Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

123
 
10. 12. 2021 14:05:22 - 14:16:12 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril okrem iného aj o tom, že by sme sa mali sústrediť na reformy, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády. No explicitne nespomenul komplexnú reformu verejnej správy, ani vzťah centrálnej vlády a samospráv. K tejto téme sa vo svojom vystúpení, prezentovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v rozprave podrobne venoval pán predseda NKÚ Mitrík a teda dovolil by som si nadviazať, lebo by som sa chcel k tej téme v kontexte návrhu zákona o štátnom rozpočte vyjadriť aj ja. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na fakt, že podľa článku 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí citujem, "že na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkonom určených úloh miestnej štátne správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát." Dôležitá je práve tá druhá veta. Zároveň by som si dovolil v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam a mestám na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch sa dlhé roky deje na základe viac menej nemenných výnosov, resp. opatrení jednotlivých ministerstiev. Nie v jednom prípade sa kritériá a sumy nemenili celé roky a tie kritériá a sumy sa dlhé roky neprispôsobujú ani inflácií, valorizácii platov. Mnohé nákladové položky, ktoré samosprávy nutne s výkonom kompetencií v mene štátu v prospech občanov majú nie sú kryté vôbec a ani nikdy neboli. Myslím kryté zo strany štátu. V rámci decentralizácii verejnej správy realizovanej za vlád Mikuláša Dzurindu prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej ktorej kompetencie reálne stojí. Keď sa v tom čase realizovala reforma verejnej správy zobral sa balík peňazí, ktorý do tej doby mal na prenášané kompetencie k dispozícii štát, teda centrálna vláda a miestna štátna správa a tento sa na základe istých kritérií a koeficientov presunul na samosprávy. Ani vtedy však nik nepovedal, že ten balík peňazí je dostatočný. Vlády Mikuláša Dzurindu totiž nepovažovali decentralizáciu a reformu verejnej správy za dokonanú. Výkon decentralizovaných kompetencií mal byť priebežne sledovaný, hodnotený a následne upravovaný. Prišli však vlády Roberta Fica a tie sa na pokračovanie reforiem vrátane reformy verejnej správy v podstate vykašľali. Naša vláda, teda vláda Igora Matoviča a následne vláda Eduarda Hegera sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že pripravia komplexnú reformu verejnej správy. Zároveň sa mala zvážiť komplexná reforma financovania samospráv. Vláda tiež vo svojom programe sľubuje, že vykoná audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť kvalitu vykonávaných kompetencií, či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám. Nič z toho sa dosiaľ nezrealizovalo a tak aj tento rozpočet ide v koľajach predošlých rozpočtov a financovanie preneseného výkonu je zo strany štátu naďalej podhodnotené oproti reálnym nákladom, ktoré majú samosprávy z výkonu kompetencií vykonávaných v mene štátu. Najvypuklejšie je to zrejme pri stavebných úradoch, ktorých ročná prevádzka niektoré samosprávy stojí reálne aj desaťkrát viac, než na ne štát prispieva. Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré k rozpočtu na rok 2022 prezentoval jeho predseda pán Mitrík si dovolím citovať: "V oblasti rozpočtových vzťahov samosprávy a štátu NKÚ zistil, že obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie originálnych pôsobností, ale aj preneseného výkonu štátnej správy. Navyše legislatívne návrhy, ktoré rozširovali úlohy a povinnosti pre samosprávy nemali vyčíslené negatívne vplyvy a ani im neboli kompenzované. Štát nemal vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Na viacerých úsekoch sa objem finančných prostriedkov na krytie jeho nákladov vôbec nemenilo. Absenciou pravidiel indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie ...
=====


===== ... indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie financovania samospráv zodpovedá ich kompetenciám. Zároveň NKÚ konštatuje, že v štátnom rozpočte na rok 2021 došlo k nesystémovému 10-percentnému zníženiu výdavkov na prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktoré pretrváva aj v štátnom rozpočte na rok 2022. Pri nedostatočných finančných zdrojoch na zabezpečenie prenesenej kompetencie nie je možné očakávať ani zrýchlenie, ani skvalitnenie jednotlivých činností v rámci prenesenej pôsobnosti, napríklad stavebné konania. Toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.
Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010 k nepatrnej aktualizácie koeficientu došlo až v roku 2018 odkedy je opäť nemenný a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne, riadne plnenie výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje. Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré mesto, vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci našej mestskej časti. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne dosahujú približne 60 000 eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400 000 eur. Staré mesto dostáva mzdové prostriedky na dva a pol až troch ľudí, pričom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov a mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce zvýšiť približne na 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má i ďalšie náklady súvisiace s plnením preneseného, preneseného výkonu kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstva, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné mzdové položky. Náklady na prevádzku stavebného úradu v Bratislave Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600 000 eur, pričom dotácia od štátu predstavuje 60 000 eur. Čiže len jedna desatina z reálnych nákladov a nejde o originálnu samosprávu kompetencií, ale o prenesený výkon štátnej správy, teda o vec, ktorú má robiť štát a robí to prostredníctvom samospráv a financuje to na úrovni 10 % reálnych nákladov.
Chcel by som aj touto cestou apelovať aj na pána ministra financií, aj na vládu, aby toto bol posledný rozpočet, ktorý nezohľadňuje v ústave zakotvený princíp, podľa ktorého náklady preneseného výkonu štátnej správy má samosprávam uhrádzať štát. Chcel by som vás zároveň požiadať, aby sa už v tomto rozpočte v rámci jeho rezéru počas budúceho roka hľadali zdroje na to, aby sa tento dnešný stav, ktorý je svojou povahou v rozpore s tým, čo hovorí ústava a napravili. Chcel by som vás požiadať, aby sme zároveň sa správali k samosprávam inak, ako to robili vlády Roberta Fica, teda aby sme vo vzťahu k štátu, k samosprávam boli tou zmenou, ktorú si občania vo februári 2020 vyžiadali. Decentralizovaný štát a samosprávy sú jedným zo základných kameňov demokracie a prosperity a budúci rok je rokom prvých spojených volieb do samosprávy na oboch úrovniach, teda obce, mestá aj samosprávne kraje, takže je najvyšší čas, aby sme sa reformám v oblasti územnej samosprávy začali venovať vážnejšie a intenzívnejšie. Som si vedomí, že nejaké rokovania na túto tému už prebiehajú, ale ak chceme nejakú reformu, ktorá reálne sa premietne do fungovania územnej samosprávy, urobiť, tak je už najvyšší čas, aby sme s tými systémovými zmenami začali alebo teda aby sme začali o nich diskutovať spôsobom, ktorý nám umožní premietnuť ich do reality už v tomto volebnom období a umožní nám tie anomálie, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení, odstrániť alebo napraviť. Ďakujem za pozornosť.
