Dátum zadania
25. 6. 2014
Zadávateľ
Dušan Jarjabek
Otázka
Vážený pán premiér, čo si myslíte o výške dnešnej DPH? Uvažuje sa o jej zmene?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
26. 6. 2014
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem. Dovoľte mi v mene predsedu vlády teda odpovedať. Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty je v súčasnosti na úrovni 20 percent a to podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto zákona platí, že ak Európska komisia uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy v našej krajine je menej ako 3 % hrubého domáceho produktu, štandardná sadzba DPH klesne od 1. januára nasledujúceho roku na 19 percent. Na základe aktuálnych údajov ešte však nie je jednoznačné, že Európska komisia v rámci jesennej notifikácie po prechode na novú metodiku ESA 2010 potvrdí deficit verejnej správy Slovenskej republiky pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu. Tu si vám dovolím pripomenúť, že jarná notifikácia Eurostatom potvrdila výsledky hospodárenia našej verejnej správy, verejného okruhu verejných financií vo výške 2,77 % hrubého domáceho produktu. To znamená, z týchto údajov by sa splnila podmienka zníženia DPH na 19 percent. A zároveň je pravdou, že celá Európa prechádza od jesene tohto roku na novú metodiku štátneho účtovníctva a výkazníctva, tzv. ESA 2010. Prvýkrát sa podľa týchto pravidiel budú notifikovať, potvrdzovať výsledky hospodárenia za rok 2013 v októbri, na prelome októbra a novembra tohto roku.
Dovoľte mi informovať, že ja som osobne rokoval s najvyšším vedením Eurostatu v Luxemburgu minulý týždeň a, bohužiaľ, stále nie je úplne jasno, ako sa jednotlivé ustanovenia tejto novej metodiky uplatnia v našich, ale aj v iných európskych podmienkach. Ide hlavne o rozhodnutia, ktoré sa budú týkať presunu niektorých subjektov, ktoré sú spojené so štátom a historicky sú mimo okruhu verejných financií, ale podľa novej metodiky môže dôjsť k rozhodnutiu, že budú zaradené do okruhu verejných financií. Ide o stovky prípadov, mnohých z nich veľmi marginálnych a mnohé z nich veľmi významných. Dovolím si spomenúť napríklad rozhodovanie dvoch záležitostí Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá skoro dve dekády v tejto krajine v podstate má na starosti výstavbu diaľníc, samozrejme má svoje záväzkové vzťahy, má svoje výsledky hospodárenia. A rozhodnutie o tom, že by bola táto Národná diaľničná spoločnosť zahrnutá do okruhu verejných financií, bude znamenať významnú zmenu aj o výške dlhu, aj to má vplyv na výšku deficitu.
Takže musím povedať, že nepovažujem za úplne normálne, že v tomto čase nemáme jasnú predstavu o tom, ako dopadne výsledok notifikácie v októbri. Samozrejme, že nám to sťažuje aj prípravu rozpočtu na ďalšie roky, ale to je proste realita, s ktorou musíme žiť, a nie je vyvolaná našimi nejakými vnútornými podmienkami, neochotou alebo nepripravenosťou. Je vyvolaná naozaj veľkými manévrami v celej Európe, vyvolanou zavedením novej metodiky.
Napriek tomu ale popri tejto téme, ktorá môže znieť veľmi technokraticky a aj technokratická je, v prospech ponechania sadzby na nezmenenej úrovni hovorí ďalších viacero ekonomických aj politických argumentov. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami. Cieľová hodnota deficitu v roku 2015 tak, ako je stanovená v programe stability, je na úrovni 2,49 % hrubého domáceho produktu. Výška deficitu, s ktorou rátame na budúci rok, je teda pod hranicu 2,5 percenta. V roku 2016 je to 1,61 % hrubého domáceho produktu. A v roku 2017 by sme mali dosiahnuť deficit na úrovni 0,54 % hrubého domáceho produktu. Z pohľadu hodnotenia Európskej komisie je to v podstate v našich podmienkach ako keby vyrovnaný rozpočet. Dosiahnutie týchto cieľov, ktoré bude mať za úlohu samozrejme táto vláda, ale aj nasledujúca vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb v roku 2016, zastaví samozrejme pokrízový tento, dosiahnutie týchto cieľov zastaví pokrízový nárast podielu verejného dlhu na, hrubého domáceho produktu s cieľom neprekročiť hranicu 57 % HDP a od roku 2016 umožní jeho postupné znižovanie.
Tu zase smerujem na našu národnú legislatívu a dovolím si vám pripomenúť prijatie ústavného zákona z roku 2011 o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol absolútnou väčšinou hlasov všetkých politických strán v parlamente prijatý konsenzom. A viete, že výška verejného dlhu je verejnou témou v tejto našej spoločnosti. A celkom právom, o tom niet pochýb. Pravdou ale aj je, že ponechanie sadzby na súčasnej úrovni by veľmi prospelo k naplneniu týchto fiškálnych cieľov, ktoré som spomenul. Zníženie štandardnej sadzby DPH na 19 % by znamenalo výpadok daňových príjmov verejnej správy až na úrovni 236 mil. eur v roku 2015. V rámci konsolidácie, v rámci znižovania deficitu, v rámci ozdravovania verejných financií je vždy potrebné zamerať sa na opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny vplyv na hospodársky rast. Medzinárodné inštitúcie odporúčajú upraviť daňový mix s väčším dôrazom na nepriame dane, ktoré majú menej nepriaznivý vplyv na ekonomický rast. A v odporúčaniach Medzinárodného menového fondu sa aj explicitne spomína zachovanie sadzby dane z pridanej hodnoty v našej krajine na aktuálnej úrovni 20 percent. To je proste fakt, starý asi štrnásť dní.
