje pomer hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily. A v parite kúpnej sily máme hrubý domáci produkt na úrovni 50 % priemeru Európskej únie. A to, že môže existovať a existuje úspešný model dobiehania tých vyspelých krajín, môžeme vidieť aj na príklade Írska. Írsko malo 50 % priemeru HDP v parite kúpnej sily pred 20. rokmi a dnes má viac ako 100 %. A práve reformy, ktoré dnes na Slovensku robíme, bývajú porovnávané aj s tými, ktoré robilo Írsko, a nie náhodou, myslím si, čím ďalej tým častejšie aj analytici, západní experti, ekonómovia uvádzajú, že Slovensko má šancu byť druhým Írskom v tom zmysle, ak sa reformy, ktoré robíme, ktoré nie sú ľahké a s ktorými vy zásadne nesúhlasíte, čo je vaše právo, samozrejme, ale my ich robíme preto, že sme presvedčení, že tieto reformy vytvoria predpoklady na dlhodobý udržateľný a vysoký ekonomický rast a teda práve na to, na čo sa pýtate, na rýchlejšie dobiehanie mzdovej úrovne na Slovensku k tej úrovni, ktorá je dnes vo vyspelých krajinách.
A, myslím si, že programové vyhlásenie je práve na tomto postavené a že práve takéto predpoklady sa vytvárajú.
A poslednú poznámku mi dovoľte. Lebo naozaj je to tak, že Slovensko mohlo byť aj v platoch rádovo vyššie a rádovo ďalej, pretože Slovensko vtedy ako súčasť Česko-Slovenska, kým nezažilo desaťročia komunizmu a komunistických deformácií, patrilo medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Je to pravda. Darmo sa vám to nebude páčiť. Česko-Slovensko bolo na 10. až 12. mieste koncom 30. rokov v hrubom domácom produkte na obyvateľa. A práve potom, a takisto v úrovni platov, takisto v životnej úrovni atď. Je pravdou, že rozdiel medzi slovenskou a českou časťou Česko-Slovenska bol pomerne výrazný, ale je pravdou, a to by som vám chcel zdôrazniť, lebo je pravdou, že na Slovensku sa vybudovalo za takzvaného komunizmu pomerne veľa, ale vybudovalo sa spôsobom, ktorý znamenal znižovanie konkurencieschopnosti, znižovanie ekonomickej úrovne a v konečnom dôsledku aj znižovanie životnej úrovne. A som si istý, že keby Slovensko, či už ako samostatný štát alebo ako súčasť Česko-Slovenska, nebolo muselo prežiť desaťročia komunistických deformácií, tak dnes úroveň platov, úroveň životnej úrovne by bola rádovo vyššia, rádovo vyššia, ako je tá, ktorá je vo vyspelých krajinách a možno by neboli žiadne rozdiely v mzdách vo Volkswagene v Nemecku a vo Volkswagene v Bratislave.
A poslednú vetu, ktorú k tomu chcem povedať, lebo z tej vašej otázky zaznievala ďalšia ilúzia, podľa môjho názoru ilúzia, a veľmi rozšírená, ktorá tvrdí asi niečo také, že keď sem niekto príde, nejaký investor a má z toho výhodu, tak to musí byť pre nás nevýhoda. Toto neplatí. Samozrejme, že Volkswagen má z toho zisky a výhody, že investoval na Slovensku. Samozrejme, že aj Peugeot, Citröen bude mať, ale to vôbec neznamená, že my z toho nemáme výhody a zisky. Keby tu ten Volkswagen nebol, tak by bol inde. Inde by zamestnával ľudí, inde by dával priemerný plat, ktorý je dnes vyše 25 000 korún, ako som vám vravel, čiže vysoko nad priemerný plat v národnom hospodárstve. Takže, prosím, mohli by sme rešpektovať to, čo, myslím si, že v ekonomickej teórii dnes rešpektuje už každý ekonóm, že v ekonómii platí princíp takzvaného win-win strategy, alebo inými slovami princíp vzájomnej výhodnosti, že investícia je výhodná nielen pre toho, kto prichádza, ale je výhodná aj pre toho, pre tú krajinu a tých ľudí v krajine, do ktorej investícia prichádza. Myslím si, že Volkswagen je veľmi dobrým príkladom práve takejto obojstrannej výhodnosti, lebo som presvedčený, že aj investícia v Bratislave spôsobuje, že Volkswagen v svetovej v tvrdej konkurencii automobiliek je úspešný, ale zároveň investícia Volkswagenu v Bratislave je jedným z dôvodov, prečo slovenská ekonomika sa vyvíja tak pozitívne, ako sa vyvíja, prečo slovenská ekonomika dokázala za prvé tri štvrťroky tohto roka mať 30-percentný rast exportu napriek tomu, že väčšina nášho exportu ide do vyspelých krajín, ktoré sú dnes v recesii alebo v nízkom ekonomickom raste.
Takže, aj toto je jeden z dôvodov pozitívneho ekonomického vývoja, ktorý, ak bude pokračovať, ak budú reformy pokračovať, tak sa prejaví pozitívne aj v životnej úrovni, aj v raste reálnych platov, aj v tvorbe nových pracovných príležitostí. Nakoniec, vývoj miery nezamestnanosti za posledný rok je toho jasným a jednoznačným dôkazom.