Dátum zadania
6. 5. 2015
Zadávateľ
Magdaléna Vášáryová
Otázka
Pán minister, vašou novelou o archívoch a registratúrach, ktorá je pred druhým čítaním, zanikne Archív hlavného mesta SR Bratislavy, pretože sa zlúči so Štátnym archívom v Bratislave bez náhrady. Štátny archív v Bratislave je navyše rozsahom aj kvalitou fondov menej významný ako Archív mesta Bratislavy, ktorý má 900 rokov a je tak jednou z najstarších kultúrno-historických inštitúcií Bratislavy. Prečo ignorujete námietky a pripomienky odbornej obce, aby zostalo samostatné postavenie Archívu mesta Bratislavy a týmto ho zničíte a SR sa tak stane jediným štátom EÚ, ktorý nebude mať archív svojho hlavného mesta?
Adresát
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Dátum odpovede
7. 5. 2015
Zodpovedal
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Odpoveď
Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, no, pravdou je, vážená pani poslankyňa, že, áno, Bratislava je jediné európske mesto, ktoré nemá archív hlavného mesta. Proste ho nemá. Tento archív sa tak iba volá, ale faktom je, lebo porozumel som aj znenie tej otázky, v ktorej ste vlastne uviedli, bolo, by som povedal, takou citáciou odborníkov, ktorí vám túto otázku dali, čo je dobré, lebo to ako je v poriadku, len tam je trochu inakší problém ako ten, ktorý vlastne v tejto chvíli pomenúvame.
Problémom archívu, vôbec archívov je už to, že ich máme a vedieme ich v rámci ministerstva vnútra. To je, pri.................. (pozn. red.: rýchlo vyslovené) sme viackrát, sme hovorili o tom, že môžme začať diskutovať o tom, aby toto bola právomoc ministerstva kultúry, je to prirodzenejšie, lenže tam potom opätovne vstupuje odborná časť, že my laici vnímame archívy skôr ako určité uchovávanie historických hodnôt listinného charakteru. No, ale to je len jedna polovička z činnosti, ktoré archívy robia, pretože tá história je už teraz, keď som začal hovoriť, už bola história, preto archívy nepretržite vlastne robia registratúry a archivovanie všetkých dokumentov, aj súčasných, aj tých, ktoré vznikli včera, aj posledného rozhodnutia mestských podnikov o tom, že budú meniť dajme tomu dopravný grafikon, je súčasťou slovenského archívnictva. A stávajú sa archívnymi dokumentmi v tom našom laickom ponímaní o 100 rokov a o 150, lebo vtedy máme pocit, že sú už staré.
Archívy prešli, tuším, pod ministerstvo vnútra niekedy okolo roku 2002, ak sa ja nemýlim, ale možno to bolo aj v inom roku, ale to nie je podstatné, v ktorom to bolo. Podstatné je, že v tejto chvíli je správcom štátnych archívov ministerstvo vnútra a celkom ich je 48. Archívy nekopírovali územnosprávne členenie Slovenska, z toho dôvodu vlastne tá úprava smerovala k tomu, aby Bratislava, Trnava, Trenčín a všetky krajské mestá mali štátny archív, ktorý bude riešiť vlastne veci archívnictva v danom územnom celku, a pre niektoré mestá tak vyvstala situácia, ako je Bratislava, že vlastne formálne existujú dve inštitúcie, resp. v Bratislave až tri, teda my máme predovšetkým Slovenský národný archív, ktorý sídli v Bratislave, pochopiteľne, a máme Štátny archív Bratislava a Archív hlavného mesta Bratislavy.
