Dátum zadania
12. 9. 2012
Zadávateľ
Ján Podmanický
Otázka
Vážený pán minister, ako vyznieva porovnanie nášho Zákonníka práce s pracovnými kódexmi v EÚ?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Dátum odpovede
13. 9. 2012
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Odpoveď
Vážený pán predseda sociálneho výboru, ďakujem za otázku. Mohol by som vám poskytnúť veľmi rozsiahlu odpoveď, v ktorej by som podrobne rozobral neštandardné, v niektorých prípadoch možno až veľmi neštandardné, ustanovenia dnes účinného Zákonníka práce v porovnaní s rovnakými kódexmi v iných európskych krajinách. Zastávam však názor, že návraty do minulosti sú niekedy veľmi neproduktívne. A ja si už dnes dovolím považovať terajší dobiehajúci Zákonník práce za vec minulosti.
Pozrime sa spoločne radšej dopredu a ponúkam vám teda porovnanie pracovného práva v krajinách Európskej únie s novým návrhom Zákonníka práce, ktorý, ako verím, po prijatí v tejto snemovni bude účinný od 1. januára budúceho roku. Môžem vás, ako aj ostatných poslancov a odbornú i širokú verejnosť, ubezpečiť, že nový Zákonník práce bude spĺňať všetky štandardy moderného, európskeho, pracovného práva. Môžem to povedať aj preto, lebo sme sa pri jeho príprave inšpirovali aj s takýmito porovnaniami. Môžem to povedať aj preto, lebo sme túto novelu konzultovali aj s odborníkmi z Medzinárodnej organizácie práce a ich stanovisko jednoznačne potvrdzuje úplný súlad nášho návrhu nielen s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce či európskymi smernicami, ale aj modernými trendmi v pracovnom práve v iných európskych krajinách.
Ale budem konkrétny. Novelou Zákonníka práce napríklad spresňujeme definíciu závislej práce tak, aby sme ako v iných krajinách Európskej únie jasne odlíšili postavenie osoby, ktorá vykonáva prácu v pracovnom pomere, a osoby, ktorá vykonáva prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba v zmysle občianskoprávnych, prípadne obchodnoprávnych záležitostí. Aby teda nedochádzalo napríklad k tzv. núteným živnostiam. To je jeden z dôvodov, prečo sme tento, túto časť Zákonníka práce novelizovali. Podľa toho, ako ponúkame ten návrh do novely zákona, nám boli právne predpisy ponúknuté a sú platné napríklad v Nemecku, Francúzsku alebo v Taliansku.
Novela Zákonníka práce tiež zavádza povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov, čiže odborármi alebo zamestnaneckou radou, návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Táto úprava je štandardom napríklad v Nemecku.
Zástupcom zamestnancov sa posilňuje právo na spoluzodpovednosť v dôležitých, a spolurozhodovanie o dôležitých otázkach týkajúcich sa pracovnoprávnych podmienok konkrétneho podniku.
Veľká kritika sa na nás valí kvôli obnoveniu súbehu výpovednej doby a odstupného. Vraj sa tým predraží zamestnávanie, vraj takto ohrozujeme konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Takto sa vytvára dojem, že je to niečo, čo zvyšok Európy nepozná, lenže to nie je pravda. V niektorých krajinách poznajú odstupné siahajúce až do výšky niekoľkých desiatok mesačných platov. Opakujem, niekoľkých desiatok mesačných platov. My počítame s maximálnym odstupným vo výške štyroch mesačných platov, a to po odpracovaní dvadsiatich rokov zamestnanca v jednej firme. Súbeh odstupného a výpovednej doby pritom nemajú len krajiny, ktoré sa dostali do ekonomických problémov, čo nám opozícia často vyčíta, ale aj tie, ktoré môžeme považovať, použijem výraz, za ťahúňov európskej ekonomiky. Príkladom môže byť opäť Nemecko, Rakúsko či Francúzsko.
Práve po vzore nemeckého pracovného práva sme tiež zmenili a zvýšili, a to treba povedať, hlavne v prospech zamestnávateľov flexibilitu úpravy konta pracovného času, ktoré poznáme okrem iného aj ako flexikonto. Predĺžili sme vyrovnávacie obdobie z dvanásť až na tridsať mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky priemerného týždenného pracovného času v rozsahu dvanásť hodín. Znova sme aplikovali túto skúsenosť z nemeckého právneho poriadku.
Štandardom Európskej únie je aj uvoľňovanie zamestnancov a zástupcov zamestnancov na výkon ich činnosti tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.
Na týchto niekoľko príkladoch som, dúfam, jasne ukázal, že nový alebo navrhovaný Zákonník práce bude z európskeho pohľadu normálnym a štandardným pracovnoprávnym kódexom. A počas práve prebiehajúcej rozpravy, ako aj počas diskusie vo výboroch a v druhom čítaní v pléne bude určite počuť aj o ďalších príkladoch dokladujúcich súlad nášho návrhu s pracovným právom z ďalších krajín Európskej únie.
Skončil som.
Doplňujúca otázka
Vážený pán minister, chcem vám poďakovať za toto vysvetlenie, pretože je potrebné, aby zaznela informácia, že novela Zákonníka práce, ktorá je predložená do prvého čítania, je štandardná a ničím sa nevymyká zo štandardnej európskej právnej úpravy.
Dokonca myslím, že tie príklady, ktoré ste povedali vo vzťahu k Nemecku, Francúzsku, prípadne Rakúsku, len svedčia o tom, že aj tie zmeny, ktoré pripravujeme, tak nebudú mať nejaký negatívny dôsledok, napríklad na konkurencieschopnosť alebo na zamestnanosť, respektíve nezamestnanosť. Pretože ak by to tak bolo, tak práve tieto krajiny, ktoré majú podobnú, tú prísnejšiu právnu úpravu, alebo lepšiu ochranu práv zamestnancov, tak tie by mali potom logicky oveľa vyššiu nezamestnanosť. A vieme, že to tak nie je.
Takže štandardný Zákonník práce, ktorý sa pripravuje, je, predovšetkým slúži na ochranu práv zamestnancov a nemá vplyv na nejaké zhoršovanie konkurencieschopnosti.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem pekne. Môžem len potvrdiť slová pána predsedu výboru.