10. 12. 2021 14:05:22 - 14:16:12 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril okrem iného aj o tom, že by sme sa mali sústrediť na reformy, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády. No explicitne nespomenul komplexnú reformu verejnej správy, ani vzťah centrálnej vlády a samospráv. K tejto téme sa vo svojom vystúpení, prezentovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v rozprave podrobne venoval pán predseda NKÚ Mitrík a teda dovolil by som si nadviazať, lebo by som sa chcel k tej téme v kontexte návrhu zákona o štátnom rozpočte vyjadriť aj ja. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na fakt, že podľa článku 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí citujem, "že na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkonom určených úloh miestnej štátne správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát." Dôležitá je práve tá druhá veta. Zároveň by som si dovolil v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam a mestám na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch sa dlhé roky deje na základe viac menej nemenných výnosov, resp. opatrení jednotlivých ministerstiev. Nie v jednom prípade sa kritériá a sumy nemenili celé roky a tie kritériá a sumy sa dlhé roky neprispôsobujú ani inflácií, valorizácii platov. Mnohé nákladové položky, ktoré samosprávy nutne s výkonom kompetencií v mene štátu v prospech občanov majú nie sú kryté vôbec a ani nikdy neboli. Myslím kryté zo strany štátu. V rámci decentralizácii verejnej správy realizovanej za vlád Mikuláša Dzurindu prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej ktorej kompetencie reálne stojí. Keď sa v tom čase realizovala reforma verejnej správy zobral sa balík peňazí, ktorý do tej doby mal na prenášané kompetencie k dispozícii štát, teda centrálna vláda a miestna štátna správa a tento sa na základe istých kritérií a koeficientov presunul na samosprávy. Ani vtedy však nik nepovedal, že ten balík peňazí je dostatočný. Vlády Mikuláša Dzurindu totiž nepovažovali decentralizáciu a reformu verejnej správy za dokonanú. Výkon decentralizovaných kompetencií mal byť priebežne sledovaný, hodnotený a následne upravovaný. Prišli však vlády Roberta Fica a tie sa na pokračovanie reforiem vrátane reformy verejnej správy v podstate vykašľali. Naša vláda, teda vláda Igora Matoviča a následne vláda Eduarda Hegera sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že pripravia komplexnú reformu verejnej správy. Zároveň sa mala zvážiť komplexná reforma financovania samospráv. Vláda tiež vo svojom programe sľubuje, že vykoná audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť kvalitu vykonávaných kompetencií, či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám. Nič z toho sa dosiaľ nezrealizovalo a tak aj tento rozpočet ide v koľajach predošlých rozpočtov a financovanie preneseného výkonu je zo strany štátu naďalej podhodnotené oproti reálnym nákladom, ktoré majú samosprávy z výkonu kompetencií vykonávaných v mene štátu. Najvypuklejšie je to zrejme pri stavebných úradoch, ktorých ročná prevádzka niektoré samosprávy stojí reálne aj desaťkrát viac, než na ne štát prispieva. Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré k rozpočtu na rok 2022 prezentoval jeho predseda pán Mitrík si dovolím citovať: "V oblasti rozpočtových vzťahov samosprávy a štátu NKÚ zistil, že obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie originálnych pôsobností, ale aj preneseného výkonu štátnej správy. Navyše legislatívne návrhy, ktoré rozširovali úlohy a povinnosti pre samosprávy nemali vyčíslené negatívne vplyvy a ani im neboli kompenzované. Štát nemal vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Na viacerých úsekoch sa objem finančných prostriedkov na krytie jeho nákladov vôbec nemenilo. Absenciou pravidiel indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie ...
=====


===== ... indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie financovania samospráv zodpovedá ich kompetenciám. Zároveň NKÚ konštatuje, že v štátnom rozpočte na rok 2021 došlo k nesystémovému 10-percentnému zníženiu výdavkov na prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktoré pretrváva aj v štátnom rozpočte na rok 2022. Pri nedostatočných finančných zdrojoch na zabezpečenie prenesenej kompetencie nie je možné očakávať ani zrýchlenie, ani skvalitnenie jednotlivých činností v rámci prenesenej pôsobnosti, napríklad stavebné konania. Toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.
Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010 k nepatrnej aktualizácie koeficientu došlo až v roku 2018 odkedy je opäť nemenný a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne, riadne plnenie výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje. Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré mesto, vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci našej mestskej časti. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne dosahujú približne 60 000 eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400 000 eur. Staré mesto dostáva mzdové prostriedky na dva a pol až troch ľudí, pričom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov a mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce zvýšiť približne na 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má i ďalšie náklady súvisiace s plnením preneseného, preneseného výkonu kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstva, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné mzdové položky. Náklady na prevádzku stavebného úradu v Bratislave Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600 000 eur, pričom dotácia od štátu predstavuje 60 000 eur. Čiže len jedna desatina z reálnych nákladov a nejde o originálnu samosprávu kompetencií, ale o prenesený výkon štátnej správy, teda o vec, ktorú má robiť štát a robí to prostredníctvom samospráv a financuje to na úrovni 10 % reálnych nákladov.
Chcel by som aj touto cestou apelovať aj na pána ministra financií, aj na vládu, aby toto bol posledný rozpočet, ktorý nezohľadňuje v ústave zakotvený princíp, podľa ktorého náklady preneseného výkonu štátnej správy má samosprávam uhrádzať štát. Chcel by som vás zároveň požiadať, aby sa už v tomto rozpočte v rámci jeho rezéru počas budúceho roka hľadali zdroje na to, aby sa tento dnešný stav, ktorý je svojou povahou v rozpore s tým, čo hovorí ústava a napravili. Chcel by som vás požiadať, aby sme zároveň sa správali k samosprávam inak, ako to robili vlády Roberta Fica, teda aby sme vo vzťahu k štátu, k samosprávam boli tou zmenou, ktorú si občania vo februári 2020 vyžiadali. Decentralizovaný štát a samosprávy sú jedným zo základných kameňov demokracie a prosperity a budúci rok je rokom prvých spojených volieb do samosprávy na oboch úrovniach, teda obce, mestá aj samosprávne kraje, takže je najvyšší čas, aby sme sa reformám v oblasti územnej samosprávy začali venovať vážnejšie a intenzívnejšie. Som si vedomí, že nejaké rokovania na túto tému už prebiehajú, ale ak chceme nejakú reformu, ktorá reálne sa premietne do fungovania územnej samosprávy, urobiť, tak je už najvyšší čas, aby sme s tými systémovými zmenami začali alebo teda aby sme začali o nich diskutovať spôsobom, ktorý nám umožní premietnuť ich do reality už v tomto volebnom období a umožní nám tie anomálie, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení, odstrániť alebo napraviť. Ďakujem za pozornosť.
10. 12. 2021 14:05:22 - 14:16:12 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril okrem iného aj o tom, že by sme sa mali sústrediť na reformy, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády. No explicitne nespomenul komplexnú reformu verejnej správy, ani vzťah centrálnej vlády a samospráv. K tejto téme sa vo svojom vystúpení, prezentovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v rozprave podrobne venoval pán predseda NKÚ Mitrík a teda dovolil by som si nadviazať, lebo by som sa chcel k tej téme v kontexte návrhu zákona o štátnom rozpočte vyjadriť aj ja. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na fakt, že podľa článku 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí citujem, "že na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkonom určených úloh miestnej štátne správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát." Dôležitá je práve tá druhá veta. Zároveň by som si dovolil v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam a mestám na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch sa dlhé roky deje na základe viac menej nemenných výnosov, resp. opatrení jednotlivých ministerstiev. Nie v jednom prípade sa kritériá a sumy nemenili celé roky a tie kritériá a sumy sa dlhé roky neprispôsobujú ani inflácií, valorizácii platov. Mnohé nákladové položky, ktoré samosprávy nutne s výkonom kompetencií v mene štátu v prospech občanov majú nie sú kryté vôbec a ani nikdy neboli. Myslím kryté zo strany štátu. V rámci decentralizácii verejnej správy realizovanej za vlád Mikuláša Dzurindu prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej ktorej kompetencie reálne stojí. Keď sa v tom čase realizovala reforma verejnej správy zobral sa balík peňazí, ktorý do tej doby mal na prenášané kompetencie k dispozícii štát, teda centrálna vláda a miestna štátna správa a tento sa na základe istých kritérií a koeficientov presunul na samosprávy. Ani vtedy však nik nepovedal, že ten balík peňazí je dostatočný. Vlády Mikuláša Dzurindu totiž nepovažovali decentralizáciu a reformu verejnej správy za dokonanú. Výkon decentralizovaných kompetencií mal byť priebežne sledovaný, hodnotený a následne upravovaný. Prišli však vlády Roberta Fica a tie sa na pokračovanie reforiem vrátane reformy verejnej správy v podstate vykašľali. Naša vláda, teda vláda Igora Matoviča a následne vláda Eduarda Hegera sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že pripravia komplexnú reformu verejnej správy. Zároveň sa mala zvážiť komplexná reforma financovania samospráv. Vláda tiež vo svojom programe sľubuje, že vykoná audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť kvalitu vykonávaných kompetencií, či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám. Nič z toho sa dosiaľ nezrealizovalo a tak aj tento rozpočet ide v koľajach predošlých rozpočtov a financovanie preneseného výkonu je zo strany štátu naďalej podhodnotené oproti reálnym nákladom, ktoré majú samosprávy z výkonu kompetencií vykonávaných v mene štátu. Najvypuklejšie je to zrejme pri stavebných úradoch, ktorých ročná prevádzka niektoré samosprávy stojí reálne aj desaťkrát viac, než na ne štát prispieva. Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré k rozpočtu na rok 2022 prezentoval jeho predseda pán Mitrík si dovolím citovať: "V oblasti rozpočtových vzťahov samosprávy a štátu NKÚ zistil, že obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie originálnych pôsobností, ale aj preneseného výkonu štátnej správy. Navyše legislatívne návrhy, ktoré rozširovali úlohy a povinnosti pre samosprávy nemali vyčíslené negatívne vplyvy a ani im neboli kompenzované. Štát nemal vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Na viacerých úsekoch sa objem finančných prostriedkov na krytie jeho nákladov vôbec nemenilo. Absenciou pravidiel indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie ...
=====


===== ... indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie financovania samospráv zodpovedá ich kompetenciám. Zároveň NKÚ konštatuje, že v štátnom rozpočte na rok 2021 došlo k nesystémovému 10-percentnému zníženiu výdavkov na prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktoré pretrváva aj v štátnom rozpočte na rok 2022. Pri nedostatočných finančných zdrojoch na zabezpečenie prenesenej kompetencie nie je možné očakávať ani zrýchlenie, ani skvalitnenie jednotlivých činností v rámci prenesenej pôsobnosti, napríklad stavebné konania. Toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.
Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010 k nepatrnej aktualizácie koeficientu došlo až v roku 2018 odkedy je opäť nemenný a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne, riadne plnenie výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje. Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré mesto, vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci našej mestskej časti. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne dosahujú približne 60 000 eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400 000 eur. Staré mesto dostáva mzdové prostriedky na dva a pol až troch ľudí, pričom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov a mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce zvýšiť približne na 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má i ďalšie náklady súvisiace s plnením preneseného, preneseného výkonu kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstva, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné mzdové položky. Náklady na prevádzku stavebného úradu v Bratislave Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600 000 eur, pričom dotácia od štátu predstavuje 60 000 eur. Čiže len jedna desatina z reálnych nákladov a nejde o originálnu samosprávu kompetencií, ale o prenesený výkon štátnej správy, teda o vec, ktorú má robiť štát a robí to prostredníctvom samospráv a financuje to na úrovni 10 % reálnych nákladov.
Chcel by som aj touto cestou apelovať aj na pána ministra financií, aj na vládu, aby toto bol posledný rozpočet, ktorý nezohľadňuje v ústave zakotvený princíp, podľa ktorého náklady preneseného výkonu štátnej správy má samosprávam uhrádzať štát. Chcel by som vás zároveň požiadať, aby sa už v tomto rozpočte v rámci jeho rezéru počas budúceho roka hľadali zdroje na to, aby sa tento dnešný stav, ktorý je svojou povahou v rozpore s tým, čo hovorí ústava a napravili. Chcel by som vás požiadať, aby sme zároveň sa správali k samosprávam inak, ako to robili vlády Roberta Fica, teda aby sme vo vzťahu k štátu, k samosprávam boli tou zmenou, ktorú si občania vo februári 2020 vyžiadali. Decentralizovaný štát a samosprávy sú jedným zo základných kameňov demokracie a prosperity a budúci rok je rokom prvých spojených volieb do samosprávy na oboch úrovniach, teda obce, mestá aj samosprávne kraje, takže je najvyšší čas, aby sme sa reformám v oblasti územnej samosprávy začali venovať vážnejšie a intenzívnejšie. Som si vedomí, že nejaké rokovania na túto tému už prebiehajú, ale ak chceme nejakú reformu, ktorá reálne sa premietne do fungovania územnej samosprávy, urobiť, tak je už najvyšší čas, aby sme s tými systémovými zmenami začali alebo teda aby sme začali o nich diskutovať spôsobom, ktorý nám umožní premietnuť ich do reality už v tomto volebnom období a umožní nám tie anomálie, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení, odstrániť alebo napraviť. Ďakujem za pozornosť.
10. 12. 2021 14:05:22 - 14:16:12 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril okrem iného aj o tom, že by sme sa mali sústrediť na reformy, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády. No explicitne nespomenul komplexnú reformu verejnej správy, ani vzťah centrálnej vlády a samospráv. K tejto téme sa vo svojom vystúpení, prezentovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v rozprave podrobne venoval pán predseda NKÚ Mitrík a teda dovolil by som si nadviazať, lebo by som sa chcel k tej téme v kontexte návrhu zákona o štátnom rozpočte vyjadriť aj ja. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na fakt, že podľa článku 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí citujem, "že na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkonom určených úloh miestnej štátne správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát." Dôležitá je práve tá druhá veta. Zároveň by som si dovolil v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam a mestám na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch sa dlhé roky deje na základe viac menej nemenných výnosov, resp. opatrení jednotlivých ministerstiev. Nie v jednom prípade sa kritériá a sumy nemenili celé roky a tie kritériá a sumy sa dlhé roky neprispôsobujú ani inflácií, valorizácii platov. Mnohé nákladové položky, ktoré samosprávy nutne s výkonom kompetencií v mene štátu v prospech občanov majú nie sú kryté vôbec a ani nikdy neboli. Myslím kryté zo strany štátu. V rámci decentralizácii verejnej správy realizovanej za vlád Mikuláša Dzurindu prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej ktorej kompetencie reálne stojí. Keď sa v tom čase realizovala reforma verejnej správy zobral sa balík peňazí, ktorý do tej doby mal na prenášané kompetencie k dispozícii štát, teda centrálna vláda a miestna štátna správa a tento sa na základe istých kritérií a koeficientov presunul na samosprávy. Ani vtedy však nik nepovedal, že ten balík peňazí je dostatočný. Vlády Mikuláša Dzurindu totiž nepovažovali decentralizáciu a reformu verejnej správy za dokonanú. Výkon decentralizovaných kompetencií mal byť priebežne sledovaný, hodnotený a následne upravovaný. Prišli však vlády Roberta Fica a tie sa na pokračovanie reforiem vrátane reformy verejnej správy v podstate vykašľali. Naša vláda, teda vláda Igora Matoviča a následne vláda Eduarda Hegera sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že pripravia komplexnú reformu verejnej správy. Zároveň sa mala zvážiť komplexná reforma financovania samospráv. Vláda tiež vo svojom programe sľubuje, že vykoná audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť kvalitu vykonávaných kompetencií, či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám. Nič z toho sa dosiaľ nezrealizovalo a tak aj tento rozpočet ide v koľajach predošlých rozpočtov a financovanie preneseného výkonu je zo strany štátu naďalej podhodnotené oproti reálnym nákladom, ktoré majú samosprávy z výkonu kompetencií vykonávaných v mene štátu. Najvypuklejšie je to zrejme pri stavebných úradoch, ktorých ročná prevádzka niektoré samosprávy stojí reálne aj desaťkrát viac, než na ne štát prispieva. Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré k rozpočtu na rok 2022 prezentoval jeho predseda pán Mitrík si dovolím citovať: "V oblasti rozpočtových vzťahov samosprávy a štátu NKÚ zistil, že obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie originálnych pôsobností, ale aj preneseného výkonu štátnej správy. Navyše legislatívne návrhy, ktoré rozširovali úlohy a povinnosti pre samosprávy nemali vyčíslené negatívne vplyvy a ani im neboli kompenzované. Štát nemal vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Na viacerých úsekoch sa objem finančných prostriedkov na krytie jeho nákladov vôbec nemenilo. Absenciou pravidiel indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie ...
=====


===== ... indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií. NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie financovania samospráv zodpovedá ich kompetenciám. Zároveň NKÚ konštatuje, že v štátnom rozpočte na rok 2021 došlo k nesystémovému 10-percentnému zníženiu výdavkov na prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktoré pretrváva aj v štátnom rozpočte na rok 2022. Pri nedostatočných finančných zdrojoch na zabezpečenie prenesenej kompetencie nie je možné očakávať ani zrýchlenie, ani skvalitnenie jednotlivých činností v rámci prenesenej pôsobnosti, napríklad stavebné konania. Toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.
Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010 k nepatrnej aktualizácie koeficientu došlo až v roku 2018 odkedy je opäť nemenný a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne, riadne plnenie výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje. Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré mesto, vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci našej mestskej časti. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne dosahujú približne 60 000 eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400 000 eur. Staré mesto dostáva mzdové prostriedky na dva a pol až troch ľudí, pričom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov a mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce zvýšiť približne na 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má i ďalšie náklady súvisiace s plnením preneseného, preneseného výkonu kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstva, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné mzdové položky. Náklady na prevádzku stavebného úradu v Bratislave Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600 000 eur, pričom dotácia od štátu predstavuje 60 000 eur. Čiže len jedna desatina z reálnych nákladov a nejde o originálnu samosprávu kompetencií, ale o prenesený výkon štátnej správy, teda o vec, ktorú má robiť štát a robí to prostredníctvom samospráv a financuje to na úrovni 10 % reálnych nákladov.