Ten základný rozdiel medzi nimi je v tom, že jeden sa venuje proste činnosti regiónu bratislavského, dokonca aj trnavského a trenčianskeho, a druhý sa venuje, alebo mal by sa venovať, výsostne Bratislave. A štát supluje úlohu mesta už dlhé roky. Čo je najhoršie, že sa mesto k tomu správa neuveriteľne macošsky dlhé roky, bez akejkoľvek, po prvé ich vyhodili z Primaciálneho paláca, ja ako dieťa som v archíve strávil obrovské množstvo času, nie každý, ja som tú šancu mal vtedy, že som si podrobne mohol preštudovať originálne listiny, či už listinu, ktorá vlastne v roku 1291 urobila z Bratislavy kráľovské mesto, slobodné, a tak ďalej a tak ďalej, všetky tie ďalšie dôležité listy a vždy to bolo v Primaciálnom paláci a v Radnici. Z nejakých dôvodov to niekomu tam vlastne vadilo z mestských predstaviteľov a prehodil to na vtedajšiu Gorkého - dnes je to stále Gorkého? - je to stále Gorkého, do paláca, ktorý aj sčasti poškodil niektoré pamiatky, pretože vlastne zatiekol. Ale potom boli vyhodení aj odtiaľ a dneska sídli to, čo podľa toho názvu sa dohodnime, ako hovoríte, pani poslankyňa, v škôlke v Petržalke.
Jedna z najunikátnejších vecí, ktoré archív má, je knižnica, ktorá je veľmi osobitá, a vlastne ten archív naozaj sa buduje alebo zbierajú sa tie listiny stovky rokov vlastne od času, kedy nás Přemyslovci vypálili a spálili všetky historické dokumenty Bratislavy, čo je teda, bohužiaľ, škoda, ktorú ale nevrátime naspäť, ktorá vlastne hovorila o tej staršej histórii pred 11. storočím.
A mesto, my sme viackrát a nielen teda, teraz nemyslím seba, ale pamätám si, že to začalo ešte za ministra Ivana Šimka, potom minister Vladimír Palko, minister Martin Pado, ktorí sa snažili, že proste toto je mestská vec. Košice sa k tomu aj tak postavili, Košice si vybudovali svoj vlastný mestský archív, my sme dodali všetky dokumenty, ktoré patria mestu a sú späté s históriou mesta, sú tie vzácne, o ktorých pani poslankyňa napríklad hovorí, to všetko dneska už obhospodaruje mesto a je to proste mestský archív mesta Košice. A teda nepatrí do sústavy štátnych archívov.
My sme v tomto zákone upravovali sústavu štátnych archívov. Niektorí odborníci usúdili, preto sa medzičasom tá zmena stala, čiže tá otázka je skôr staršieho dáta, lebo medzičasom vlastne ten názov ponechali, aby to teda existovalo ako archív, ale nikdy nebol plánovaný, zrušený, alebo byť zrušený bez náhrady. Lebo však nezrušíte ako vedenie, ako vedenie, pani poslankyňa, archívnych fondov, by ich nikto nelikvidoval, tie by boli naďalej proste vedené dokonca, bohužiaľ, aj v tých istých priestoroch, časť sme zachránili a presunuli do sídla Slovenského národného archívu. Ale najväčší problém je, že teraz po takých viacerých urgenciách sa mesto ozvalo, verím, že nové vedenie k tomu bude mať iný vzťah, a teda že vlastne vznikne to, čo je naozaj dôležité a čo by malo byť, že bude existovať teda naozaj mestský archív Bratislavy pod kuratelou mesta so všetkými fondami, ktoré tam vlastne ministerstvo vnútra presunie, ktoré sa viažu výhradne k mestu Bratislava aj s celými historickými dokumentami a že dostane aj adekvátne sídlo alebo priestory k tomu vhodné, aby bádatelia mali prístup k tým dokumentom, lebo dnes k nim prístup nemajú.
To, čo sa dialo podľa zákona, no, ku knižnici, bohužiaľ, povedali, že vzhľadom na priestory nie je možné im to sprístupniť, čo je veľká škoda, lebo to je naozaj obrovská hodnota a dokonca zahraniční bádatelia majú o to veľký záujem, pretože nielen história Bratislavy je tam uvedená, ale tým, aké dejinné udalosti sa tam dejú, vlastne môžu tam nájsť aj svojich dejateľov, ktorí na návštevu Bratislavy prišli, čo je častokrát pre mnohých bádateľov veľmi dôležité.
