Dátum zadania
13. 11. 2002
Zadávateľ
Karol Ondriaš
Otázka
Prečo z HDP, ktorý je teraz vyšší ako bol v roku 1988 nie ste schopný financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, kultúru atď..., ako to bolo možné za socializmu?
Adresát
minister financií SR Ivan Mikloš
Dátum odpovede
14. 11. 2002
Zodpovedal
minister financií SR Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vážený pán poslanec Ondriaš,
aj z vašej otázky, aj z otázky vášho kolegu, ktorú kládol pánu premiérovi, aj z ďalších otázok, ktoré kladiete, vyplýva, že vy považujete režim, ktorý tu bol do roku 1989, za lepší, efektívnejší a spravodlivejší. Aj tu v tejto otázke tvrdíte, pán Ondriaš, že za socializmu bolo možné a štát vládal financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, kultúru, že teraz to nezvládame financovať.
Dovoľte mi povedať na túto tému, keďže sa opakuje vo vašich otázkach, a keďže to zrejme bude evergreen, ktorý budeme z vašich úst počúvať 4 roky, odpovedať v širších súvislostiach.
Po prvé chcem povedať, že stručne a zhrnuto povedané socializmus, alebo ja poviem skôr výstižnejšie komunizmus, pretože to, čo tu bolo, bol komunistický režim s vedúcou úlohou Komunistickej strany, takže pojem socializmus je trochu mätúci, pretože sa používa aj dnes a používa sa aj v demokratických krajinách a trhových ekonomikách. Takže komunistický režim to je to, čo vy nazývate socializmom, ja to nazývam, myslím si, presnejšie, dá sa charakterizovať z ekonomického hľadiska aj ako život z podstaty a na úkor budúcnosti. Nehovorím už o ľudských právach, nehovorím už o slobodách, nehovorím o zmarených miliónoch, desiatkach miliónov životov, pretože z historického hľadiska komunistický režim priniesol najviac obetí doteraz, dokonca viac ako fašistický režim.
Ale keď už sa pýtate na ekonomiku, na poľnohospodárstvo, na zdravotníctvo, kultúru, na ekonomickú efektívnosť a výkonnosť, tak budem hovoriť len o tejto téme, hoci by sme nemali zabudnúť, že to bolo spojené s desiatkami miliónov nevinných obetí tohto režimu.
Takže z ekonomického hľadiska sa tento režim tváril ako režim, ktorý vytvára zdroje, ktorý vytvára ekonomický rast, ktorý buduje, ktorý industrializuje, pričom pravdou je, pán poslanec, že nebyť komunistického režimu, a to treba povedať veľmi jasne a veľmi otvorene a veľmi natvrdo, tak Slovensko by nemuselo absolvovať tú zatiaľ 12-ročnú strastiplnú cestu transformácie a Slovensko by bolo celkom určite dnes vyspelou fungujúcou trhovou ekonomikou a štátom, či už ako samostatná krajina, alebo v rámci Česko-Slovenska.
Zrejme neviete, že Česko-Slovensko za prvej republiky, za prvej Česko-slovenskej republiky, keď Česko-Slovensko bolo trhovou ekonomikou a parlamentnou demokraciou, patrilo medzi desať až dvanásť najvyspelejších krajín na svete. Bolo na 10. až 12. mieste, čo sa týka hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa. Bolo na tom lepšie, ako je dnes priemer Európskej únie z hľadiska ekonomickej úrovne. Je pravdou, že slovenská časť Česko-Slovenska bola omnoho menej vyspelá a menej rozvinutá, ale pravdou tiež je, že keby bolo malo Česko-Slovensko šancu vyvíjať sa ako trhová ekonomika a parlamentná demokracia, tak aj k vyrovnávaniu rozdielov by bolo dochádzalo a dnes by sme boli na rádovo vyššej ekonomickej úrovni.
Čo sa týka toho porovnania, možno teda povedať, že ak by sme neboli utrpeli desaťročia komunizmu, desaťročia komunistického totalitného režimu s absolútne zdeformovanými aj ekonomickými spoločenskými a sociálnymi vzťahmi, tak dnes ekonomická výkonnosť a životná úroveň by bola rádovo vyššia, ako je tá, ktorú máme aj v dôsledku dedičstva komunistického režimu.
Myslím si, že všetci, ktorí sa trochu zaujímajú o históriu a o ekonomickú históriu, tieto fakty musia len potvrdiť a musia potvrdiť, že krajiny, ktoré dnes sú na úrovni priemeru Európskej únie, historicky vtedy v 30. rokoch 20. storočia väčšina z nich bola menej rozvinutá. Ale keďže mali to šťastie, že sa mohli rozvíjať v normálnom prirodzenom prostredí, ktoré najmä obsahovalo motivačné prvky - súťaž a konkurenciu, ktorú prináša voľný trh a súťaživosť - tak sú omnoho bohatšie a omnoho viac konkurencieschopné.
