Dátum zadania
18. 6. 2003
Zadávateľ
Karol Ondriaš
Otázka
EÚ, aby zabránila úniku mozgov plánuje zvýšiť financovanie vedy a výskumu na 3 % HDP do roku 2010. Otázka: Ako bude vláda zvyšovať financovanie vedy a výskumu, aby zabránila ďalšiemu úniku mozgov zo Slovenska?
Adresát
dočasne poverený minister financií SR Ivan Mikloš
Dátum odpovede
19. 6. 2003
Zodpovedal
dočasne poverený minister financií SR Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážený pán poslanec, chcem sa poďakovať za tú otázku, pretože mi umožňuje vysvetliť veci a aj dať obraz o tom, ako je financovaná veda na Slovensku a aké sú ďalšie perspektívy.
Výdavkom na výskum a vývoj celkom a z toho výdavkom na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vynakladajú v krajinách OECD, v krajinách Európskej únie, aj v ostatných vyspelých štátoch, sa venuje taký záujem, aký vyplýva z legislatívy príslušnej krajiny a aký význam sa prisudzuje podpore sektora výskumu a vývoja zo štátnych prostriedkov ako jedného z nástrojov podpory rastu konkurencieschopnosti ekonomiky krajiny.
Odborné a poradné orgány Rady Európskej únie prijali na svojich zasadnutiach cieľ dosiahnuť v roku 2010 priemerné celkové výdavky na vedu a techniku z hrubého domáceho produktu v EÚ na úrovni 3 %. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti je priemer výdavkov na vedu a techniku v Európskej únii asi 1,8 % a zo štátneho rozpočtu 0,8 %. Existujú však významné rozdiely v týchto indikátoroch výskumu a vývoja medzi členskými krajinami Európskej únie. Vo Švédsku, Fínsku a Nemecku je to v rozpätí 2,5 až 4 % z hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo v Grécku, Španielsku a Írsku v rozpätí od 0,5 % do 1,5 % hrubého domáceho produktu. Je teda možné konštatovať, že čím výkonnejšia ekonomika, tým vyšší podiel výdavkov na výskum a vedu z hrubého domáceho produktu, pričom prostriedky štátneho rozpočtu sa na týchto výdavkoch podieľajú spravidla v rozmedzí 35 až 40 %.
Zámerom Európskej únie pri zvyšovaní výdavkov na výskum a vývoj v nasledujúcom období je rozšírenie a skvalitnenie európskeho výskumného priestoru, prehĺbenie jeho vzájomnej spolupráce na riešení spoločných európskych projektov a spolupráce s firmami. Nejde nejako v prvom rade o zamedzenie úniku mozgov, ale najmä o posilnenie konkurencieschopnosti Európy vo vzťahu k ostatným častiam sveta.
Slovenská republika síce nedosahuje úroveň priemerných výdavkov Európskej únie v tejto oblasti. Podiel výdavkov Slovenska na výskume a vývoji z HDP sa pohybuje v súčasnosti na úrovni 0,65 % HDP, ale z prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladá Slovenská republika prostriedky na výskum a vývoj v podiele porovnateľnom s ostatnými krajinami Európskej únie a OECD, teda 35 až 40 % z celkových výdavkov na výskum a vývoj. A výdavky štátneho rozpočtu vynakladané na vedu a techniku sú viac-menej stabilizované.
Od roku 1997 do roku 2001 sa to pohybuje v rozmedzí 2,5 mld. až 2,7 mld. korún. Pokles výdavkov, zároveň ale treba povedať, že došlo v období od roku 1997 k poklesu relatívneho podielu výdavkov na výskum a vývoj, no tento pokles výdavkov je zapríčinený poklesom výdavkov podnikateľskej sféry v tejto oblasti. V štátnom rozpočte sú každoročne zapracované rastové trendy v podpore vedy a techniky.
K rozvoju vedy a techniky schválila predchádzajúca vláda aj súčasná vláda vo svojich programových vyhláseniach i v ďalších koncepčných dokumentoch a zákonoch na podporu rozvoja vedy a techniky, a to najmä nasledujúce: uznesenie vlády č. 724 z 13. 9. 2000 ku koncepcii štátnej vednej a technickej politiky, uznesenie vlády č. 195 z 19. 3. 2003 k priebežnej správe o plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005 za obdobie rokov 2000 až 2002, uznesenie vlády č. 561 z 12. 7. 2000 k návrhu nového modelu financovania vedy a techniky v Slovenskej republike, uznesenie Národnej rady č. 1228 z roku 2000 k štátnej, vednej a technickej politike, zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike, zákon o vysokých školách, zákon o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení neskorších predpisov a ďalšie.
Prierezové kompetencie v tejto oblasti má ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá najmä za efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku, koordinuje činnosť ústredných orgánov a SAV pri príprave a uskutočňovaní strednodobej koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky.
V štátnom rozpočte boli od roku 2002 zabezpečované nasledujúce nárasty výdavkov na vedu a techniku:
- v roku 2002 oproti roku 2001 to bol nárast o 268,9 milióna korún, z toho na výskum a vývoj nárast o 225,7 milióna,
- v roku 2003 oproti roku 2002 nárast o 622,6 milióna korún, z toho na výskum a vývoj nárast o 375,9.
Absolútny nárast približne 200 miliónov korún podľa ministerstvom financií navrhovaných východísk na zostavenie štátneho rozpočtu v roku 2004 sa predpokladá aj oproti roku 2003 pri porovnateľnej metodike v roku 2004 oproti roku 2003.
Rámcový program Európskej únie pre výskum a technický rozvoj rozpočtovaný v roku 2003 v sume 500 miliónov korún predstavuje nárast výdavkov na vedu a techniku, pričom pokrýva rozpočtové dôsledky zákonných úprav v roku 2002 v oblasti odmeňovania zamestnancov výskumu a vývoja vo verejnej službe podľa zdravotníckych tabuliek a výdavky na dobudovanie Centra vedecko-technických informácií.
Vláda bude aj v nasledujúcich rokoch 2004, 2005 postupovať v súlade s uznesením vlády č. 724/2000 ku koncepcii štátnej a vednej politiky a uznesením vlády č. 195/2003 v priebežnej správe o plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky. V tomto uznesení je uložené podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť medziročný nárast prostriedkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku v Slovenskej republike, uvedený v koncepcii v súlade so zdrojovými možnosťami. Rovnako sú vládou Slovenskej republiky uložené úlohy aj ministrovi školstva a ďalším ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy pri plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005 a jej aktualizácie do roku 2010.
V nadväznosti na koncepciu štátnej, vednej a technickej politiky rozpracovalo ministerstvo školstva v spolupráci s ostatnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy SAV a vedeckou komunitou štátne programy výskumu a vývoja a návrh ich finančného zabezpečenia do roku 2006 s výhľadom do roku 2010, ktoré boli vládou SR schválené v septembri 2002. V rámci týchto programov boli schválené tiež osobitné podprogramy venované vytvoreniu podmienok na stabilizáciu mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja najmä v oblasti zlepšovania spoločenského postavenia vedy a techniky a budovania vedeckej kariéry, prognóza rozvoja využívania vedy a techniky do roku 2015, realizácia vynikajúcich projektov a podpora profesionálneho rastu mladých zamestnancov a doktorandov, stabilizácia mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja zlepšením sociálneho zabezpečenia.
Ak by sme sa mali priblížiť k tomu, na čo sa pýtate vo svojej otázke, teda výdavkami na vedu a techniku do roku 2010 tej cielenej priemernej úrovne Európskej únie, teda 3 % z HDP, znamenalo by to pri dnešnej úrovni hrubého domáceho produktu výdavky na vedu a techniku v sume asi 39 miliárd korún. Pri 30-percentnej účasti štátneho rozpočtu by výdavky štátneho rozpočtu potom mali predstavovať asi 11,7 mld. korún, pričom dnešný stav je taký, že v rozpočte na rok 2003 je 4,2 mld. korún a vo východiskách na budúci rok 4,4 mld. korún.
Ak by sa teda mala naplniť tá úroveň, tak by to znamenalo v najbližších siedmich rokoch takmer trojnásobný nárast výdavkov štátneho rozpočtu a medziročné prírastky by sa pohybovali asi na úrovni 1,2 mld. korún, čo nepovažujem za reálne. Zvyšovanie výdavkov na vedu a techniku totiž nemôže byť samoúčelné, resp. paušálne, pretože efektívne využitie prostriedkov rozpočtovaných na tento účel závisí aj od takých faktorov, ako sú legislatívne podmienky a nástroje využiteľné na motiváciu podnikateľského sektora investovať viac prostriedkov na technický rozvoj, t. j. rýchlejší rast mimorozpočtových zdrojov financovania výskumu a vývoja. Taktiež závisí od schopnosti ministerstva školstva a ďalších ústredných orgánov pružne koordinovať realizáciu programov výskumu a vývoja s merateľnými výstupmi a ukazovateľmi. Závisí aj od schopnosti ostatných správcov rozpočtových kapitol efektívne využívať rozpočtové prostriedky na rozvojové programy odvetví a využívať nástroje podpory v legislatíve tak, aby sa zabezpečil rýchlejší rast mimorozpočtových zdrojov a aby zdroje štátneho rozpočtu boli aj naďalej len doplnkovými zdrojmi. A závisí tiež od schopnosti súčasných výskumných a vývojových kapacít absorbovať rozsah zdrojov vo väzbe na efektívne projekty, vrátane medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a zdrojov z rozpočtu Európskych spoločenstiev.