Čiže zopakujem. Zákon riešil administratívne členenie a riešil vlastne infraštruktúru, ale čisto administratívnu, pretože ani priestory, ani presun ich, ani zrušenie, ani vyhodenie ľudí nebolo tohto súčasťou, len jednoducho v rámci štruktúry štátnych archívov v Bratislave má byť jeden, ktorý je pre tento región, a má byť teda bratislavský archív a má byť Slovenský národný archív, ktorý by mal byť ako tým stropom, dokonca uvažujeme nad tým, že vlastne by mal byť aj Slovenský národný archív hlavný zodpovedajúci za všetko archívnictvo na Slovensku, lebo zbytočne to aj na ministerstve v rámci odborov nejakým spôsobom riadime.
Čiže Archív hlavného mesta Bratislavy, alebo mestský archív, ako sa dlhé roky volával, tak to je vec, ktorú sa budeme snažiť, a ja som pripravený odložiť aj hlasovanie o tomto zákone, aby sme mohli urobiť nejaké zmeny, na september, kedy mesto prijalo predstavu, tak aby sme už ju mohli v tomto zákone zapracovať, delimitáciu. Zatiaľ tam je tá zmena, ktorú aj vy ste požadovali, aby naďalej existovali dve pracoviská, to znamená samostatný Štátny archív Bratislava a samostatné pracovisko Archívu hlavného mesta Bratislavy. To zatiaľ ostalo zachovávané, aj tá zmena vo výboroch prešla, ale dáme ešte čas do septembra, že ak mesto proste prejaví reálny, úprimný záujem, tak rovno do zákona zapracujeme, že sa delimituje tak, ako sa delimitoval v Košiciach, tak sa delimituje vlastne tento archív do rúk Bratislavy, aby všetky historické dokumenty, ktoré sú teraz "k mání", povedané hantýrkou, tak ich odovzdáme do rúk vlastne mestského archívu v Bratislave a my budeme naďalej vykonávať tú štandardnú štátnu archiváciu tak, ako máme. A je len otázka, či v budúcnosti dôjde k nejakej dohode s tým, že táto časť dedičstva a archivácie príde pod kultúru.
My sme ešte zmenili v tom zákone predovšetkým prístup k podnikateľom, lebo tí majú svoje archivačné povinnosti, akciové spoločnosti, eseročky, a tam vznikali rôzne nezmysly, akože keď ste boli akciovka, tak ste museli, keď ste boli v Trenčíne, museli ste dať svoje dokumenty Archívu mesta Bratislavy, keď ste boli eseročka, stačilo to dávať mestu. To je proste také zvláštne, čiže tam sa robí ako taký ústretový krok k tomu, aby jednoduchú činnosť mali predovšetkým podnikatelia, lebo tie dokumenty sa stávajú archívnymi, ale to je v poriadku, to je vlastne účelom toho zákona, a táto sústava je vec, ktorá môže podľa mňa počkať, v septembri, my potrebujeme iba účinný ten zákon dokonca kvôli transpozícii smernice, ale ak za tieto tri alebo štyri mesiace sa urobí dohoda s mestom, sme pripravení, aby teda tak to bolo, ako aj vy ste si v otázke želali, že hlavné mesto bude mať svoj archív, lebo v tejto chvíli ho nemá, a je to jediné hlavné mesto, ktoré vlastný archív jednoducho nemá. A supluje túto úlohu štát, čo teda v každom prípade nikde inde nie je tradíciou.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne, pán minister, oceňujem, že ste si naštudovali nejaké veci. Áno, tá knižnica má 100-tisíc zväzkov a ten archív je kompletovaný od stredoveku. Tu ide o to, že vlastne vaši pracovníci vôbec nebrali do úvahy uznesenie Vedeckej archívnej rady, napríklad. Vôbec to nerešpektovali. To znamená, my sme sa dostali so zákonom, ktorý bez náhrady má zrušiť Archív mesta Bratislavy. Uznajte, že tam sme museli začať reagovať.
Poznám ten pozmeňovací návrh z 30. apríla, ktorý teda tiež vznikol asi pod určitým tlakom, ktorý sme urobili, ale čo to znamená, keby teda to zostalo tak. Ináč vítam to, že teda by sa o tom hlasovalo až v septembri, keď sa mesto rozhodne. Ja som za to, aby sa konečne mesto rozhodlo, pretože nechcem, aby Bratislava bola jediné hlavné mesto Európskej únie, ktoré nebude mať svoj archív. A pritom my ho máme 900-ročný. No tak už o čom?