Chcel by som aj touto cestou apelovať aj na pána ministra financií, aj na vládu, aby toto bol posledný rozpočet, ktorý nezohľadňuje v ústave zakotvený princíp, podľa ktorého náklady preneseného výkonu štátnej správy má samosprávam uhrádzať štát. Chcel by som vás zároveň požiadať, aby sa už v tomto rozpočte v rámci jeho rezéru počas budúceho roka hľadali zdroje na to, aby sa tento dnešný stav, ktorý je svojou povahou v rozpore s tým, čo hovorí ústava a napravili. Chcel by som vás požiadať, aby sme zároveň sa správali k samosprávam inak, ako to robili vlády Roberta Fica, teda aby sme vo vzťahu k štátu, k samosprávam boli tou zmenou, ktorú si občania vo februári 2020 vyžiadali. Decentralizovaný štát a samosprávy sú jedným zo základných kameňov demokracie a prosperity a budúci rok je rokom prvých spojených volieb do samosprávy na oboch úrovniach, teda obce, mestá aj samosprávne kraje, takže je najvyšší čas, aby sme sa reformám v oblasti územnej samosprávy začali venovať vážnejšie a intenzívnejšie. Som si vedomí, že nejaké rokovania na túto tému už prebiehajú, ale ak chceme nejakú reformu, ktorá reálne sa premietne do fungovania územnej samosprávy, urobiť, tak je už najvyšší čas, aby sme s tými systémovými zmenami začali alebo teda aby sme začali o nich diskutovať spôsobom, ktorý nám umožní premietnuť ich do reality už v tomto volebnom období a umožní nám tie anomálie, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení, odstrániť alebo napraviť. Ďakujem za pozornosť.
2. 12. 2021 10:25:11 - 10:26:34 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
takto:
V § 14 ods. 2 sa slová „poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami „nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 187/2021 Z. z. sa mení takto:
V § 295, § 305 a § 312d sa slová „kandidát bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami „nezávislý kandidát".".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nové čl. III a IV nadobudnú účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem za pozornosť.
2. 12. 2021 10:02:41 - 10:26:25 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie a, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť. Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje a zároveň sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že 50 dni schválených v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom aj keď teda ja by som bol radšej keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne ho obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií. Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp., resp. budú sa riešiť niekedy, niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok, alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj, aj komunálnych a župných volieb. Diskutovali sme napr. o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Teda, že by sa to zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili sa týka kandidovania, alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba. Fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry bol, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite tímu volebnému, a toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil, opäť účelovo a zakázal používanie vlastných zmien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku. To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktoré, ktorým by sme uznali, že, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišným, odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne, alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany a na druhej strane by, ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych, alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou. Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr, či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov, vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície so štátnymi politickými, politickými stranami. Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napr. o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov
===== Netýkajú len komunálnych a krajských volieb. Hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírené voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska, je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda nie že by niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Teda zhodli sme sa, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by, by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali s pánom štátnym tajomníkom Lazarom a tak na strane, na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb a teda osobitne zdôrazňujem tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým ako bude schválený. Sú tam samozrejme aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet, počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť, možnosť kandidovať.
Od začiatku od obnovenia demokracie po roku 89 alebo v roku 89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019 keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone, aj v ďalších zákonoch nahradené termínom kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie, označenie je menej presné, ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď samozrejme že niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si tak isto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska, to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov. Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a teda inicioval kolega Milan Vetrák a ktorý ho spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra a teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch a síce v zákone o obecnom zriadení a v správnom Súdnom poriadku, kde sa tak isto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh tak opäť to budú nezávislý kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát odznovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyne, ak nemá pánu ministrovi, predpokladám že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 686).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991
Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
=====
2. 12. 2021 10:02:41 - 10:26:25 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie a, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť. Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje a zároveň sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že 50 dni schválených v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom aj keď teda ja by som bol radšej keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne ho obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií. Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp., resp. budú sa riešiť niekedy, niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok, alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj, aj komunálnych a župných volieb. Diskutovali sme napr. o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Teda, že by sa to zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili sa týka kandidovania, alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba. Fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry bol, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite tímu volebnému, a toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil, opäť účelovo a zakázal používanie vlastných zmien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku. To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktoré, ktorým by sme uznali, že, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišným, odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne, alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany a na druhej strane by, ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych, alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou. Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr, či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov, vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície so štátnymi politickými, politickými stranami. Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napr. o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov
===== Netýkajú len komunálnych a krajských volieb. Hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírené voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska, je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda nie že by niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Teda zhodli sme sa, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by, by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali s pánom štátnym tajomníkom Lazarom a tak na strane, na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb a teda osobitne zdôrazňujem tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým ako bude schválený. Sú tam samozrejme aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet, počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť, možnosť kandidovať.
Od začiatku od obnovenia demokracie po roku 89 alebo v roku 89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019 keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone, aj v ďalších zákonoch nahradené termínom kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie, označenie je menej presné, ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď samozrejme že niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si tak isto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska, to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov. Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a teda inicioval kolega Milan Vetrák a ktorý ho spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra a teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch a síce v zákone o obecnom zriadení a v správnom Súdnom poriadku, kde sa tak isto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh tak opäť to budú nezávislý kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát odznovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyne, ak nemá pánu ministrovi, predpokladám že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 686).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991
Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
=====
2. 12. 2021 10:02:41 - 10:26:25 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie a, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť. Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje a zároveň sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že 50 dni schválených v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom aj keď teda ja by som bol radšej keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne ho obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií. Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp., resp. budú sa riešiť niekedy, niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok, alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj, aj komunálnych a župných volieb. Diskutovali sme napr. o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Teda, že by sa to zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili sa týka kandidovania, alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba. Fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry bol, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite tímu volebnému, a toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil, opäť účelovo a zakázal používanie vlastných zmien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku. To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktoré, ktorým by sme uznali, že, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišným, odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne, alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany a na druhej strane by, ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych, alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou. Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr, či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov, vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície so štátnymi politickými, politickými stranami. Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napr. o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov
===== Netýkajú len komunálnych a krajských volieb. Hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírené voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska, je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda nie že by niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Teda zhodli sme sa, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by, by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali s pánom štátnym tajomníkom Lazarom a tak na strane, na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb a teda osobitne zdôrazňujem tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým ako bude schválený. Sú tam samozrejme aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet, počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť, možnosť kandidovať.
Od začiatku od obnovenia demokracie po roku 89 alebo v roku 89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019 keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone, aj v ďalších zákonoch nahradené termínom kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie, označenie je menej presné, ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď samozrejme že niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si tak isto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska, to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov. Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a teda inicioval kolega Milan Vetrák a ktorý ho spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra a teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch a síce v zákone o obecnom zriadení a v správnom Súdnom poriadku, kde sa tak isto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh tak opäť to budú nezávislý kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát odznovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyne, ak nemá pánu ministrovi, predpokladám že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 686).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991
Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
=====
2. 12. 2021 10:02:41 - 10:26:25 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie a, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť. Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje a zároveň sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že 50 dni schválených v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom aj keď teda ja by som bol radšej keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne ho obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií. Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp., resp. budú sa riešiť niekedy, niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok, alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj, aj komunálnych a župných volieb. Diskutovali sme napr. o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Teda, že by sa to zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili sa týka kandidovania, alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba. Fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry bol, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite tímu volebnému, a toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil, opäť účelovo a zakázal používanie vlastných zmien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku. To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktoré, ktorým by sme uznali, že, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišným, odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne, alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany a na druhej strane by, ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych, alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou. Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr, či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov, vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície so štátnymi politickými, politickými stranami. Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napr. o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov
===== Netýkajú len komunálnych a krajských volieb. Hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírené voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska, je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda nie že by niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Teda zhodli sme sa, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by, by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali s pánom štátnym tajomníkom Lazarom a tak na strane, na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb a teda osobitne zdôrazňujem tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým ako bude schválený. Sú tam samozrejme aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet, počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť, možnosť kandidovať.
Od začiatku od obnovenia demokracie po roku 89 alebo v roku 89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019 keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone, aj v ďalších zákonoch nahradené termínom kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie, označenie je menej presné, ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď samozrejme že niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si tak isto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska, to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov. Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a teda inicioval kolega Milan Vetrák a ktorý ho spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra a teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch a síce v zákone o obecnom zriadení a v správnom Súdnom poriadku, kde sa tak isto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh tak opäť to budú nezávislý kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát odznovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyne, ak nemá pánu ministrovi, predpokladám že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 686).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare.".
