Dátum zadania
21. 5. 2003
Zadávateľ
Karol Ondriaš
Otázka
Spoplatňuje sa zdravotníctvo a školstvo. Otázka: Akými ekonomickými nástrojmi dokázali socialistické vlády zabezpečovať vyššie reálne mzdy, bezplatné zdravotníctvo a školstvo z nižšieho HDP, aké máme teraz?
Adresát
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Dátum odpovede
22. 5. 2003
Zodpovedal
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Odpoveď
Pán poslanec, vaša otázka je skôr ideologická ako praktická. Obaja veľmi dobre vieme, že komunizmus celosvetovo padol. Ťahá za kratšie konce a krajiny z drvivej väčšiny, krajiny bývalého, povedzme, komunistického bloku si zvolili novú, bezpochyby perspektívnu cestu. Aj vy, aj ja viem, že to tak bolo predovšetkým preto, lebo to tento režim už nevedel ťahať ekonomicky. Zaostával vo všetkých stránkach. Zaostával technologicky, zaostával vo vytváraní podmienok na zdravé životné prostredie, skracovala sa dĺžka života. Priemerný vek človeka sa v tomto režime skracoval. Ale to je viac-menej téma, ktorá je každému alebo väčšine súdnych ľudí jasná a je za nami.
Po druhé, to, čo chcem odpovedať fundamentálne na vašu otázku, je, že spravidla očakávate, keď sa pýtate, presnú odpoveď. Ale presná odpoveď si žiada aj presnú otázku. Vo svojej otázke ste sa dopustili veľkej nepresnosti, pán poslanec Ondriaš, keď ste povedali, že bolo bezplatné zdravotníctvo, školstvo, akože bezplatné. Opäť som si istý, že aj vy toľko viete, že ani vtedy sa neliečilo z „luftu“. A rovnako sa neplatili učitelia, internáty. Tie peniaze nepadali samy od seba. Nie je pravda, že to bolo bezplatné, aj vtedy to stálo peniaze. Len, povedzme, systém financovania týchto odvetví bol iný, ako je dnes a zrejme bude zajtra.
Preto si myslím, že nás bude posúvať dopredu iba to, keď si budeme klásť presné otázky s očakávaním presných odpovedí. A nielen presné, ale aj poctivé otázky.
Ale aby som zachoval aj istú vernosť konkrétnosti, tak pomenujem niektoré nástroje, ktoré nás doviedli k tomu stavu, v akom sa vtedajšie Česko-Slovensko, ale aj iné krajiny komunistického bloku v 80. rokoch nachádzali.
Podľa mňa to bolo bezhlavé zoštátňovanie v 50. rokoch, veľmi tvrdý centralizmus, nivelizácia, demotivácia a diktatúra. Pán poslanec, toto boli tie nástroje, ktoré ničili ľudstvo a ničili aj národy vtedajšieho Česko-Slovenska. Boli to podľa mňa práve tieto nástroje, ktoré doviedli našu krajinu k takému rozdielu životnej úrovne, aký bol v prípade komunizmu medzi našou krajinou a, povedzme, Rakúskom alebo Nemeckom, alebo v roku 1989 medzi západným Nemeckom a východným Nemeckom, alebo ak chcete medzi nemocnicou v Grazi a nemocnicou v ktoromkoľvek meste na Slovensku.
Myslím si, že to boli práve tieto nástroje, ktoré zmarili šancu na rovnakú životnú úroveň našich rodičov, ako keby žili iba pár kilometrov od Bratislavy na západ. No a, myslím si, samozrejme, že to boli napríklad tieto nástroje, ktoré priviedli našu krajinu do takého stavu, že boli potrebné reformy, boli potrebné bolestivé reformy a že ešte stále takéto reformy potrebné sú, aby sa raz obyvatelia Slovenska mohli mať presne tak dobre, ako sa majú dnes Rakúšania, Francúzi, Briti, Nemci, Taliani a iné národy vtedajšieho, chvalabohu, vtedajšieho takzvaného západného sveta.
Všetko, pán predseda. (Potlesk.)
Doplňujúca otázka
Áno, vypočuli sme si jednu ideologickú prednášku. A ja by som rád zacitoval z knižky, ktorú sme dostali asi pred tromi dňami Povolebné Slovensko (Ústav verejnej mienky) a zacitujem zo strany 10: „V roku 1997 uviedlo 49 % opýtaných, že sa ľuďom ako oni lepšie žilo v bývalom socialistickom režime. V roku 1999 stúpol počet nositeľov takéhoto názoru na 56 %, v roku 2001 na 59 %. V súčasnosti takto uvažuje až 66 % obyvateľov. Opačný názor má iba 8 % občanov Slovenska“. Tých 8 % občanov Slovenska má názor taký, aký máte vy, pán premiér.
Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Je mi jasné, pán poslanec, je mi veľmi jasné, že sa pokúšate a zrejme to bude vaša hra počas celého volebného obdobia, že sa budete pokúšať o takéto politické zádrapky. Dnes som si prečítal, vy hovoríte o prieskume verejnej mienky, ja som si pred odchodom do snemovne pozrel ostatný prieskum verejnej mienky. Chvalabohu, idete pekne dole, Komunistická strana a nič iné vám nezostane, len sa budete snažiť vyvolávať takéto ideologické spory, ale pán Ondriaš, ja vám k tomu nie veľmi prispejem. Je to o ničom a nemá to žiaden význam.
Ale aj vy, aj ja veľmi dobre vieme, ako sa kladie otázka v prieskume verejnej mienky a akú vypovedajúcu hodnotu majú takéto prieskumy verejnej mienky.
Ja vám ponúkam iný obraz, pán poslanec, a nie ste omnoho starší odo mňa, aby ste si to nepamätali. Ponúkam vám obraz našich bezútešných ulíc, neupravených domov, radov, ktoré sa tvorili na všetko, čo bolo potrebné do našich domácností dostať. Keď sme chceli mandarinky, bolo potrebné vyčkať do Vianoc a bolo potrebné stáť v niekoľkohodinových radoch. Kvílite nad zdravotníctvom. Keď ste potrebovali čo len jeden účinnejší liek, bolo potrebné ho hľadať v zahraničí a mnohonásobne ho preplatiť. To všetko bola realita vášho bezútešného reálneho socializmu.
A koniec koncov, keď ste hovorili o prieskume verejnej mienky, tak obrovský rozdiel medzi režimom, pán Ondriaš, ktorý ste žili, a dneškom je, že počas vášho režimu, pán Ondriaš, taký prieskum verejnej mienky by vôbec nebol býval možný. Lebo tak ste ničili ľudí, že ste sa ich nikdy ani neopýtali a ľudia, prostý človek mohol tak držať akurát pusu a krok. Toto bol ten smutný režim, ktorého ste ešte vy stále pokračovateľmi a, samozrejme, ja to rešpektujem, ale rovnako veľmi dobre vediac, že už nikdy, chvalabohu, nikdy tento režim v Európe šancu nijakú nebude mať.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)