Dátum zadania
7. 7. 1999
Zadávateľ
Marián Andel
Otázka
Na základe akých analýz ste dospeli k záveru, že balík ekonomických opatrení zvýši náklady na jednu osobu v domácnosti cca o 350 Sk?
Adresát
podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš
Dátum odpovede
8. 7. 1999
Zodpovedal
podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda parlamentu Andel,
chcel by som to upresniť, my sme dospeli k záveru, že priemerné dosahy na rodinu v dôsledku uplatnenia opatrení, medzi ktoré patrí zvýšenie spodnej hranice DPH, zavedenie dovoznej prirážky a úprava regulovaných cien, bude 320 Sk, teda nie 350 Sk. Tie odhady na začiatku boli rôzne. Konfederácia odborových zväzov to odhadovala vtedy, ak sa dobre pamätám, na 490 Sk. My sme, moji poradcovia v spolupráci so sekciou hospodárskej politiky Úradu vlády, urobili prepočet, ktorý zodpovedal tým 320 Sk, tento odhad bol potvrdený aj oficiálnym prepočtom alebo oficiálnym odhadom Štatistického úradu Slovenskej republiky. Takže tento odhad je odhadom, ktorý - opakujem - pripravili moji poradcovia, ktorý bol potvrdený aj odhadom Štatistického úradu. K tomu chcem povedať, že nás, samozrejme, slovenskú vládu v žiadnom prípade neteší, že musíme prijímať opatrenia, ktoré majú negatívne dosahy na úroveň cien, na kúpnu silu a na životnú úroveň v konečnom dôsledku obyvateľov.
Chcem len upozorniť, že tieto opatrenia sú vyvolané a sú nevyhnutné v dôsledku toho, v akej situácii sa slovenská ekonomika po 4 rokoch hospodárenia bývalej vládnej koalície nachádza, a že jednoducho tieto kroky sú cenou, ktorú zaplatiť musíme, sú však cenou, ktorá je rádovo nižšia, ako by bola cena neprijímania týchto opatrení a spontánneho vývoja v tejto oblasti.
Doplňujúca otázka
Súhlasím, pán podpredseda, samozrejme, že žiadna vláda s radosťou neprijíma reštrikčné opatrenia. Nakoniec, nie je to populárne, ale prečo som sa pýtal. Neviem, či si uvedomujeme, že tie ekonomické opatrenia, ktoré prijala vláda, a to vlastne počnúc vodným, stočným, elektrickou energiou, plynom, napríklad pohonné hmoty od začiatku toho roku doteraz boli zvýšené asi o jednu štvrtinu, toto všetko sa prenesie do ceny základného finálneho výrobku. Ak si zoberieme napríklad priemernú cenu 1 kg chleba, ktorý stál bez DPH 6 %, priemerná cena bola cca 20 Sk plus 6 % DPH, bolo to 21,20. Ak si premietneme tento balík ekonomických opatrení na výsledný finálny výrobok, zvýši sa táto cena cca o 20 %. Čiže priemerná cena kila chleba nebude stáť 20 Sk, ale 24 Sk plus 10 % DPH, čiže skutočná výstupná priemerná cena bude 26,40 Sk. Čiže len na kile chleba je rozdiel 5,20 Sk.
A urobil som si takú analýzu a snažil som sa zistiť priemernú cenu jednotlivých základných potravinových článkov a použil som aj štatistiku o spotrebe tej-ktorej potravinovej komodity občana Slovenskej republiky na mesiac a prišiel som k záveru, pán podpredseda, že vlastne len v základných potravinových článkoch, mám na mysli bravčové mäso, hovädzie mäso, kurence, rybie mäso, maslo, oleje, jedlé tuky a tak ďalej, tie základné, iba v tomto...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Doplňujúca odpoveď
Môžem len zopakovať, že z titulu tých opatrení, ktoré som vymenoval, ktoré vláda prijala 31. mája, ten priemerný odhad zvýšených nákladov je taký, aký je. Samozrejme, že keď si zoberieme do úvahy to, že cena benzínu napríklad nestúpa len v dôsledku zvýšenej spotrebnej dane z benzínu, ale stúpa aj z hľadiska pohybu kurzu koruny, ale tu chcem povedať, že práve opatrenia, ktoré sme prijali, zabránili ďalšiemu spontánnemu znehodnocovaniu meny, ktoré by znamenalo aj v oblasti napríklad ceny benzínu a nafty radovo vyššie ceny, aké sú dnes, že cena benzínu súvisí aj s cenami ropy na svetových trhoch, že cena benzínu súvisí aj s tým, do akej miery efektívne a akým spôsobom sa investovalo u najväčšieho slovenského výrobcu, aké zmluvy sú tam podpísané, aké úroky museli platiť za peniaze, ktoré si požičali. To je kauza, ktorá bola medializovaná, tie nevýhodné zmluvné podmienky. Čiže všetky tieto veci spolu súvisia.
Ale chcem povedať jednu vec. Odhad tých 320 Sk na rodinu, to je, samozrejme, priemerný odhad na priemernú rodinu. Pričom ale treba povedať, že skutočný dosah z hľadiska tých opatrení, o ktorých som hovoril, môže byť aj menší, a to z toho dôvodu, že ten dosah je odhadnutý pri dovtedajšej spotrebe, napríklad elektrickej energie. Ale dá sa predpokladať a ukazujú to skúsenosti už po prvom zvýšení regulovaných cien elektriny k 1. januáru, že zvýšená cena vedie k úsporám v spotrebe napríklad elektrickej energie. Teda nedá sa z toho vyvodiť automaticky, že tie výdavky budú o toľko vyššie, o koľko je zvýšenie ceny, pretože dá sa predpokladať zníženie spotreby v tejto oblasti.
Čo sa týka dane z pridanej hodnoty, napríklad keď sa tým argumentuje, pretože často boli diskusie, koľko je dosah zvýšenia DPH o 4 %, tak prepočty, aj odborné komisie, ktoré na to boli stanovené, jasne ukázali a dokázali, že dosah zvýšenia DPH o 4 % na cenovú úroveň je okolo 2 %. A to sa dá veľmi ľahko zdôvodniť a pochopí to každý, kto je schopný a ochotný uvažovať tým, že v spotrebnom koši je zhruba 50 % tovarov, ktoré sú zdanené nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Ak teda 50 % tovarov v spotrebnom koši sa týka zvýšenie ceny o 4 %, je logické, že celkový dosah zvýšenia DPH o 4 % je asi 2-percentný rast cenovej úrovne.
Toľko hovoria čísla a analýza.