Reálne možnosti priemerného medziročného zvyšovania výdavkov štátneho rozpočtu ministerstvo financií odhaduje na 300 až 350 mil. korún v závislosti od schopnosti správcov rozpočtových kapitol zabezpečovať realizáciu programov a efektívne využívať legislatívne nástroje a stimulovať podnikateľský sektor k inováciám a medziročnému zvyšovaniu výdavkov na výskum a vývoj v sume približne 650 - 700 mil. korún.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Ale predsa by som chcel ešte položiť otázku. Myslíte si, že navýšenia na vedu a techniku budú stačiť, aby sa zabránilo signifikantnému úniku mozgov zo Slovenska? Lebo o toto mi ide.
Doplňujúca odpoveď
Áno, ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Takže budem sa venovať len tomuto.
Ja som spomenul vo svojej odpovedi, že podiel výdavkov na výskum a vývoj je dnes v Európskej únii od 0,5 %, ktoré má Grécko, až do 4 %, ktoré majú niektoré škandinávske krajiny. Už dnes ten podiel je na Slovensku vyšší, ako je dnes v Grécku, čím nechcem povedať, že je postačujúci, ale na ilustráciu to treba povedať.
Nemyslím si, že by nižší podiel výdavkov na vedu a výskum alebo výskum, vývoj a vedu bol nejakou hlavnou alebo zásadnou príčinou úniku mozgov a dovolím si použiť príklad Írska. Ja som spomenul medzi tými krajinami, ktoré majú nižší podiel, aj Írsko. Írsko má dnes 1,5 % hrubého domáceho produktu výdavky na výskum a vývoj, ale napriek tomu Írsko je krajinou nie odlevu mozgov, ale prílevu mozgov. A Írsko je tiež dobrým príkladom toho, čo sú skutočné faktory a podmienky, ktoré môžu buď vyvolávať únik mozgov, alebo skôr mu brániť. Keď Írsko začalo hlboké reformy, ktoré sú dnes považované za veľmi úspešné, tak malo problém, malo enormný problém úniku mozgov a mnoho najmä mladých vzdelaných ľudí, ktorí získali dobré vzdelanie, masovo odchádzali z Írska najmä do Spojených štátov a do iných krajín. Ale práve vďaka integrácii, úspešným reformám a rýchlemu ekonomickému rastu táto tendencia sa otočila, únik mozgov postupne prestal a teraz dokonca mnohí z tých, ktorí odišli v minulosti, sa vracajú naspäť. A Írsko je schopné dnes absorbovať aj mozgy z iných, chudobnejších alebo menej rozvinutých krajín napriek tomu, že na vedu a výskum dáva relatívne málo aj v porovnaní trochu menej, ako je dnešný priemer Európskej únie.
A myslím si, že Slovensko, ak, samozrejme, vstúpime do Európskej únie, ak budeme úspešní v reformách, ktoré ideme robiť a ak teda naštartujeme udržateľný rýchly ekonomický rast a staneme sa magnetom na investície, tak potom si myslím, že postupne aj tie dôvody, ktoré dnes, samozrejme, v istej miere existujú na únik mozgov, na odchod mladých kvalifikovaných pracovných síl, môžu sa postupne utlmovať a môžeme tento proces zvrátiť.
Iná metóda, myslím si, neexistuje, pretože, samozrejme, Európska únia znamená voľný pohyb osôb, služieb, kapitálu, ale som presvedčený, že práve realizácia reforiem, ktoré dnešná vláda a vládna koalícia realizuje, najlepšie môžu prispieť k tomu, aby sa motívy na odchod mladých kvalifikovaných pracovných síl a ľudí obmedzovali a aby vývoj nebol v tomto zmysle a smere zlý, čo ale nepopiera potrebu aj zvyšovať výdavky z verejných zdrojov, ale aj a možno najmä zo súkromných zdrojov do výskumu a vedy. Ale zase tu platí, že reformy by tomu mali napomôcť, pretože ak prilákajú investície, kapitál, ak prilákajú aj kapitál sofistikovanejší, tak zase toto je veľkým zdrojom rastu prostriedkov investovaných do výskumu a vývoja zo súkromnej sféry. A ja som spomínal, že všade v Európskej únii dáva štát približne 30 - 40 %, ale väčšina prostriedkov 60 - 70 % ide vlastne zo súkromného sektora.