Práve desaťročia komunizmu viedli k mnohým deformáciám, ktoré so sebou priniesli potom nevyhnutnosť transformačnej recesie. Keby ste sa zase opýtali ktoréhokoľvek ekonóma na svete, prečo po desaťročiach komunizmu vo všetkých transformujúcich sa krajinách došlo k poklesu výroby, k rastu nezamestnanosti, k poklesu hrubého domáceho produktu, tak by vám povedal, že je to takzvaná transformačná recesia, ktorá prichádza ako nevyhnutný dôsledok desaťročí deformácií vo formálnych vzťahoch, vo fungovaní inštitúcií a v absencii práve motivačného prvku, ktorý so sebou trhová ekonomika prináša.
Takže, aby som odpovedal na vašu otázku, alebo zavŕšil odpoveď na vašu otázku, v ktorej vy zase tvrdíte niečo, čo podľa môjho názoru nie je pravda, tvrdíte, prečo nie sme schopní financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a kultúru, tak vám odpovedám, my sme schopní financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a kultúru. V návrhu štátneho rozpočtu, ktorý dostanete do lavíc 18. novembra, si budete môcť prečítať aj to, aké čiastky z verejných výdavkov a zo štátneho rozpočtu sa na tieto položky dávajú. Ak si vyhľadáte staršie minulé štátne rozpočty, tak budete môcť aj porovnať, aká je dynamika vývoja, teda koľko sa na tieto oblasti dávalo v minulých rokoch, a zistíte, že v mnohých týchto oblastiach dochádza aj k nárastu, aj keď nie k rovnako vysokému a veľkému.
Jedna z ilúzií, jedna z oblastí, ktorú spomínate, je zdravotníctvo. Jednou z ilúzií komunizmu bolo, že niečo môže byť bezplatné. Samozrejme, že nič nie je bezplatné. Môže to byť financované z verejných zdrojov, ale ak je niečo financované z verejných zdrojov, to vôbec neznamená, že je to bezplatné, že je to zadarmo. Faktom však je, že ak je niečo financované len z verejných zdrojov a chýbajú motivačné prvky, chýba zodpovednosť, motivácia a zainteresovanosť, chýbajú trhové vzťahy, chýba konkurencia, tak potom často dochádza k tomu, že náklady sú obrovské, ale efekt, výsledok, poskytované služby alebo kvalita poskytovaných výrobkov je taká, aká je.
Takže, uzatváram. Iste, fungovanie a financovanie vrátane poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva, kultúry nie je také, aké by sme všetci chceli, aké by sme si predstavovali, ale stále ešte do značnej miery je to aj daň za to, za tie deformácie, ktoré tu desaťročia platili, a sú to transformačné náklady, je to spojené s transformačnými nákladmi týchto deformovaných a nefungujúcich systémov, ten dnešný stav a tie dnešné ťažkosti aj v tejto oblasti.
Doplňujúca otázka
Pán minister, mám tomu rozumieť tak, že vy z hrubého domáceho produktu teraz financujete bytovú výstavbu, poľnohospodárstvo, kultúru, zdravotníctvo tak, ako to bolo v roku 1988? A až áno, prečo tie výsledky sú horšie.
Doplňujúca odpoveď
Áno, ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ak dovolíte, pán Ondriaš, pán poslanec Ondriaš, odpoviem vám takto. My dnes financujeme, samozrejme, aj z verejných zdrojov bytovú výstavbu, aj zdravotníctvo, aj kultúru, ale dnes už nie je financovaná len z verejných zdrojov, ale je financovaná aj zo súkromných zdrojov, aj keď zatiaľ nie v takej miere, v akej podľa môjho názoru by cieľový stav mal byť.
Samozrejme, že je pravdou, že dnes musíme vynakladať aj také výdavky alebo musíme vynakladať veci na také peniaze, na ktoré sa počas komunizmu vynakladať nemuseli. Podpory v nezamestnanosti za komunizmu neexistovali, pretože oficiálne neexistovali ani nezamestnaní, všetci sme boli povinne zamestnaní, ale s tým výsledkom, aký tu bol z hľadiska konkurencieschopnosti ekonomiky, z hľadiska výšky platov, z hľadiska motivácie, aj z hľadiska slobody, ak chcete.
Ale vezmime si to trochu inak. Vezmime si to tak, ak tvrdíte, a ja viem, že je to názor istého počtu, nie nepodstatného počtu občanov Slovenska, že v časoch komunizmu bolo lepšie. Myslím si, že toto je vec, ktorú budete chcieť neustále umelo živiť a na tejto ilúzii sa priživovať, takže dovoľte mi k nej povedať pár slov.
Po prvé chcem povedať, hovoril som, že komunistický režim je život z podstaty a na úkor budúcnosti, ale počul som ešte jednu výstižnejšiu charakteristiku, a to takú, že na komunizme je najzákernejšie to, že sa bráni ústami vlastných obetí. Čo sa týka komunizmu, treba si uvedomiť, že áno, zákernosť, tá zákernosť spočíva v tom, že život z podstaty na úkor budúcnosti, na úkor budúcich generácií môže na prvý pohľad vyzerať ako život bezstarostnejší, bezproblémovejší a ľahší, ale problémom je, že je to spôsob absolútne neudržateľný, že je to bezalternatívne. A myslím si, že veľmi jasným dôkazom toho je realita. Pozrite sa, kde dnes na svete ešte funguje komunistický režim, teda to, čo vy voláte socializmom a čo chválite, ako to tu do roku 1989 fungovalo. Existuje to v Severnej Kórei, páni, dáma a páni, a dôsledok fungovania takéhoto režimu je hladomor, je umieranie desaťtisícov detí od hladu. To nehovorím o umieraní nevinných obetí, to nehovorím o neslobode, ale hovorím o ekonomickej úrovni a o dôsledkoch v oblasti životnej úrovne.
Problém je teda v tom, a v tom je zákernosť toho režimu, že ten režim vie istý čas budiť dojem, že vie dosiahnuť vysoký ekonomický rast, že vie zabezpečiť bezplatné zdravotníctvo, bezplatnú kultúru a tak ďalej, ale skutočná konkurencieschopnosť takéhoto systému je čím ďalej, tým menšia a čím ďalej, tým menej sa darí túto ilúziu pestovať.
Našťastie v krajinách Európy sa podarilo zhodiť tento režim novembrovou revolúciou, ktorú vy dodnes voláte prevrat, takže sme nemuseli dôjsť až do takého stavu a do takých dôsledkov, aké sú dnes v Severnej Kórei. Takže, ak vy tu dnes propagujete tento režim a propagujete pokračovanie tohto režimu, tak musím veľmi jasne povedať, so všetkou úctou musím veľmi jasne povedať, že propagujete a plánujete, alebo predkladáte ľuďom víziu Severnej Kórey. A ak chcete teda hovoriť o... (Potlesk.) Ak chcete posudzovať ekonomickú efektívnosť, konkurencieschopnosť a ak chcete porovnávať aj sociálnu spravodlivosť týchto režimov, tak prosím, nemusíme byť veľkí teoretici, stačí porovnať fungovanie týchto režimov v krajinách, kde ten istý národ bol rozdelený a fungovala časť podľa kapitalistických pravidiel a časť podľa komunistických pravidiel. A opýtam sa, ktoré auto je podľa vás lepšie, trabant alebo volkswagen. Podľa vás, z ktorého režimu do ktorého utekali ľudia? Utekali zo Spolkovej republiky Nemecko do Nemeckej demokratickej republiky, alebo utekali naopak? (Hlasy v sále.) (Smiech.) Áno, utekali na tých trabantoch z Nemeckej demokratickej republiky do Spolkovej republiky Nemecko.
Takže, páni, nechcem vám brať ani právo na názor, ale nechcem ani podceňovať ilúzie, ktoré dnes na Slovensku stále sú dosť rozšírené a ktoré vy chcete ďalej umelo živiť. Ale práve preto, že komunizmus bol veľmi zákerný režim a zákernosť toho režimu tu stále je a prejavuje sa v tom, že sa bráni ústami vlastných obetí a tých obetí komunizmu, žiaľbohu, tu je ešte veľa, myslím si, že o týchto veciach treba veľmi otvorene hovoriť, a ja som presvedčený o tom, že sa mýlite. Som presvedčený o tom, že dnes má Slovensko reálnu šancu a reálnu víziu dostať sa z tohto dedičstva komunizmu, má šancu aj preto, že sa podarilo za tie roky, ktoré neboli ľahké, ktoré boli aj rokmi omylov, ktoré boli aj rokmi transformačnej recesie, aj vysokej nezamestnanosti, aj zníženia životnej úrovne, ale Slovensko dnes má jasnú víziu a jasnú perspektívu a tá je v pokračovaní integrácie, v zavŕšení integrácie, v pokračovaní v reformách, a potom bude šanca, že sa budeme mať tak, ako sa chceme mať, ako sa majú dnes ľudia v západnej Európe, zdôrazňujem, v tých krajinách, ktoré nemuseli na ich šťastie niesť bremeno a dedičstvo komunizmu.
Ďakujem pekne.