Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Pavol Goga

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 7. 9. 2016 
Zadávateľ Pavol Goga 
Otázka Vážený pán predseda vlády, čo očakávate od pripravovaného neformálneho summitu EÚ v Bratislave? Aký význam má pre Slovensko a čo bude základnou myšlienkou diskusií? 
Adresát predseda vlády SR Robert Fico 
Dátum odpovede 8. 9. 2016 
Zodpovedal predseda vlády SR Robert Fico 
Odpoveď Ďakujem, no, vážený pán poslanec, za postavenú otázku. Dovoľte mi, aby som vás informoval o prípravách, kde sa nachádzame a v čom je význam Bratislavského summitu. Po prvé chcem povedať, že po dlhom čase, je to možno už osem rokov, sa lídri Európskej únie stretnú nie v Bruseli, ale v Bratislave. Nebude to všetkých 28 lídrov, pretože chceme reagovať na stav, ktorý v Európskej únii nastáva po odchode Veľkej Británie, a preto rokovanie bude vo formáte 27 premiérov a hláv štátov bez premiérky Veľkej Británie. Chcem vás ubezpečiť, že nám všetkým veľmi záleží na úspechu tohto podujatia, a preto sme obrovskú mieru pozornosti venovali aj formálnej stránke, aby to nebolo len bežné stretnutie za okrúhlym stolom, ako ho vídavame v Bruseli, ale aby z Bratislavy išiel odkaz do celej Európy, že 27 lídrov je schopných stretnúť sa aj v inom prostredí a v inom prostredí aj prinášať atraktívne námety. Upozorňujem na to, dámy a páni, že od tohto summitu sú obrovské očakávania. Len ku dnešnému dňu sa akreditovalo 1 200 novinárov. Očakávame, že tento počet sa môže priblížiť až k dvom tisícom, čo len naznačuje, že každý sa domnieva, že Bratislavský summit niečo naštartuje. Momentálna situácia v Európskej únii sa dá charakterizovať nasledovne: Sú štáty, ktoré sú presvedčené, že všetko funguje dobre a netreba nič meniť. Na druhej strane sú krajiny, ktoré hovoria o hlbokých reformných zmenách v Európskej únii vrátane zmien základných dokumentov. Nie som zástancom ani jednej z týchto krajností. Skôr si myslím, že musíme mať odvahu v Bratislave povedať, že nie všetko je dobré, ale súčasne zvýrazniť pozitívne stránky tohto jedinečného projektu. A týchto pozitívnych stránok je podstatne, podstatne viac ako negatív, s ktorými sa stretávame. Neočakáva sa, dámy a páni, že v Bratislave budú prijaté závery, ktoré budú mať politickú záväznosť. Chceme, aby Bratislava bola začiatkom procesu, ktorý nazývame už teraz bratislavským procesom, ktorý bude pokračovať na Malte v decembri 2016 a potom na jar v roku 2017 v Ríme pri príležitosti osláv výročia podpisu tzv. Rímskych zmlúv. Čo však si myslíme, že musí byť v Bratislave dosiahnuté. Predovšetkým sa domnievame, že v Bratislave musíme veľmi jasne pomenovať a určiť diagnózu Európskej únie. Musíme povedať, kde sa nachádzame, a musíme mať odvahu povedať, že niektoré veci sme jednoducho nezvládli. Ak nebude táto elementárna miera sebareflexie, môže pokračovať to, čo sme videli vo Veľkej Británii. Môžu sa objavovať ďalšie referendá, môže pokračovať ďalšia fragmentácia Európskej únie, javy a procesy, ktoré Európsku úniu rozkladajú. Ďalej budeme musieť hovoriť na Bratislavskom summite nie o technických detailoch odchodu Veľkej Británie, ale o tom, ako má vyzerať Európska únia po odchode významného partnera, a možno aj o tom, ako by mali vyzerať vzťahy s touto krajinou. Nateraz platí, že Veľká Británia nesformulovala žiadne požiadavky. Nateraz platí, že v podstate ani neexistuje nejaký významnejší dialóg medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, pretože najskôr musí urobiť Veľká Británia formálny krok - musí notifikovať príslušné články príslušných zmlúv, aby dala najavo, že svoj odchod z Európskej únie aj formalizuje. Treťou oblasťou, o ktorej by sme mali v Bratislave hovoriť, sú témy, na ktoré sa chceme sústrediť v najbližších mesiacoch, teda v procese, ktorý som nazval bratislavským procesom. Po prvé sa budeme určite venovať téme bezpečnosti, ale nielen z pohľadu boja proti terorizmu alebo bezpečnosti, ktorá je dnes nabúravaná nekontrolovanou migráciou. Chceme hovoriť aj o bezpečnosti, ktorá má sociálny a ekonomický charakter. Druhá veľká téma, kde Bratislava by mohla byť prínosom, bude téma nového investičného prostredia. Chceme oznámiť Európe, že je tu záujem prísť s úplnými novinkami, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných miest, pokiaľ ide o investovanie, pokiaľ ide o podporu ďalšieho ekonomického rastu. Tretia téma sú nové formy komunikácie. Uvedomme si, že dnes mnohí ľudia považujú výdobytky Európskej únie za úplne samozrejmé a nevnímajú to, čo bolo niekedy v minulosti. Dám ako príklad Schengen. Ak sme v strednom veku, pamätáme sa, ako sa niekedy cestovalo do Rakúska alebo do iných krajín: vycestovacie doložky, devízové prísľuby, kontroly na hraničných prechodoch. Často nám to možno zobralo dve alebo tri hodiny, ak tam bolo veľa ľudí. Dnes mladý človek, ktorý nezažil tieto časy, má pocit, že prekročenie slovensko-rakúskych hraníc, tak ako ho realizuje dnes, je úplne normálna, bežná vec. A možno si neuvedomuje význam Schengenu. Možno si neuvedomuje význam spoločnej európskej meny. Možno si neuvedomuje význam spoločných európskych politík, ktoré máme dnes naštartované v Európskej únii. Preto je veľmi, veľmi dôležité, aby sme našli nové formy komunikácie k verejnosti vysvetľovať pozitívne stránky členstva v Európskej únii. A posledná veľká téma, ktorej budeme venovať pozornosť, je téma: Európska únia ako globálny hráč. Zdá sa, že popri veľkých hráčoch, ako sú Spojené štáty, Ruská federácia alebo Čína, Európska únia naďalej zohráva iba druhoradú úlohu. Otvárajú sa vážne témy, ako sú spoločné európske ozbrojené sily. Otvárajú sa témy, ako lepšie reagovať na krízové situácie, ktoré sú v našom regióne, že nemusíme vždy čakať na to, ako sa rozhodne Severoatlantická aliancia alebo ako sa rozhodne aj OSN. V tomto duchu môžu byť návrhy aj mimoriadne kontroverzné a môžu vyvolať obrovskú mieru diskusií. V každom prípade si želáme, aby Bratislavský summit bol veľkým úspechom, aby bol natrvalo zapísaný v dejinách významných udalostí Európskej únie. Ďakujem pekne.  
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď  

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.