Dátum zadania
9. 4. 2008
Zadávateľ
Tibor Bastrnák
Otázka
Pán minister, čím vysvetľujete neúmerný nárast dlhu zdravotníctva za vášho ministrovania?
Adresát
minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič
Dátum odpovede
10. 4. 2008
Zodpovedal
minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič
Odpoveď
Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2005 predstavoval 2,03 mld. Sk. Ak k tejto sume pripočítame ešte dlh, ktorý pred 1. 1. 2005 nebol sledovaný a ani v rámci metodiky sledovania a evidovania dlhu v zdravotníctve v oficiálnych štatistikách vykazovaný, nakoľko mal byť v plnom rozsahu vysporiadaný akciovou spoločnosťou Veriteľ, celkový dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2005 sa zvýši na 2,814 mld. Sk.
Ku koncu minulého roka, t. j. k 31. 12. 2007 bol dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vykazovaný vo výške 5,8 mld. Sk. Pri započítaní už čiastočne vysporiadaného dlhu spred 1. 1. 2005 celkový dlh predstavuje 5,89 mld. korún. Vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva v najväčšej miere ovplyvnilo zvyšovanie miezd zamestnancov, ktoré zamestnávatelia museli realizovať bez príslušného finančného krytia v zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi Asociáciou fakultných nemocníc a Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb. Išlo o zvyšovanie miezd o 10 % najprv k 1. máju 2006, následne k 1. decembru 2006 rovnako o 10 %.
V roku 2007 opäť došlo k 1. 6. k ďalšiemu zvýšeniu miezd o 10 %. V celkovom finančnom vyjadrení tieto tri etapy zvyšovania miezd predstavovali nárast mzdových prostriedkov a odvodov o 3,55 mld. Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva, že iba náklady na finančne nekryté zvyšovanie miezd navýšili celkový dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva o 3,55 mld.
To znamená, že počas pôsobenia súčasnej vlády v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva okrem spomínaných 3,55 mld. vynaložených na zvyšovanie miezd, reálne došlo k navýšeniu dlhu iba o 259 mil. korún. Samozrejme, že ekonomickú situáciu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sťažovali a i naďalej sťažujú opatrenia predchádzajúceho vedenia rezortu súvisiace s odštátnením tzv. lukratívnych činností zdravotníckych zariadení, ktoré dokázali generovať zisk. Išlo najmä o nukleárnu a molekulárnu medicínu, patológiu, mimotelovú a eliminačnú liečbu, tzv. dialýzu, klinickú biochémiu, hematológiu, mikrobiológiu, magnetickú rezonanciu, CT vyšetrenia, RTG pracoviská, vybrané špecializované ambulancie, lekárne a podobne. Odchod týchto ziskových činností a zariadení prehĺbil stratové hospodárenie štátnych zdravotníckych zariadení.
Dovolím si uviesť konkrétny príklad finančných dopadov, ktoré vo Fakultnej nemocnici Bratislava spôsobilo odštátnenie lukratívnych činností. Iba pri 5 odštátnených činnostiach predstavuje ročná strata takmer 36 mil. korún. Po celú dobu platnosti nájomných vzťahov spôsobí tento pre zdravotnícke zariadenia nevýhodný krok stratu pre fakultnú nemocnicu vo výške 413,7 mil. korún, čo je suma bez hodnotenia vplyvu inflácie medziročného rastu výkonnosti a zmeny cenovej úrovne bodov.
Ďakujem, skončil som.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď