Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Ľubomír Andrassy

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 24. 10. 2001 
Zadávateľ Ľubomír Andrassy 
Otázka Uvažujete so zavedením poplatkov za externé vysokoškolské štúdium? 
Adresát minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Milan Ftáčnik 
Dátum odpovede 25. 10. 2001 
Zodpovedal minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Milan Ftáčnik 
Odpoveď Vážený pán poslanec, ak vaša otázka smerovala na ministerstvo školstva, tak poviem, že neuvažujeme. Neuvažujeme preto, lebo sme predložili do vlády návrh zákona o vysokých školách, ktorý obsahuje alternatívu bezplatného denného, aj externého štúdia, samozrejme, s výnimkou, že počítame s tým, keď študent, ktorý presiahne stanovenú dĺžku štúdia, bude musieť za svoju lajdáckosť, dovoľte to takto povedať, platiť. Nemáme na mysli tých, ktorí z objektívnych dôvodov či z dôvodov materskej dovolenky, alebo nejakých iných napríklad sociálnych príčin by si predĺžili štúdium, ale tých, ktorí, povedzme, práve z dôvodov, že si nesplnia svoje študijné povinnosti, hoci na to mali všetky podmienky, tak títo by boli zaviazaní zo zákona za ďalšie svoje štúdium platiť. To je odpoveď za ministerstvo školstva. Samozrejme, návrh zákona nemôže predložiť ministerstvo samotné, predkladá ho vláda Slovenskej republiky a v nej sa hľadá zhoda v tom, ako upraviť otázku platenia, resp. neplatenia za vysokoškolské štúdium. V tejto súvislosti sa diskutuje o troch alternatívach, ktoré sa týkajú práve vašej otázky, teda externého vysokoškolského štúdia. Zhoda totiž panuje v tom, že denné vysokoškolské štúdium by malo zostať bezplatné, teda nevyberali by sa zaň žiadne poplatky. V externom štúdiu sú spracované tri alternatívy. Jedna z nich, o ktorej som už hovoril, je alternatíva ministerstva školstva, ktorá znamená aj bezplatné externé štúdium. Prirodzene, táto alternatíva vzhľadom na to, že mení súčasný stav, keď viacerí študenti externého štúdia za svoje štúdium platia formou rôznych darov alebo zmlúv, ktoré uzatvoria či s vysokou školou alebo s rôznymi spoločnosťami s ručením obmedzeným, tento stav by sa prijatím tejto alternatívy zmenil a vyžadoval by si pridanie prostriedkov zo štátnych zdrojov pre vysoké školy, ktoré by mali prijať približne taký istý počet študentov externého štúdia, aký prijali začiatkom tohto školského roka, a to je viac ako 9 tisíc študentov. Druhá alternatíva je tá, ktorú navrhol podpredseda vlády pán Ivan Mikloš, aby bolo externé štúdium spoplatnené, aby sa zreguloval súčasný stav, keď sa poplatky vyberajú rôznym spôsobom nadivo a výška poplatkov by sa pohybovala od 5 do 25 tisíc Sk s tým, že ich výnos by bol určený priamo vysokej škole, teda žiadnym spoločnostiam s ručením obmedzeným. Tretia alternatíva je niekde medzi týmito dvoma alternatívami a spočíva v tom, že by sa zaviedli poplatky za externé štúdium, ale zaviedli by sa súčasne viaceré nástroje, ktorými by bolo možné školné buď odpustiť, alebo znížiť, aby tí, ktorí na poplatky nemajú, mohli tiež študovať. Napríklad nárok na sociálne štipendium by mali popri študentoch denného štúdia aj študenti externého štúdia, ktorí splnia podmienky stanovené príslušnou vyhláškou. Títo študenti by boli v rámci štandardnej dĺžky štúdia oslobodení od platenia školného. Rektor by mohol ďalej platenie školného odpustiť s prihliadnutím na sociálnu situáciu študenta aj ďalším študentom. Konečné rozhodnutie na úrovni vlády Slovenskej republiky očakávam 31. októbra, to znamená už budúcu stredu, kedy predseda vlády rozhodol o tom, že vláda prerokuje nový návrh zákona o vysokých školách a, samozrejme, v konečnom dôsledku rozhodnutie bude vo vašich rukách, pretože návrh dostanete na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. 
