Dátum zadania
9. 9. 2009
Zadávateľ
Milan Géci
Otázka
V médiách sa v poslednej dobe objavujú správy o miernom oživení ekonomiky. Pán premiér, ako hodnotíte tieto informácie?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
10. 9. 2009
Zodpovedal
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Odpoveď
Vážený pán predsedajúci, súhlasím, že v súčasnosti možno vo vývoji svetovej ekonomiky badať určité pozitívne signály, ktoré sa prenášajú aj do ekonomiky slovenskej. Za názorom mierneho oživenia ekonomickej aktivity stojí niekoľko faktov z uplynulých mesiacov. Viaceré rozvíjajúce sa krajiny Ázie dosiahli v I. polroku 2009 vysoké a neočakávané rasty. Hrubý domáci produkt v Európskej únii bol v II. kvartáli 2009 vyšší, ako všeobecne odhadovali jednotlivé inštitúcie. Niektoré rozvinuté krajiny nevykazujú známky recesie. V Nemecku, ktoré je jedným z našich najvýznamnejších obchodných partnerov, dosiahol medzikvartálny rast HDP plusovú hodnotu +0,3 %.
Podstatným faktorom pohľadu do budúcnosti sú neustále sa zlepšujúce očakávania ohľadom budúceho ekonomického vývoja podľa väčšiny indikátorov ekonomického sentimentu. Mierny optimizmus pri pohľade na ekonomiku dodáva tiež fakt, že posledné prognózy medzinárodných inštitúcií priniesli prvé zlepšenia odhadov po niekoľkonásobnom predchádzajúcom prehodnocovaní všetkých prognóz predovšetkým smerom nadol. Tieto celosvetovo pozitívne správy sa premietli aj do vývoja ekonomiky na Slovensku. Slovensko zaznamenalo v II. štvrťroku 2009 medzikvartálny rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,2 % a tým sa zaradilo medzi krajiny s najvyšším medzikvartálnym rastom v Európskej únii. Pod tento rast sa podpísali predovšetkým export, ktorý je vlastne aj tak najvýznamnejším faktorom pre našu ekonomiku, ktorý rástol o 4,3 %, ale aj domáca spotreba, ktorá rástla nielen medzikvartálne o 3,3 %, ale dokonca aj medziročne o 0,7 %. Spotrebiteľský dopyt potiahlo najmä šrotovné. Registrácia osobných automobilov zaznamenáva od marca 2009 dvojciferné rasty, pričom júnový rast na úrovni 57,4 % bol najvyšším od roku 1999.
Z ďalších indikátorov možno spomenúť priemyselnú produkciu a priemyselné objednávky, ktoré v júni medzimesačne tiež vzrástli po poklese trvajúcom, s výnimkou februára a marca, už od konca predchádzajúceho roka, aj keď medziročne stále vykazujú výrazný pokles. Zvýšila sa ekonomická dôvera v priemysle, v službách, v maloobchode, v stavebníctve a u spotrebiteľov. Je však otázne, nakoľko ide o zmenu trendu smerom nahor alebo je to dočasný výkyv.
V II. štvrťroku oproti predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu sa prepad ekonomiky Slovenska zmiernil, a to z 5,6 na 5,3 %. Väčšina analytikov totiž predpovedala pokles o 6 - 6,3 %. Celkovo sa v II. štvrťroku 2009 vytvorilo HDP v objeme 15,640 mld. eur. Za tento lepší výsledok možno vďačiť aj opatreniam vlády, ktoré prispeli k oživeniu ekonomických aktivít v priemysle i v stavebníctve a ožívaniu zahraničných objednávok. Vláda prijala aj viacero koncepčných opatrení, ktoré už majú konkrétne výsledky. V koncepcii obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, vrátane finančných nástrojov a časových dimenzií obnovenia hospodárskeho rastu, vláda schválila konkrétne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia, ktoré sa priebežne plnia. Podobne hľadí do budúcnosti aj koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Vo vládnej investičnej agentúre SARIO bolo ku koncu júla tohto roka rozpracovaných 127 investičných projektov v celkovej výške 3,8 mld. eur s potenciálom vytvoriť 26 000 nových pracovných miest.
Hoci naša ekonomika trpí prepadom zahraničného dopytu a nedostatkom investícií, z výsledkov prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory vyplynulo, že až 84 % nemeckých investorov by napriek prebiehajúcej kríze neinvestovalo inde ako na Slovensku. Ja si myslím, že je to veľmi dôležitý prieskum. Pre tých, ktorí nepočuli túto časť vety, ešte raz zopakujem, výsledky tohto prieskumu - predovšetkým médiám - 84 % nemeckých investorov by napriek kríze neinvestovali inde ako na Slovensku. Slovenská ekonomika nepochybne tak ako ostatné krajiny znáša negatívne dôsledky globálnej hospodárskej krízy. Určité náznaky možného oživenia viacerých veľkých ekonomík Európskej únie predstavujú prvé pozitívne signály aj pre ďalší vývoj Slovenska.
Musíme sa však pripraviť aj na situáciu, ak by kríza pokračovala. Keďže naša ekonomika závisí od exportu snáď najviac v porovnaní so všetkými našimi susedmi, tak je to práve verejná spotreba, v ktorej vidí táto vláda významný prorastový impulz v najbližších mesiacoch. Budovanie diaľnic, rýchlostných ciest, budovanie jadrových elektrární, bratislavského letiska, štadiónov, obnova Hradu môže byť v podobe preinvestovaných miliárd oporou rastu. Som presvedčený, že práve toto je smerovanie Slovenska pre účinný zápas s krízou. Neobstoja názory niektorých kritikov o nevhodnosti štátnych zásahov do ekonomiky, či umelej finančnej pomoci hospodárstvu. Problém Slovenska je v tom, že vnútorný trh je príliš malý a spotreba na ňom nedokáže kompenzovať výpadok exportu. Sme teda vo veľkej miere závislí od oživenia spotreby v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku a Česku. Všetky uvedené skutočnosti nabádajú k veľkej opatrnosti v hodnotení ďalšieho vývoja. Slovenská republika má výhodu v tom, že sme nemuseli sanovať finančný sektor a rad opatrení, ktoré sme realizovali spolu s ďalšími krajinami Európskej únie, sa ukázali ako opodstatnené. Faktom je, že pokles sa výrazne spomalil, ale od obnovenia rastu sme my i naši susedia ešte veľmi ďaleko.
Vláda v pohľade na ukončenie krízy je realistická, bez prehnanej eufórie, a preto bude pozorne sledovať ďalší vývoj, prehodnocovať ho a najmä prijímať účinné opatrenia. Myslím si, že určite môžeme hodnotiť ale dnes opatrenia, ktoré urobila vláda Slovenskej republiky približne takto pred rokom. Začínali sa venovať predovšetkým na reakciu na začiatok finančnej krízy. Myslím si, že všetky opatrenia, ktoré urobila vláda Slovenskej republiky, znamenali absolútnu stabilizáciu finančného sektora na Slovensku. Myslím, že sme nezaznamenali žiadne straty predovšetkým na vkladoch u občanov, na niektorých, nedajbože, skrachovaných bankách a podobne. Slovenský finančný sektor sa udržal stabilný, kvalitný aj vďaka opatreniam vlády Slovenskej republiky a Národnej banky.
Myslím, že na prvú otázku som v tejto chvíli zodpovedal, pán predsedajúci.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď