Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Tomáš Valášek

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 1. 2. 2023 
Zadávateľ Tomáš Valášek 
Otázka Pôvodný návrh novely Trestného zákona obsahoval aj redefiníciu znásilnenia - za znásilnenie by sa považoval sexuálny styk bez súhlasu dotknutej osoby. Od tejto zmeny ste však upustili a poukazovali na situáciu v Španielsku. Pre objasnenie v Španielsku bola prijatá redefinícia znásilnenia a trestným je sexuálny styk bez súhlasu. V dôsledku legislatívno-technickej chyby zabudli upraviť v prechodných ustanoveniach vplyv na trestné sadzby odsúdených podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Môžete vysvetliť súvislosti medzi chýbajúcimi prechodnými ustanoveniami a samotnou podstatou redefinície znásilnenia, ktorá v Španielsku nie je predmetom sporu? Znamená to, že nie je možné pripraviť prechodné ustanovenia, ktoré by upravili aplikovateľnosť novej právnej úpravy vo vzťahu k ľuďom, ktorí bol odsúdení podľa predchádzajúcej právnej úpravy? Nie je možné teda vôbec meniť trestné sadzby a defíniciu skutkových podstát žiadnych trestných činov? 
Adresát minister spravodlivosti SR Viliam Karas 
Dátum odpovede 2. 2. 2023 
Zodpovedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak 
Odpoveď Ďakujem pekne. Skúsim stručne, ale efektívne. Vážený pán poslanec, v prvom rade chcem uviesť, že návrh zákona, novely Trestného zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom a jeho prípravy začali už 2021. Prvýkrát bol predložený už v decembri 2021. Následne na základe výsledkov z rozporových konaní predkladateľ vyhodnotil situáciu tak, že s ohľadom na podstatné zmeny v návrhu zákona bolo potrebné pripomienkové konanie vykonať znovu. A preto bol predložený do pripomienkového konania opätovne v septembri 2022. Vyhodnocovanie pripomienok, ktoré vzišli v poradí z druhého pripomienkového konania, boli vyhodnocované za aktívnej účasti kolégia ministra spravodlivosti a externých pracovných skupín, ktoré boli vytvorené podľa vecného zamerania pri ministerstve spravodlivosti. Na vyhodnocovaní pripomienok a s tým spojenej odbornej diskusii sa zúčastňovalo vyše 100 expertov na trestné právo, prípadne na iné odvetvia práva. Vytvoril sa tak náležitý priestor pre riadne zhodnotenie nastolených argumentov a názorov. Predložený alebo predkladaný návrh zákona preto predstavuje materiál, ktorý je v prvom rade odborným pohľadom na vývoj trestnej politiky štátu. Berúc do úvahy skutočnosť, že ide o rozsiahly materiál, a ktorý sa dotýka širokého spektra inštitútov trestného práva hmotného, je logické, že celý legislatívny proces je poznačený názorovou pluralitou, ktorá existuje medzi zástupcami akademickej obce, advokátov, prokuratúry, Policajného zboru, ministerstva vnútra a ďalších subjektov zapojených do pripomienkového konania, kde existuje rôzny prístup k trestaniu páchateľov i hrozbe trestami. Ministerstvo vykonalo množstvo vecných diskusií na úrovni inštitúcií, expertov i kolégia ministra, výsledkom ktorých je kompromisný návrh na zmeny celospoločenskej dohody o posudzovaní a sankcionovaní protiprávnych činov v podobe predloženej novely Trestného zákona. A teraz k vašej otázke. Čo sa týka podstaty vašej otázky, v rámci expertnej diskusie boli zohľadňované argumenty pripomienkujúcich subjektov i aplikačnej praxe, na základe ktorých bolo síce vypustené z novely Trestného zákona pravidlo, podľa ktorého za súhlas pri trestnom čine znásilnenia a iných formách sexuálneho násilia podľa § 199 sa nepovažuje prejav vôle poškodeného, ktorý už urobil v súvislosti s predchádzajúcou súložou alebo inou sexuálnou praktikou. Toto pravidla sa však týkalo súhlasov poskytnutých až ex post po súloži alebo inej sexuálnej praktike. Ale podotýkam, v návrhu však naďalej ostalo pravidlo, podľa ktorého súhlas nemožno považovať za prejavený, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval. Inými slovami, v návrhu ostáva definícia, že za súhlas nemožno považovať, teda súhlas nemožno považovať za prejavený, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval. Toto pravidlo bude pokrývať aj situáciu tzv. zmrznutia obete znásilnenia alebo sexuálneho násilia. A teraz k tej otázke týkajúcej sa prechodných ustanovení a v súvislosti so Španielskom. Ak dôjde k zmene podmienok trestnosti určitého konania, ako došlo aj v Španielsku, môžu vzniknúť nasledovné situácie. Ak po zmene právnej úpravy protiprávne konanie už nie je trestným činom, všetky právoplatné odsúdenia spred účinnosti zmeny ostávajú síce v platnosti, nemenia sa, ale nevykonané tresty už nie je možné vykonať. Ak nie je niekto vo výkone trestu odňatia slobody, musí byť k účinnosti nového zákona prepustený, respektíve ukončí sa aj výkon iných druhov trestu. Ak po zmene právnej úpravy je protiprávne konanie posudzované prísnejšie, platí čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, kde trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To znamená, že sa použije stará právna úprava, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia, to je Ústava Slovenskej republiky. Ak po zmene právnej úpravy je protiprávne konanie posudzované miernejšie, ale stále ide o trestný čin, právoplatne odsúdený ani tresty z minulého obdobia sa nemenia, ak zákonodarca pri schválení zmeny zároveň neschváli pravidlá na zmierňovanie trestov, špeciálne k schválenej zmene trestnosti, alebo ak takéto pravidlá neupravuje právny poriadok ako všeobecnú úpravu. Pre všetky prípady prípadného zmierňovania trestnosti do budúcnosti. Ďakujem za pozornosť.  
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď  

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.