Doplňujúca otázka Som rád, že ministerstvo školstva je pripravené predložiť do vlády návrh zákona v jedinej alternatíve, a tou alternatívou je dodržanie princípu, ktorý si dala vláda do programového vyhlásenia, a to je zachovať bezplatný prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Pozitívne hodnotím to, že táto vláda aj zásluhou ministra školstva nachádza aj iné možnosti financovania vysokých škôl. Podarilo sa aj prostredníctvom štátneho rozpočtu v poslednom období navýšiť rozpočty škôl bezmála o 1 mld. Sk. Ale chcem sa opýtať, či sa podarí naplniť vláde aj pri zákone o štátnom rozpočte na rok 2002 cieľ a sľub, ktorý dal predseda vlády, že sa navýši rozpočet slovenského vysokého školstva o 0,1 % z HDP. K otázke externých študentov, či hľadá ministerstvo školstva aj riešenie, aby externí študenti alebo externé štúdium nebolo zneužívané vysokými školami, aby na niektorých vysokých školách už neštudovalo viac externých študentov ako denných študentov. A čo je pre mňa dôležité, či sa ráta takisto s tým, aby vysoké školy, ktoré sú, prechádzali z dnešnej štátnej formy alebo štátnej inštitúcie na verejnoprávne inštitúcie, aby si takto mohli oveľa efektívnejšie zarobiť na svoje fungovanie a privyrobiť na to, aby mohli zlepšovať štandardy. 
Doplňujúca odpoveď Pán poslanec, položili ste vlastne tri témy, na ktoré by som chcel reagovať. Tou prvou témou je záväzok alebo prísľub predsedu vlády a ministra školstva, aby vysoké školy dostali aj v rozpočtovom roku 2002 navýšenie svojho rozpočtu zo štátnych zdrojov o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Tento prísľub bol naozaj daný na spoločnom rokovaní vlády a Slovenskej rektorskej konferencie a predpokladám, že ako vláda, resp. vládna koalícia ho dokážeme naplniť. Vláda Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu, ktorý ste, predpokladám, už dostali, dokázala zabezpečiť značnú časť týchto prostriedkov, ktoré by mali byť vo výške 1,52 mld. Sk navýšené oproti rozpočtu minulého roku. Viac ako 800 miliónov už v rozpočte je a to, čo chýba do splnenia záväzku, je 212 miliónov korún, o ktoré sa budeme uchádzať pri prerokúvaní rozpočtu v gestorskom výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, a potom, samozrejme, aj v pléne parlamentu a predpokladám, že ako minulý rok, tak aj teraz nájdeme pochopenie u vás poslancov, aby sme tento záväzok voči vysokým školám naplnili. Čo sa týka zneužívania externého štúdia, musím povedať, že tento problém sa dá riešiť len zákonnou normou. Práve nový návrh zákona o vysokých školách stanovuje princíp, aby vysokoškolské vzdelávanie mohla poskytovať len vysoká škola, aby ho nesprostredkúvali rôzne spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné súkromné firmy, ale aby bolo viazané na vysokú školu a bolo viazané na kvalitatívne kritériá, ktoré vysoká škola garantuje prostredníctvom akreditačnej komisie. Špekulácie, aby externé štúdium na vysokých školách bolo rozširované vo väčšej miere ako denné, je možné riešiť tým, že sa stanoví obmedzenie, percentuálne obmedzenie podielu študentov externého štúdia na počte denných študentov. Zatiaľ sme o takomto obmedzení neuvažovali, ale ak by sa ukázalo, že neprimerane rastie počet externých študentov, sme pripravení to urobiť. Návrh zákona, ktorý, predpokladám, dostanete už po zasadnutí vlády, ktoré bude na budúci týždeň, obsahuje aj to, o čom ste hovorili, teda presun vysokých škôl z formy hospodárenia ako štátnych rozpočtových organizácií na verejnoprávne inštitúcie, že by získali majetok štátu do vlastníctva vysokých škôl, od čoho si sľubujeme možnosti získania ďalších zdrojov na činnosť vysokých škôl, aby nemusela byť pozornosť orientovaná primárne na problém poplatkov, pretože poplatky v žiadnom prípade problémy vysokých škôl nevyriešia. 

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.