Dátum zadania
8. 7. 2020
Zadávateľ
Filip Kuffa
Otázka
Pán minister, v Programovom vyhlásení vlády sa uvádza: „V štátnych lesoch, vrátane vojenských, bude povinná certifikácia Forest Stewardship Council (FSC), v neštátnych lesoch sa podporí jej dobrovoľné zavedenie.“ Koľko certifikačných schém momentálne funguje na území Slovenskej republiky a aké sú medzi nimi rozdiely?
Adresát
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský
Dátum odpovede
9. 7. 2020
Zodpovedal
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský
Odpoveď
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán poslanec Kuffa, vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady, ďakujem za túto otázku, je to otázka, ktorá je nasmerovaná naozaj do dôležitej oblasti práce lesníkov, pretože, ako hovorí staré porekadlo, nestačí znášať zlaté vajíčka, treba občas od nich aj zakotkodákať, a práve spôsob, akým sa dá hovoriť o kvalite alebo nekvalite práce v lese, je tým nechcem povedať zakotkodákaním, ale tým oznámením, že existujú schémy, ktoré sa svojím spôsobom dajú považovať za isté normatívy posúdenia toho, či práca v lese je, alebo nie je kvalitná.
Slovensko má pomerne bohatú tradíciu v oblasti prognózovania a plánovania a evidovania prác v lese. Systém lesných hospodárskych plánov, alebo ako sa to dnes nazýva, programu starostlivosti o lesy je veľmi bohatý, má svoje možno takmer 200-ročné tradície a isté vyjadrenie teraz práve týchto certifikačných schém je len potvrdením toho, že keď tieto schémy prišli takpovediac do módy, nestavali sme na nejakej bielej ploche alebo zelenej lúke, ale mali sme možnosť nadviazať na pomerne bohaté tradície v evidovaní, plánovaní a kontrolovaní prác v lese.
Tým nechcem povedať, že všetko bolo v poriadku a že všetko v poriadku je. Len ukazujem na krátku históriu toho, čo sa považuje dnes za, v mnohých končinách sveta za dôležité, a to je práve dané aj tým, že v mnohých svetadieloch, v mnohých krajinách práce v lese sú vykonávané nie v súlade s trvalo udržateľným prístupom k nášmu životnému prostrediu. Verím, že Slovensko, a nielen verím, viem o tom, nie je v tomto ohľade krajinou, ktorá by sa mala za čo hanbiť, ale to neznamená, že nemôžme používať schémy, nie na to, aby sme povedali, že áno, aj my formálne sme sa pridali k týmto certifikačným schémam, ale kvôli tomu, aby sme zlepšili svoju prácu, ktorú určite zlepšiť je možné.
No a teraz priamo na tú odpoveď by som poukázal na to, že spytujete sa na počet schém. Sú to dve schémy, PEFT a ECF, pričom základný rozdiel medzi týmito dvomi schémami je v tom, že schéma ECF je náročnejšia na kvalitu evidencie. Je náročnejšia na mnoho parametrov, ktoré sa lese sledujú, a takpovediac je možno, a to je teda taká teraz aj kritika do vlastných radov, potom menej využívaná, resp. tá jej náročnosť je možno dôvodom toho, že samotné údaje, ktoré mám k dispozícii ako odpoveď na vašu otázku, je, sú nasledovné.
Podľa údajov pripravovanej Zelenej správy, ktorá príde aj pred vás, pred poslancov Národnej rady, za rok 2019, schémou PEFT je u nás certifikovaných 62 % lesov, čo predstavuje výmeru 1 200-tisíc hektárov. Schémou ECF je certifikovaných 11 % a to je výmera 208-tisíc hektárov. Takže potvrdzuje to to, čo som sa pokúsil naznačiť, že naozaj tá schéma ECF je náročnejšia, a keďže býva zvykom, že ľudia si radi volia tú ľahšiu cestu, tak z toho vyplýva aj to, že je teda to len v rozsahu tých 11 %. Ale je pravda aj ďalšia, že 13 400 hektárov, čo je 7 % lesov, je certifikovaných obidvomi týmito schémami, čo je zase pridaná hodnota, keď zjavne užívatelia, vlastníci alebo správcovia týchto lesov sa pokúsili veľmi rukolapným spôsobom dokázať, že ich hospodárenie v lese je zlučiteľné s najvyššími nárokmi.
Medzi hlavné rozdiely, ešte to je možno tiež otázka, na ktorú by som mal zodpovedať, patrí to, že certifikácia FEC uplatňuje globálny prístup. Takpovediac zhora dole. Je tam množstvo vstupov, ktorými mô..., ktoré môžu do posúdenia kvality hospodárenia hovoriť občianske združenia, mestá, obce, pospolitosti, užívatelia, ale aj hubári, cyklisti alebo paraglajdisti, proste všetky tie nárokové skupiny, ktoré majú nejaký dôvod využívať lesné prostredie, a, úprimne povedané, vlastne nájsť nejakú skupinu ľudí, ktorí nikdy nevyužívajú lesné prostredie, je takmer nemožné. Pričom je tam aj možno poznámka, že sú to aj medzinárodné organizácie ako ochrana, Svetová organizácia na ochranu zvierat a podobne.
No a vo všeobecnosti sa zdôrazňuje, že ten rozdiel týchto certifikácií je v tom, že FEC je viac preferovaná vo svete, v širšom globálnom kontexte, preferujú ju mimovládne nezávislé organizácie, nakoľko sa netýka iba lesov, ale aj nadväzujúcich výrobkov z dreva. Toto sa u nás ešte stále nejak neudomácnilo. Pravdupovediac, zrejme nikto z nás veľmi ešte nehľadá na výrobkoch z dreva značku FEC, akýsi certifikát. Je to možno dané aj tým, že tie výrobky z dreva sú mnohokrát považované za vyrábané v súlade s požiadavkami ekológie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Ja by som nadviazal, včera náš výbor mal poslanecký prieskum u vás na ministerstve práve ku značke kvality, ktorá sa týka teda poľnohospodárskeho sektoru, hej, produktov a potravín, kde vlastne tá značka je na dobrovoľnej báze, je to nejaký punc kvality, hej, a to isté vlastne vnímam, keďže máme dve schémy, dve značky, ja ich ináč evidujem, ako aj v tých reklamných katalógoch, sú tam aj to ihličnato-listnatý emblém, keď to tak nazvem, že je to v podstate značka kvality, že ten produkt pochádza teda z lesov, hej, lebo však to sú drevné produkty z trvalo udržateľného obhospodarovania.
Chcem sa ale opýtať, prečo je vlastne preferovaná konkrétna, konkrétne FVC schéma a vlastne akú pridanú hodnotu pre stav lesov na Slovensku prinesie povinná FVC certifikácia lesov, pretože ja vnímam certifikáciu, nejakú základnú, nejaký základný atribút, že by to mal byť dobrovoľný nástroj, pričom vy keď to máte zakomponované v programovom vyhlásení vlády, stáva sa to politickým nástrojom.
A práve mňa prekvapuje aj to, že včera na poslaneckom prieskume, keď sme sa bavili o značke kvality, vyslovene aj koaliční poslanci boli proti tomu, aby sa tieto značky kvality v podstate politizovali, že to musí byť apolitické. Čiže chcel by som vedieť, hej, lebo musí mať nejakú výhodu, keď je vyslovene zakomponovaná v programovom vyhlásení, že v čom, akú teda pridanú hodnotu prináša.
Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem aj za tú doplňujúcu otázku, ja to odpoviem už teraz rýchlejšie.
Jednoznačne sa zhodneme na tom, že tá značka je dôležitá, lebo je istý indikátor toho, aby zákazník siahol po výrobku, ktorý má ten pôvod, ako ste naznačili v súlade s jeho ekologickým a spoločenským akceptovaním. A to, že by sme považovali za správne, aby, ale pozor, aby zo štátnych lesov teda z lesov, ktoré spravuje priamo štát, boli všetky produkcie dreva a výrobky z dreva takto certifikované, je, myslím, celkom v súlade s tým, čo sledujeme, aby sme v našej krajine hospodárili dobre.
Nikto nerobí záver z toho nášho prehlásenia, že k tomu treba nútiť aj súkromných vlastníkov lesa, tam to bude skôr ako inšpirácia k tomu, aby možno svoje produkty vedeli umiestniť na trhu lepšie, lebo k tomuto sme sa, žiaľ, zatiaľ nedostali, že by zákazník bol ochotný viacej zaplatiť za výrobok z dreva, ktorý je certifikovaný.
Takže štát má záujem na tom, aby jeho produkty a spravovanie lesa bolo aj formálne potvrdené akože je na úrovni doby a požiadavkách týchto certifikačných schém, a pre ostatných lesomajiteľov to bude odporúčanie, rozhodne by som v tom nevidel politikum, vidím v tom snahu mať naše, voči našej krajine úctu a jej produkty užívať s primeranou pozornosťou a podrobnosťou. Tak.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.