Iná vec je, samozrejme, poznám tú škôlku, mám vždy problém ju nájsť, bola som tam aj teraz znovu, poznám to, je to nedôstojné, je to dehonestujúce, je to absolútny obraz nášho vzťahu k tomu.
Ale moja doplňujúca otázka teda je, že budete teda čakať na rozhodnutie mesta do septembra, áno, aby ste, chcem to potvrdiť, hej, aby sa mesto rozhodlo, či si zoberie. Chcem pripomenúť, pán minister, že v roku 2007 som sa snažila pripraviť zákon, ktorý by tie historické časti archívov minimálne prehlásil za kultúrnu hodnotu a prešli by pod ministerstvo kultúry, lebo tak by to asi malo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Doplňujúca odpoveď
To by bola asi polovička, pani poslankyňa, všetkých dokumentov, ktoré oni majú, ale nemyslím len Archív mesta Bratislavy, vôbec archívy k dispozícii, niekedy dokonca, teraz akurát som sa dozvedel dnes, že aj niektoré iné historické archívne dokumenty, napríklad zo Spišskej Soboty, prešli do rúk cirkvi napríklad a už nemajú bádatelia k tomu prístup, lebo ich k tomu nechcú púšťať, čo je veľká škoda. Lebo potom pre koho tie historické hodnoty uchovávame, keď nie pre historikov, ktorí by mohli vlastne vydať svedectvo o vlastne našej histórii? Ale to je vedľajšie.
Ale čo je podstatnejšie, je, že ja som úmyselne nevstupoval do tohto zákona, pretože som ho nechal spracovať archivárom pre archivárov. No a ako to už na Slovensku býva zvykom, žiadna komunita nie je jednotná. A v podstate v pôvodnom návrhu, ktorý odchádzal z ministerstva na medzirezortné pripomienkové konanie, bolo toto, že tam aj Archív hlavného mesta Bratislava je. A len potom vlastne, po tom, ako si tam oni sadli, predebatovali, upravili zákon, ktorý ja som už predkladal vo vláde ako výsledok ich práce a povedal som, nebudem sa hrať ani na odborníka, ani nebudem teraz proste chrobák Truhlík, ktorý sa vyzná vo všetkom, ako ste si to vy pripravili, tak ja to proste predstavím. A tak to vlastne prišlo aj do parlamentu.
A ten pozmeňovák, ktorý poznáte, to je vlastne len navrátenie sa k pôvodnému textu, ktorý vlastne ministerstvo predstavilo.
Napriek tomu si myslím, a tu je odpoveď na vašu otázku, že je prioritou a tak by to malo byť, nielen preto, že sa to sluší a patrí v Európskej únii, čo je dôležitý argument, lebo je to trochu zahanbujúce, ale preto, že je to najvhodnejšie pre osud tých dokumentov do budúcnosti, aby to spravovalo hlavné mesto Bratislavy ako svoju perlu, ako svoju hrdosť, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva mesta Bratislavy.
A preto sme pripravení a nebudeme čakať na odpoveď Bratislavy, ale budeme aktívni, pretože nie ja, ale aj moji predchodcovia, minimálne štyria, neustále žiadali Bratislavu, aby na to reagovala. Ak teraz je tu nové vedenie mesta a viem, že sa už kontaktovala pani námestníčka primátora, tak budeme veľmi aktívne pôsobiť k tomu, aby sa to stalo a archív vlastne prešiel, ale teda vlastne jeho obsah. Pretože to, ako vyzerá škrupinka, je v podstate jedno, pre nás má byť podstatnejší ten obsah. Ten obsah sa vlastne odovzdá, oni naďalej budú robiť aj novú registratúru určite, lebo sú tam rôzne povinnosti aj nových subjektov, čiže to bude naozaj živý organizmus, nebude to len vlastne sklad archívnych dokumentov. A to by bolo najideálnejšie riešenie, preto som povedal, že ak teda nás neohrozuje tá smernica, ktorá má byť prijatá do konca roka, tak do septembra máme určite čas, aby to rokovanie prešlo a v septembri urobili také zmeny, ktoré by umožnili vlastne prechodu toho archívu pod mesto Bratislava.
Ďakujem pekne.