Dátum zadania
24. 11. 2021
Zadávateľ
Ondrej Dostál
Otázka
V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 8. decembra 2011 mala vláda SR vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky. Prešlo takmer desať rokov, a žiadna z doterajších vlád sa k tejto úlohe nepostavila čelom a dosiaľ splnená nebola. Vie vláda SR o neplnení tejto úlohy a mieni sa jej venovať?
Adresát
dočasne poverený predseda vlády a minister vnútra SR Eduard Heger
Dátum odpovede
25. 11. 2021
Zodpovedal
dočasne poverený predseda vlády a minister vnútra SR Eduard Heger
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 8. decembra roku 2011 k vykonaniu auditu verejnej správy Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o vykonanie komplexného auditu v kompetencii podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie jej financovania a jeho predloženie Národnej rade.
Uznesenie, uvedené uznesenie bolo odôvodnené nasledovne: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 naznačujú prehĺbenie destabilizácie vo financovaní obcí, miest a samosprávnych krajov, v dôsledku čoho stúpa napätie medzi samosprávou a štátom. Taktiež vládny návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní územnej samosprávy bol vypracovaný bez adekvátnej analýzy, kvalifikácie nákladov na poskytnutie verejných služieb na miestnej a regionálnej úrovni, bez odbornej diskusie so zainteresovanými subjektami. Absencia analýz a finančnej kvalifikácie môže založiť krízový vývoj v oblasti financovania miestnej a regionálnej samosprávy. Z formulácie je jednoznačné, že zámerom daného uznesenia bol teda audit výkonu pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.
Vláda Slovenskej republiky v nadväznosti na uvedené uznesenie Národnej rady prijala uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 48 z 22. februára 2012, ktoré neskôr zmenila uznesením vlády č. 465 z 19. septembra 2012. Z tohto uznesenia vyplynula pre ministerstvo vnútra a ministerstvo financií konečná úloha – predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov auditu výkonu kompetencií verejnej správy. Daná úloha bola ministerstvami splnená. Súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy bol predložený na rokovanie vlády a vláda ho vzala na vedomie uznesením č. 226 zo 14. mája 2014.
Komplexnosť auditu bola vo vzťahu k zámeru zachovaná. Audit bol, pokiaľ ide o územnú samosprávu a obe jej úrovne, všestranný a súhrnný. Auditované boli nielen kompetencie originálne, ale aj kompetencie preneseného výkonu štátu. V tejto súvislosti je dôležité doplniť, že v roku 2018 novelou zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa zaviedol pravidelný a centrálny zber dát od obcí, ktoré sú sídlami spoločného obecného úradu, ktoré zabezpečujú vo väčšine prípadov prenesený výkon štátnej správy. Práve tieto údaje majú slúžiť k lepšiemu a aktuálnemu prehľadu kvantitatívnych dát o výkone a financovaní časti prenesených kompetencií. Obce, ktoré sú sídlom spoločného obecného úradu, predkladajú správu o činnosti a hospodárení spoločného obecného úradu ministerstvu v rámci informačného systému spoločných obecných úradov do online na webstránke ministerstva vnútra. Takto pravidelne zbierané údaje priamo od samosprávy slúžia nielen pre aktuálny prehľad stavu výkonu prenesených pôsobností, ale taktiež pre porovnanie výkonu a efektívnosti podľa jednotlivých rokov.
Súbežne sa s auditom, sa auditom výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy prebehla najrozsiahlejšia reforme miestnej štátnej správy za účelom jej modernizácie. V nadväznosti na uznesenie č. 164 z 27. apríla 2012 k programu ESO boli schválené niektoré legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej samosprávy a v programe ESO boli rozpracované princípy integrácie v pôsobnosti tzv. špecializovanej štátnej správy do jedného okresného úradu.
V rámci reformy ESO, počnúc rokom 2012, došlo v jej rámci k prevereniu stavu kompetencií orgánov štátnej správy vrátane orgánov miestnej štátnej správy, ktoré podliehali integrácii. V súlade s bodom C1 uznesenia vlády č. 164 z 27. apríla 2012 z programu ESO ministerstvo vnútra vypracovalo viacero dokumentov, analýz a správ, ktoré špecifikovali a odôvodňovali konkrétne opatrenia týkajúce sa legislatívnych zmien a postupov pri implementácii programu ESO.
Ministerstvo vnútra v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy zrealizovalo zámery a ciele programu ESO, čo viedlo nielen k zjednodušovaniu vybavovanej záležitosti fyzických a právnických osôb na miestnych orgánoch štátnej správy, ale aj k zefektívneniu vynakladania výdavkov a optimalizácii nákladov na fungovanie verejnej správy. V roku 2013 bolo zrušených celkom 146 organizácií, v roku 2014 bolo zrušených 18 a v roku 2015 ďalších 49 organizácií.
S cieľom zjednodušovania vybavovania záležitostí zabezpečovaných štátom pre fyzické a právnické osoby došlo a postupne dochádza k budovaniu klientskych centier. Jedným z cieľov klientskych centier je znížiť náklady na úkony s verejnou správou. Občan v rámci klientskeho centra vybaví kompletnú agendu špecializovanej štátnej správy. K dnešnému dňu je otvorených 63 klientskych centier z plánovaného počtu 78 klientskych centier.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že pod záštitou ministerstva vnútra bola prednedávnom zriadená komisia pre reformu verejnej správy. Predsedníctvo komisie malo prvé zasadnutie v októbri tohto roku, kde sa členovia rozhodli, že ako prvé sa bude riešiť reforma miestnej štátnej správy, prenesený výkon štátnej správy na samosprávy a rámce usporiadania regionálnej a miestnej úrovne samosprávy. Reformný zámer sa bude zameriavať skôr na kvalitu ako na tempo zmien v tejto oblasti. Považujeme za potrebné získať pre pripravovanú reformu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán premiér...
Heger, Eduard, predseda vlády SR
Už končím, už končím, to je posledná veta. ... politickú či odbornú podporu, ale aj konsenzus čo najširšej verejnosti. Do práce komisie budú preto prizvaní aj zástupcovia samospráv, samosprávnych združení a profesných organizácií, ako aj, pokúsime sa, súčasnú parlamentnú opozíciu.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. ESO by som teraz nechal bokom, to možno aj na základe kontroly z NKÚ by sa dalo o tom polemizovať, ale chcel by som upriamiť vašu pozornosť na samosprávu a dlhodobo podfinancovaný výkon prenesených kompetencií. Štát síce preniesol kompetencie, ale nemal vyčíslené, koľko ktorá kompetencia stojí, a ani v tých materiáloch, ktoré ste spomínali, to nebolo, nebolo dostatočne vyčíslené. Ja by som teda upozornil na to, že napríklad v oblasti stavebných úradov sa postupuje na základe desať rokov neaktualizovaného výnosu ministerstva dopravy, ktorý teda vôbec nezohľadňuje nárast miest, valorizáciu a ďalšie, infláciu. A teda povedal by som to, ak stihnem, na príklade Starého Mesta, ktoré ročne dostáva niečo cez 60-tisíc na stavebný úrad, pričom len mzdové náklady presahujú 340- alebo 379-tisíc. Čiže prevádzka stavebného úradu stojí ročne od 550- do 600-tisíc. Inak povedané, štát hradí tak 10 alebo 15 % z nákladov na chod stavebného úradu v Starom Meste, pričom nejde o originálnu kompetenciu, ide o prenesený výkon štátnej správy. A teda za 10 rokov dofinancoval každý rok stavebný úrad z vlastných, z vlastných zdrojov, ktoré by inak mohol použiť na iný účel, a teda za to obdobie to Staré Mesto stálo zhruba nejakých 2 mil. eur.
Takže, samozrejme, že asi nie všade je to tak, ale myslím si, že aj toto je vec, ktorou by sa vláda aj v rámci tej pripravovanej reformy mala zaoberať.
Doplňujúca odpoveď
... myslím, že veľmi dobre ste to pán poslanec vystihol, vystihli, lebo to, čo tu aj prečítal, to je taká, by som povedal, tá pamäť štátneho úradu alebo vôbec úradníkov, ktorí takto evidujú tie postupy. A okej, však to sú pádne argumenty, ale, samozrejme, je veľmi dôležité prihliadať na tie výsledky a na to, aké účinky to má, aké účinky to má v konečnom dôsledku na občanov a, samozrejme, aj na samosprávy a na jednotlivé rozpočty.
Ja som úplný zástanca toho, čo ste aj vy povedali, aby sme tieto parametre nastavovali na základe dát a aby to bolo spravodlivé. A preto aj tá reforma verejnej správy by mala toto zohľadňovať, čiže mala by zohľadniť presne analýzu dát z hľadiska prenesených kompetencií, originálnych kompetencií a na základe toho by sa tá reforma mala pripraviť. Poviem však, že je to veľmi náročná, politicky náročná reforma o to viac, keď dnes diskutujeme jednak o téme COVID, diskutujeme o dôležitých iných reformách, takže aj preto táto reforma sa deje na pozadí, ale kým príde na ... tak musí byť kvalitne pripravená, aby politicky vedela obstáť. A verím tomu, že aj tieto vaše skúsenosti budú zohľadnené v tom návrhu, lebo to je skúsenosť zo Starého Mesta, ale takýchto skúseností je viacero a určite treba to zohľadniť pri tej reforme, aby bola kvalitne nastavená, aby spĺňala tie dôležité parametre, či už pre fungovanie miest a obcí, ale aj pre samotného občana.
A už len na záver poviem, že pre mňa, ja keď sa pozerám na služby občanom, tak sa pozerám na dva celky, štátna správa a verejná správa vrátane samosprávy. Čiže toto je kľúčové, aby bolo zladené, pretože na konci dňa občanovi je jedno, či to je štát alebo samospráva, v konečnom dôsledku to považuje za službu, ktorú chce prijať.
Takže ďakujem pekne za vaše postrehy a súhlasím s nimi do veľkej miery. Ďakujem.