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991
Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
=====
26. 11. 2021 10:03:16 - 10:21:28 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 785 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tabák povedala, že my, mladí poslanci sme tu na to, aby sme riešili tento problém, tak som si pomyslel, že by som niečo aj za nás postarších poslancov povedal, pretože aj niektorí z nás postarších poslancov si myslia, že tento problém je potrebné riešiť, ale teda upozorňujem, že nebudem hovoriť za všetkých starších poslancov a teda nebudem v tomto prípade hovoriť ani za celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som v tomto návrhu povedať pár poznámok, ktorých sú mojim osobným názorom. Chcel by som povedať, že vítam tento návrh, vítam, že sa konečne na pôde parlamentu začína riešiť problém neprimerane prísnych trestov pre užívateľov drog. A ako druhé vítam aj to, že sa to začína riešiť v polohe o ktorej som si ešte pred polhodinou myslel, že je pomerne reálna, že má vyhliadky na úspech, že to nebude len deklarovanie toho, že je tu nejaký problém na ktorý chceme upozorniť našim návrhom o ktorom aj tak vieme, že neprejde, ale že je to návrh, ktorý je realistický, predjednaný a má šancu byť schválený. Tak dúfam, že tú šancu naďalej má.
Trochu ma mrzí, že predkladatelia nepočkali na ten návrh s ktorým príde Ministerstvo spravodlivosti, pretože Ministerstvo spravodlivosti pripravuje veľkú novelu ako Trestného zákona, tak Trestného poriadku. Tá novela Trestného zákona v priebehu pár dní by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Úplne rozumiem tomu argumentu, že kopu ľudí, ktorí dnes sú v base odsúdení na dlhé roky a nám sa do zdá neprimerané, alebo, alebo práve teraz sú súdení a podľa toho kedy bude schválená takáto právna úprava, tak dostanú prísnejšie alebo možno, možno miernejší trest. Ale myslím, si, že toto je vec, ktorá je natoľko zložitá, vyžaduje si, vyžaduje si natoľko dôkladnú diskusiu, že by jej prospelo keby bola riešená v rámci nejakého systémovejšieho návrhu, teda v rámci štandardného procesu, ktorým prechádzajú vládne návrhy zákonov, medzirezortné pripomienkové konanie a pripomienkovanie zo strany verejnosti, odborných inštitúcií, rozporové konania, dohadovanie v rámci, aj v rámci vládnej koalície a možno, možno by sa tým potom predišlo aj takým tým problémom, ktoré sa tu teraz objavili v tej ostatnej polhodinke. A teda Ministerstvo spravodlivosti príde s vlastným návrhom. Neviem, či to bude do šesť mesiacov, predpokladám, že to bude skôr. Nemyslím si, že by neschválenie opozičného návrhu s ktorým prišiel kolega Valášek alebo tohto opozičného návrhu malo byť prekážkou, pretože ten návrh bude obsahovať veľké množstvo zmien a toto je, toto je iba jedna z nich a nemyslím si, že by bol korektný výklad rokovacieho poriadku, ak by z toho dôvodu malo byť na šesť mesiacov zablokovaná komplexná novela Trestného zákona. Ale však to možno budeme riešiť neskôr.
Ďalšia výčitka, ktorá zaznieva voči návrhu s ktorým prichádzajú kolegovia poslanci z poslaneckého klubu OĽANO a teda aj jeden kolega zo SME RODINA a jeden zo strany Za ľudí. Teda skoro všetci okrem SaS, zhodou okolností je, že teda ten návrh je málo ambiciózny. Túto výčitku nepovažujem za korektnú, pretože áno, treba rešpektovať politickú realitu. V tomto súhlasím s predkladateľmi a zdá sa mi zvláštne, že niekto, kto vidí tento problém podobne a chce ho riešiť, chce ho riešiť trochu inak, tak vystavuje hejtu niekoho kto si zvážil možnosti a prichádza s návrhom, ktorý považuje za realistický, hoci možno sám by radšej išiel, išiel ďalej.
Už aj tu v rozprave prišla reč na to rozlíšenie medzi marihuanou a inými drogami. Zaznelo tu zo strany, zo strany predkladateľov, že v rámci súčasného systému Trestného zákona všetky drogy sú v jednom balíku a nie je možné to rozlíšiť. Toto celkom podľa môjho názoru nie je pravda, lebo napríklad ten návrh novely Trestného zákona s ktorým prichádza pán poslanec Valášek a o ktorom budeme rokovať ako o nasledujúcom bode, zavádza to rozlíšenie, na jednej strane marihuana, na druhej strane ostatné drogy a tiež to nie je nejaká veľká komplexná novela. Je to, je to pomerne, pomerne krátka novela, ktorá odlišuje marihuanu od iných drog a odlišuje ju potom aj čo sa týka trestnosti prechovávania či už marihuany alebo alebo iných, iných drog. To dávam špeciálne do pozornosti pánovi poslancovi Pčolinskému, že pokiaľ by mal chuť podporiť návrh, ktorý rozlišuje marihuanu od iných drog, tak môže zahlasovať napríklad za návrh pána poslanca Valáška. Ten návrh o ktorom práve rokujeme a s ktorým prišli kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO naozaj nerozlišuje medzi, medzi marihuanou a inými drogami. Vytvára, vytvára však priestor preto, aby v rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to, keby sa to rozlišovalo...
===== ...rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to rozlišovalo, tak by to bolo privilegovanie niektorej z tých drog, ale nemyslím si, že v tom by bol problém. Môže trestný zákona rozlišovať drogy. Sú aj drogy, ktoré sú privilegované tým, že ich užívanie nie je trestným činom ako je alkohol, nikotín alebo kofeín. Čiže zákony môžu rozlišovať medzi drogami. Nie je to nič neobvyklé. V každom prípade dá sa to urobiť oboma spôsobmi. Dá sa to urobiť tak, že sa rozlíši marihuana od iných drog ako s tým prichádza pán poslanec Valášek, čo je možné prístup sympatickejší pánovi poslancovi Pčolinskému alebo tak ako to robia kolegovia z OĽANO. V súvislosti s touto témou, keďže sme v prvom čítaní a teda neriešime, neriešime konkrétne znenie, ale riešime potrebu prijatia takejto právnej úpravy, tak by som si dovolil položiť tri otázky týkajúce sa témy. Tá prvá otázka je, že či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany. Lebo obvykle trest je za niečo zlé, za niečo, čo niekomu ubližuje, za niečo, čo niekoho alebo niečo poškodzuje, keď trestný zákon trestá krádež, tak trestá to, že niekto niekomu inému niečo ukradne. Keď trestá korupciu, tak trestá to, že niekto zneužije svoju právomoc a prihrá niekomu inému nejakú výhodu alebo nejaký benefit hoci spoločnosť, štát mohli dostať povedzme za tie isté peniaze lepšiu službu alebo viac tovaru. Alebo niekto niekomu ublíži na zdraví, prípadne ho, prípadne ho inak poškodí. Kto je poškodený v prípade užívania marihuany? Veľmi často nikto, pretože je množstvo ľudí, ktorí užívajú marihuanu bez toho, aby ich to akokoľvek poškodzovalo a áno sú ľudia, ktorí sú tým poškodeným. Stanú sa závislými alebo prípadne prepadnú, prepadnú tvrdým drogám, ale nepoškodia nikoho iného. Poškodia, poškodia seba. Tak ako seba poškodzujú tí, ktorí nadmerne užívajú alkohol alebo nadmerne, nadmerne fajčia. Samozrejme môže sa stať, že pod vplyvom drog spáchajú nejaký trestný čin ale to je potom dôvod posudzovať aj to v rámci toho konkrétneho trestného činu. Ale samotné užívanie nikoho iného nepoškodzuje. Takže moja odpoveď na otázku či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany je nie, nie je. Myslím si, že nie je žiadny dôvod trestať užívateľov marihuany. Pani poslankyňa Tabak tu povedala, že ona je proti legalizácii. No tak ja som prinajmenšom za dekriminalizáciu a osobne ja by som bol aj za legalizáciu, ale to opakujem nehovorím ani za klub SaS a nehovorím to ani za predkladateľov a ani nechcem tvrdiť, že to je obsahom ich návrhu, lebo to teda zďaleka nie je obsahom ich návrhu. Druhá otázka, ktorú by som si chcel položiť v tejto súvislosti je, že či je nejaký dôvod, aby sme prestali užívateľov iných drog. Hovorím o užívateľoch iných drog. Tam to už býva často vážnejšie. Tie závislosti majú vážnejšie zdravotné následky, ale teda máme užívateľov iných drog trestať za to, že ak je tam nejaký problém nie sú to skôr ľudia, ktorí potrebujú pomôcť? Potrebujú pomocnú ruku, potrebujú liečenie. Aj keď ide o heroín, čo užívateľovi heroínu pomôže, keď pôjde do väzenia a strávi niekoľko rokov vo väzení. Napraví sa tam? Bude z neho lepší človek? Nemyslím.
Čiže otázka, či je nejaký dôvod, aby boli postihovaní užívatelia iných drog ako marihuany. Moja odpoveď je, že nie. Ja tam ten dôvod nevidím. Opakujem, hovorím o užívateľoch a opakujem, že to hovorím sám za seba nie za všetkých postarších poslancov. Tretia otázka je, že ak už usúdime, že ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, tak sa pýtam, či je nevyhnutné, aby sme takéto konanie trestali trestom odňatia slobody. Sú konania, ktoré spoločnosť považuje za zlé a nijakým spôsobom ich sankcionuje, ale nie všetky sankcionuje prostriedkami trestného práva. Niečo je priestupok, môžete za niečo dostať pokutu. Niečo je trestané iba tým, že čelíte odsúdeniu vášho okolia alebo teda kritike spoločnosti a aj v rámci trestného zákona okrem trestu odňatia slobody existujú aj tzv. alternatívne tresty, ktoré by sa javili oveľa primeranejšie ak už teda to má byť trestný čin na trestanie užívateľov drog alebo tých, čo prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu.
Čiže otázka ak už ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, je nevyhnutné trestať takýchto ľudí trestom odňatia slobody? Moja odpoveď je nie. Určite nie je. Tento problém, tento návrh zákona zaznelo to aj od predkladateľov nerieši všetky problémy, ktoré sa tu, ktoré tu máme, ale je to prvý krok. Ako prvý krok by sme ho mali privítať. Ja ho podporím, budem zaňho hlasovať. Myslím si, že v druhom čítaní je priestor na to, aby sa ten zákon upravil tak, aby sa tam doplnili veci, ktoré ho môžu vylepšiť. Prípadne, aby sa upravil na taký spôsob, aby vyhovoval väčšine Národnej rady. Aby prešiel v podobe, v ktorej pri tomto zložení Národnej rady môže prísť. Zároveň verím, že aj v návrhu ministerstva spravodlivosti bude táto téma riešená, bude riešená komplexne, nie len z hľadiska výšky trestov. Verím, že naša spoločnosť raz dospeje do stavu, že nebude trestať ľudí za konanie spočívajúce v tom, že niekto drží marihuanu alebo inú drogu len pre vlastnú potrebu. O tom nie je tento návrh, ale verím, že raz k tomu teda dospejeme.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že aj môj názor na túto tému sa časom vyvíja. Kedysi som bol taký presvedčený, že áno veď tak sa to nejako vyvinulo, že tu máme tie tradičné drogy, ktoré sú legálne a máme tu nejaké nové drogy, ktoré spoločnosť odmieta a, a ich užívanie, prechovávanie, obchodovanie s nimi sankcionuje aj prostredníctvom trestného zákona. Prečo by sme mali toto delenie nejako rušiť alebo presúvať niektoré s tých nelegálnych drog medzi, medzi legálne. Však, keď drogy sú zlé a rešpektujeme, že takto sa to vyvinulo, že keby sa to vyvinulo inak, že napríklad aj alkohol by bol u nás považovaný za nelegálny a bol by trestaný, tak nepokúšajme osud. Však vieme, čo môže spôsobiť alkohol, tak nechajme ho v tej nelegálnej oblasti. Ale to bola, to bola taká planá teoretická konštrukcia, ktorá síce sa môže zdať, že je to fajn ideologická vec, že zohľadňujeme, že niečo sa tu tradične vyvinulo a tradične tu fajčíme cigarety a pijeme alkohol a keď si niekto chce zafajčiť marihuanu, no tak my ho budeme chrániť predtým, aby podľahol aj tejto, tejto neresti. No, ale potom som čítal práve o tých prípadoch, ktoré, o ktorých hovorili aj navrhovatelia. Teda ja som čítal pred rokmi, lebo to sa už roky, roky deje o tom, že niekoho prichytili s cigaretou alebo pár gramami marihuany a hrozí mu niekoľkoročné vezenie. Dal som si tie dve veci na vážky a dosť jednoznačne mi z toho vyšlo, že nie. Takýto spôsob trestania nie je správny. Takéto tresty nie sú primerané a ideologické konštrukcie treba dať nabok v situácii, keď sa rozhoduje o osudoch reálnych ľudí. O osudoch mladých ľudí, ktorí sa nedopustili ničoho zlého, nikomu neublížili, ale v lepšom prípade vyviaznu s podmienkou, v horšom dlhé roky strávia, strávia vo väzení a budú mať záznam v registri trestov, čím budú znevýhodnení aj v budúcnosti. Čiže ja tomuto návrhu držím palce.
26. 11. 2021 10:03:16 - 10:21:28 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 785 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tabák povedala, že my, mladí poslanci sme tu na to, aby sme riešili tento problém, tak som si pomyslel, že by som niečo aj za nás postarších poslancov povedal, pretože aj niektorí z nás postarších poslancov si myslia, že tento problém je potrebné riešiť, ale teda upozorňujem, že nebudem hovoriť za všetkých starších poslancov a teda nebudem v tomto prípade hovoriť ani za celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som v tomto návrhu povedať pár poznámok, ktorých sú mojim osobným názorom. Chcel by som povedať, že vítam tento návrh, vítam, že sa konečne na pôde parlamentu začína riešiť problém neprimerane prísnych trestov pre užívateľov drog. A ako druhé vítam aj to, že sa to začína riešiť v polohe o ktorej som si ešte pred polhodinou myslel, že je pomerne reálna, že má vyhliadky na úspech, že to nebude len deklarovanie toho, že je tu nejaký problém na ktorý chceme upozorniť našim návrhom o ktorom aj tak vieme, že neprejde, ale že je to návrh, ktorý je realistický, predjednaný a má šancu byť schválený. Tak dúfam, že tú šancu naďalej má.
Trochu ma mrzí, že predkladatelia nepočkali na ten návrh s ktorým príde Ministerstvo spravodlivosti, pretože Ministerstvo spravodlivosti pripravuje veľkú novelu ako Trestného zákona, tak Trestného poriadku. Tá novela Trestného zákona v priebehu pár dní by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Úplne rozumiem tomu argumentu, že kopu ľudí, ktorí dnes sú v base odsúdení na dlhé roky a nám sa do zdá neprimerané, alebo, alebo práve teraz sú súdení a podľa toho kedy bude schválená takáto právna úprava, tak dostanú prísnejšie alebo možno, možno miernejší trest. Ale myslím, si, že toto je vec, ktorá je natoľko zložitá, vyžaduje si, vyžaduje si natoľko dôkladnú diskusiu, že by jej prospelo keby bola riešená v rámci nejakého systémovejšieho návrhu, teda v rámci štandardného procesu, ktorým prechádzajú vládne návrhy zákonov, medzirezortné pripomienkové konanie a pripomienkovanie zo strany verejnosti, odborných inštitúcií, rozporové konania, dohadovanie v rámci, aj v rámci vládnej koalície a možno, možno by sa tým potom predišlo aj takým tým problémom, ktoré sa tu teraz objavili v tej ostatnej polhodinke. A teda Ministerstvo spravodlivosti príde s vlastným návrhom. Neviem, či to bude do šesť mesiacov, predpokladám, že to bude skôr. Nemyslím si, že by neschválenie opozičného návrhu s ktorým prišiel kolega Valášek alebo tohto opozičného návrhu malo byť prekážkou, pretože ten návrh bude obsahovať veľké množstvo zmien a toto je, toto je iba jedna z nich a nemyslím si, že by bol korektný výklad rokovacieho poriadku, ak by z toho dôvodu malo byť na šesť mesiacov zablokovaná komplexná novela Trestného zákona. Ale však to možno budeme riešiť neskôr.
Ďalšia výčitka, ktorá zaznieva voči návrhu s ktorým prichádzajú kolegovia poslanci z poslaneckého klubu OĽANO a teda aj jeden kolega zo SME RODINA a jeden zo strany Za ľudí. Teda skoro všetci okrem SaS, zhodou okolností je, že teda ten návrh je málo ambiciózny. Túto výčitku nepovažujem za korektnú, pretože áno, treba rešpektovať politickú realitu. V tomto súhlasím s predkladateľmi a zdá sa mi zvláštne, že niekto, kto vidí tento problém podobne a chce ho riešiť, chce ho riešiť trochu inak, tak vystavuje hejtu niekoho kto si zvážil možnosti a prichádza s návrhom, ktorý považuje za realistický, hoci možno sám by radšej išiel, išiel ďalej.
Už aj tu v rozprave prišla reč na to rozlíšenie medzi marihuanou a inými drogami. Zaznelo tu zo strany, zo strany predkladateľov, že v rámci súčasného systému Trestného zákona všetky drogy sú v jednom balíku a nie je možné to rozlíšiť. Toto celkom podľa môjho názoru nie je pravda, lebo napríklad ten návrh novely Trestného zákona s ktorým prichádza pán poslanec Valášek a o ktorom budeme rokovať ako o nasledujúcom bode, zavádza to rozlíšenie, na jednej strane marihuana, na druhej strane ostatné drogy a tiež to nie je nejaká veľká komplexná novela. Je to, je to pomerne, pomerne krátka novela, ktorá odlišuje marihuanu od iných drog a odlišuje ju potom aj čo sa týka trestnosti prechovávania či už marihuany alebo alebo iných, iných drog. To dávam špeciálne do pozornosti pánovi poslancovi Pčolinskému, že pokiaľ by mal chuť podporiť návrh, ktorý rozlišuje marihuanu od iných drog, tak môže zahlasovať napríklad za návrh pána poslanca Valáška. Ten návrh o ktorom práve rokujeme a s ktorým prišli kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO naozaj nerozlišuje medzi, medzi marihuanou a inými drogami. Vytvára, vytvára však priestor preto, aby v rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to, keby sa to rozlišovalo...
===== ...rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to rozlišovalo, tak by to bolo privilegovanie niektorej z tých drog, ale nemyslím si, že v tom by bol problém. Môže trestný zákona rozlišovať drogy. Sú aj drogy, ktoré sú privilegované tým, že ich užívanie nie je trestným činom ako je alkohol, nikotín alebo kofeín. Čiže zákony môžu rozlišovať medzi drogami. Nie je to nič neobvyklé. V každom prípade dá sa to urobiť oboma spôsobmi. Dá sa to urobiť tak, že sa rozlíši marihuana od iných drog ako s tým prichádza pán poslanec Valášek, čo je možné prístup sympatickejší pánovi poslancovi Pčolinskému alebo tak ako to robia kolegovia z OĽANO. V súvislosti s touto témou, keďže sme v prvom čítaní a teda neriešime, neriešime konkrétne znenie, ale riešime potrebu prijatia takejto právnej úpravy, tak by som si dovolil položiť tri otázky týkajúce sa témy. Tá prvá otázka je, že či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany. Lebo obvykle trest je za niečo zlé, za niečo, čo niekomu ubližuje, za niečo, čo niekoho alebo niečo poškodzuje, keď trestný zákon trestá krádež, tak trestá to, že niekto niekomu inému niečo ukradne. Keď trestá korupciu, tak trestá to, že niekto zneužije svoju právomoc a prihrá niekomu inému nejakú výhodu alebo nejaký benefit hoci spoločnosť, štát mohli dostať povedzme za tie isté peniaze lepšiu službu alebo viac tovaru. Alebo niekto niekomu ublíži na zdraví, prípadne ho, prípadne ho inak poškodí. Kto je poškodený v prípade užívania marihuany? Veľmi často nikto, pretože je množstvo ľudí, ktorí užívajú marihuanu bez toho, aby ich to akokoľvek poškodzovalo a áno sú ľudia, ktorí sú tým poškodeným. Stanú sa závislými alebo prípadne prepadnú, prepadnú tvrdým drogám, ale nepoškodia nikoho iného. Poškodia, poškodia seba. Tak ako seba poškodzujú tí, ktorí nadmerne užívajú alkohol alebo nadmerne, nadmerne fajčia. Samozrejme môže sa stať, že pod vplyvom drog spáchajú nejaký trestný čin ale to je potom dôvod posudzovať aj to v rámci toho konkrétneho trestného činu. Ale samotné užívanie nikoho iného nepoškodzuje. Takže moja odpoveď na otázku či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany je nie, nie je. Myslím si, že nie je žiadny dôvod trestať užívateľov marihuany. Pani poslankyňa Tabak tu povedala, že ona je proti legalizácii. No tak ja som prinajmenšom za dekriminalizáciu a osobne ja by som bol aj za legalizáciu, ale to opakujem nehovorím ani za klub SaS a nehovorím to ani za predkladateľov a ani nechcem tvrdiť, že to je obsahom ich návrhu, lebo to teda zďaleka nie je obsahom ich návrhu. Druhá otázka, ktorú by som si chcel položiť v tejto súvislosti je, že či je nejaký dôvod, aby sme prestali užívateľov iných drog. Hovorím o užívateľoch iných drog. Tam to už býva často vážnejšie. Tie závislosti majú vážnejšie zdravotné následky, ale teda máme užívateľov iných drog trestať za to, že ak je tam nejaký problém nie sú to skôr ľudia, ktorí potrebujú pomôcť? Potrebujú pomocnú ruku, potrebujú liečenie. Aj keď ide o heroín, čo užívateľovi heroínu pomôže, keď pôjde do väzenia a strávi niekoľko rokov vo väzení. Napraví sa tam? Bude z neho lepší človek? Nemyslím.
Čiže otázka, či je nejaký dôvod, aby boli postihovaní užívatelia iných drog ako marihuany. Moja odpoveď je, že nie. Ja tam ten dôvod nevidím. Opakujem, hovorím o užívateľoch a opakujem, že to hovorím sám za seba nie za všetkých postarších poslancov. Tretia otázka je, že ak už usúdime, že ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, tak sa pýtam, či je nevyhnutné, aby sme takéto konanie trestali trestom odňatia slobody. Sú konania, ktoré spoločnosť považuje za zlé a nijakým spôsobom ich sankcionuje, ale nie všetky sankcionuje prostriedkami trestného práva. Niečo je priestupok, môžete za niečo dostať pokutu. Niečo je trestané iba tým, že čelíte odsúdeniu vášho okolia alebo teda kritike spoločnosti a aj v rámci trestného zákona okrem trestu odňatia slobody existujú aj tzv. alternatívne tresty, ktoré by sa javili oveľa primeranejšie ak už teda to má byť trestný čin na trestanie užívateľov drog alebo tých, čo prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu.
Čiže otázka ak už ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, je nevyhnutné trestať takýchto ľudí trestom odňatia slobody? Moja odpoveď je nie. Určite nie je. Tento problém, tento návrh zákona zaznelo to aj od predkladateľov nerieši všetky problémy, ktoré sa tu, ktoré tu máme, ale je to prvý krok. Ako prvý krok by sme ho mali privítať. Ja ho podporím, budem zaňho hlasovať. Myslím si, že v druhom čítaní je priestor na to, aby sa ten zákon upravil tak, aby sa tam doplnili veci, ktoré ho môžu vylepšiť. Prípadne, aby sa upravil na taký spôsob, aby vyhovoval väčšine Národnej rady. Aby prešiel v podobe, v ktorej pri tomto zložení Národnej rady môže prísť. Zároveň verím, že aj v návrhu ministerstva spravodlivosti bude táto téma riešená, bude riešená komplexne, nie len z hľadiska výšky trestov. Verím, že naša spoločnosť raz dospeje do stavu, že nebude trestať ľudí za konanie spočívajúce v tom, že niekto drží marihuanu alebo inú drogu len pre vlastnú potrebu. O tom nie je tento návrh, ale verím, že raz k tomu teda dospejeme.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že aj môj názor na túto tému sa časom vyvíja. Kedysi som bol taký presvedčený, že áno veď tak sa to nejako vyvinulo, že tu máme tie tradičné drogy, ktoré sú legálne a máme tu nejaké nové drogy, ktoré spoločnosť odmieta a, a ich užívanie, prechovávanie, obchodovanie s nimi sankcionuje aj prostredníctvom trestného zákona. Prečo by sme mali toto delenie nejako rušiť alebo presúvať niektoré s tých nelegálnych drog medzi, medzi legálne. Však, keď drogy sú zlé a rešpektujeme, že takto sa to vyvinulo, že keby sa to vyvinulo inak, že napríklad aj alkohol by bol u nás považovaný za nelegálny a bol by trestaný, tak nepokúšajme osud. Však vieme, čo môže spôsobiť alkohol, tak nechajme ho v tej nelegálnej oblasti. Ale to bola, to bola taká planá teoretická konštrukcia, ktorá síce sa môže zdať, že je to fajn ideologická vec, že zohľadňujeme, že niečo sa tu tradične vyvinulo a tradične tu fajčíme cigarety a pijeme alkohol a keď si niekto chce zafajčiť marihuanu, no tak my ho budeme chrániť predtým, aby podľahol aj tejto, tejto neresti. No, ale potom som čítal práve o tých prípadoch, ktoré, o ktorých hovorili aj navrhovatelia. Teda ja som čítal pred rokmi, lebo to sa už roky, roky deje o tom, že niekoho prichytili s cigaretou alebo pár gramami marihuany a hrozí mu niekoľkoročné vezenie. Dal som si tie dve veci na vážky a dosť jednoznačne mi z toho vyšlo, že nie. Takýto spôsob trestania nie je správny. Takéto tresty nie sú primerané a ideologické konštrukcie treba dať nabok v situácii, keď sa rozhoduje o osudoch reálnych ľudí. O osudoch mladých ľudí, ktorí sa nedopustili ničoho zlého, nikomu neublížili, ale v lepšom prípade vyviaznu s podmienkou, v horšom dlhé roky strávia, strávia vo väzení a budú mať záznam v registri trestov, čím budú znevýhodnení aj v budúcnosti. Čiže ja tomuto návrhu držím palce.