Zároveň možno predpokladať, že zníženie sadzby by sa v plnej miere nepremietlo v znížení cien tovarov a služieb, ale čiastočne by bolo pohltené zvýšením marží obchodníkov. A tu mi dovoľte sa pristaviť aj voľným slovom, kde musím pripomenúť, že existujú isté ekonomické zákonitosti, ktoré nezaváňajú veľkou teóriou, zaváňajú skôr zdravým sedliackym rozumom. Totiž pri neregulárnych cenách, a neregulovaných cien produktov a služieb je v našej ekonomike absolútna väčšina, pri neregulovaných cenách platí zásadné pravidlo: ak sa zvyšuje daň z pridanej hodnoty, tak sa táto daň vo veľkej, skoro v absolútnej miere prenáša do ceny. Cesta naspäť ale už vôbec nie je takáto istá a cesta naspäť skoro neexistuje. Rozdiel medzi 20 a 19 % je tak malý, že je veľmi ťažko aj teoreticky, aj prakticky predpokladať, že by ju obchodníci a poskytovatelia služieb premietli do zníženia cien. O tom hovorí zdravý rozum a o tom hovorí aj, aj prax.
A o tom sme hovorili aj všetci my, ktorí sme tu sedeli v roku 2010 v opozícii, keď sme vraveli, že je to jedno veľké divadlo, jedna proste pasca, do ktorej sa chytá obyvateľstvo tejto krajiny, ak sa mu sľubuje, že sa návrat z 20 na 19 % premietne nejakým spôsobom do, do životnej úrovne ľudí. Bohužiaľ, nie je tomu tak a hovoria o tom jasné skúsenosti aj zo zahraničia. A hovorí o tom, opakujem, aj zdravý rozum, lebo všetci, všetci kupujete tovary, všetci kupujete služby a viete veľmi dobre, ako sa môžu obchodníci správať. Obzvlášť v prostredí, ktoré je dnes, posledné mesiace poznamenané veľmi nízkym nárastom cien. My v podstate posledných päť mesiacov tohto roku žijeme v ekonomike, kde ceny nerastú, kde ceny dokonca niektorých tovarov klesajú. A to opäť z podstaty veci znamená, že existuje minimálna súťaživosť na trhu medzi trhovými subjektami, ktoré napríklad cenovou konkurenciou bojujú o svojho zákazníka. Momentálne máme, máme taký statický stav. A to aj znamená, že prípadný pokles DPH nevytvára veľký priestor pri jednopercentuálnom poklese, priestor na to, aby, aby ho využili, tento priestor, účastníci trhu na vzájomnú súťaž, na vzájomnú súťaž o klienta tým, že pôjdu do cenovej súťaže.
Summa summarum, pripravujeme, viete veľmi dobre, že pripravujeme balík opatrení, ktoré má, ktoré majú byť nasmerované kľúčovo na zlepšenie situácie na trhu práce, ktoré majú byť nasmerované k zlepšeniu životnej úrovne našich ľudí, ktoré majú byť nasmerované k odmene za to, že všetci v tejto krajine museli zdieľať s nami osud znižovania deficitu a ozdravovania verejných financií. To obdobie máme, chvalabohu, za sebou.
Je pravdou, že máme pred sebou ďalšie ciele, ďalšie úlohy, z ktorých niet úniku, pretože tie ciele sú správne. Ale je aj pravdou, že sa nám, hlavne v oblasti výberu daní a zvyšovania efektivity výberu daní, to znamená viac peňazí do štátneho rozpočtu bez zvyšovania sadzieb, viac peňazí do štátneho rozpočtu, pretože sa nám darí tieto peniaze vytrhnúť z rúk tých, ktorí si zvykli založiť svoj biznis možno na tom, že doslova kradnú daň z pridanej hodnoty. Napríklad tak vďaka týmto výsledkom budeme môcť doručiť verejnosti návrhy aj konkrétne opatrenia, ktoré budú smerovať k tomu, aby sa napríklad ľudia ľahšie zamestnávali, aby lacnejšie dochádzali za prácou, aby mohli v lepších podmienkach študovať, pripravovať sa na svoje ďalšie zamestnanie. A toto všetko, samozrejme, bude tiež stáť nejaké peniaze. A my sme pripravení v takom momente, ak sa nám podarí takýto balík postaviť a kredibilne predstaviť verejnosti, aj odbornej verejnosti, v takom prípade vymeniť v podstate takýto balík za obchod s daňou z pridanej hodnoty. Skončil som.
Doplňujúca otázka
Vážený pán minister financií, chcem sa veľmi pekne poďakovať, budem tlmočiť všetko to, čo ste povedali, tým, ktorí sa pýtali mňa.
Ďakujem veľmi pekne.
Doplňujúca odpoveď