26. 11. 2021 10:03:16 - 10:21:28 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 785 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tabák povedala, že my, mladí poslanci sme tu na to, aby sme riešili tento problém, tak som si pomyslel, že by som niečo aj za nás postarších poslancov povedal, pretože aj niektorí z nás postarších poslancov si myslia, že tento problém je potrebné riešiť, ale teda upozorňujem, že nebudem hovoriť za všetkých starších poslancov a teda nebudem v tomto prípade hovoriť ani za celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som v tomto návrhu povedať pár poznámok, ktorých sú mojim osobným názorom. Chcel by som povedať, že vítam tento návrh, vítam, že sa konečne na pôde parlamentu začína riešiť problém neprimerane prísnych trestov pre užívateľov drog. A ako druhé vítam aj to, že sa to začína riešiť v polohe o ktorej som si ešte pred polhodinou myslel, že je pomerne reálna, že má vyhliadky na úspech, že to nebude len deklarovanie toho, že je tu nejaký problém na ktorý chceme upozorniť našim návrhom o ktorom aj tak vieme, že neprejde, ale že je to návrh, ktorý je realistický, predjednaný a má šancu byť schválený. Tak dúfam, že tú šancu naďalej má.
Trochu ma mrzí, že predkladatelia nepočkali na ten návrh s ktorým príde Ministerstvo spravodlivosti, pretože Ministerstvo spravodlivosti pripravuje veľkú novelu ako Trestného zákona, tak Trestného poriadku. Tá novela Trestného zákona v priebehu pár dní by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Úplne rozumiem tomu argumentu, že kopu ľudí, ktorí dnes sú v base odsúdení na dlhé roky a nám sa do zdá neprimerané, alebo, alebo práve teraz sú súdení a podľa toho kedy bude schválená takáto právna úprava, tak dostanú prísnejšie alebo možno, možno miernejší trest. Ale myslím, si, že toto je vec, ktorá je natoľko zložitá, vyžaduje si, vyžaduje si natoľko dôkladnú diskusiu, že by jej prospelo keby bola riešená v rámci nejakého systémovejšieho návrhu, teda v rámci štandardného procesu, ktorým prechádzajú vládne návrhy zákonov, medzirezortné pripomienkové konanie a pripomienkovanie zo strany verejnosti, odborných inštitúcií, rozporové konania, dohadovanie v rámci, aj v rámci vládnej koalície a možno, možno by sa tým potom predišlo aj takým tým problémom, ktoré sa tu teraz objavili v tej ostatnej polhodinke. A teda Ministerstvo spravodlivosti príde s vlastným návrhom. Neviem, či to bude do šesť mesiacov, predpokladám, že to bude skôr. Nemyslím si, že by neschválenie opozičného návrhu s ktorým prišiel kolega Valášek alebo tohto opozičného návrhu malo byť prekážkou, pretože ten návrh bude obsahovať veľké množstvo zmien a toto je, toto je iba jedna z nich a nemyslím si, že by bol korektný výklad rokovacieho poriadku, ak by z toho dôvodu malo byť na šesť mesiacov zablokovaná komplexná novela Trestného zákona. Ale však to možno budeme riešiť neskôr.
Ďalšia výčitka, ktorá zaznieva voči návrhu s ktorým prichádzajú kolegovia poslanci z poslaneckého klubu OĽANO a teda aj jeden kolega zo SME RODINA a jeden zo strany Za ľudí. Teda skoro všetci okrem SaS, zhodou okolností je, že teda ten návrh je málo ambiciózny. Túto výčitku nepovažujem za korektnú, pretože áno, treba rešpektovať politickú realitu. V tomto súhlasím s predkladateľmi a zdá sa mi zvláštne, že niekto, kto vidí tento problém podobne a chce ho riešiť, chce ho riešiť trochu inak, tak vystavuje hejtu niekoho kto si zvážil možnosti a prichádza s návrhom, ktorý považuje za realistický, hoci možno sám by radšej išiel, išiel ďalej.
Už aj tu v rozprave prišla reč na to rozlíšenie medzi marihuanou a inými drogami. Zaznelo tu zo strany, zo strany predkladateľov, že v rámci súčasného systému Trestného zákona všetky drogy sú v jednom balíku a nie je možné to rozlíšiť. Toto celkom podľa môjho názoru nie je pravda, lebo napríklad ten návrh novely Trestného zákona s ktorým prichádza pán poslanec Valášek a o ktorom budeme rokovať ako o nasledujúcom bode, zavádza to rozlíšenie, na jednej strane marihuana, na druhej strane ostatné drogy a tiež to nie je nejaká veľká komplexná novela. Je to, je to pomerne, pomerne krátka novela, ktorá odlišuje marihuanu od iných drog a odlišuje ju potom aj čo sa týka trestnosti prechovávania či už marihuany alebo alebo iných, iných drog. To dávam špeciálne do pozornosti pánovi poslancovi Pčolinskému, že pokiaľ by mal chuť podporiť návrh, ktorý rozlišuje marihuanu od iných drog, tak môže zahlasovať napríklad za návrh pána poslanca Valáška. Ten návrh o ktorom práve rokujeme a s ktorým prišli kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO naozaj nerozlišuje medzi, medzi marihuanou a inými drogami. Vytvára, vytvára však priestor preto, aby v rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to, keby sa to rozlišovalo...
===== ...rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to rozlišovalo, tak by to bolo privilegovanie niektorej z tých drog, ale nemyslím si, že v tom by bol problém. Môže trestný zákona rozlišovať drogy. Sú aj drogy, ktoré sú privilegované tým, že ich užívanie nie je trestným činom ako je alkohol, nikotín alebo kofeín. Čiže zákony môžu rozlišovať medzi drogami. Nie je to nič neobvyklé. V každom prípade dá sa to urobiť oboma spôsobmi. Dá sa to urobiť tak, že sa rozlíši marihuana od iných drog ako s tým prichádza pán poslanec Valášek, čo je možné prístup sympatickejší pánovi poslancovi Pčolinskému alebo tak ako to robia kolegovia z OĽANO. V súvislosti s touto témou, keďže sme v prvom čítaní a teda neriešime, neriešime konkrétne znenie, ale riešime potrebu prijatia takejto právnej úpravy, tak by som si dovolil položiť tri otázky týkajúce sa témy. Tá prvá otázka je, že či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany. Lebo obvykle trest je za niečo zlé, za niečo, čo niekomu ubližuje, za niečo, čo niekoho alebo niečo poškodzuje, keď trestný zákon trestá krádež, tak trestá to, že niekto niekomu inému niečo ukradne. Keď trestá korupciu, tak trestá to, že niekto zneužije svoju právomoc a prihrá niekomu inému nejakú výhodu alebo nejaký benefit hoci spoločnosť, štát mohli dostať povedzme za tie isté peniaze lepšiu službu alebo viac tovaru. Alebo niekto niekomu ublíži na zdraví, prípadne ho, prípadne ho inak poškodí. Kto je poškodený v prípade užívania marihuany? Veľmi často nikto, pretože je množstvo ľudí, ktorí užívajú marihuanu bez toho, aby ich to akokoľvek poškodzovalo a áno sú ľudia, ktorí sú tým poškodeným. Stanú sa závislými alebo prípadne prepadnú, prepadnú tvrdým drogám, ale nepoškodia nikoho iného. Poškodia, poškodia seba. Tak ako seba poškodzujú tí, ktorí nadmerne užívajú alkohol alebo nadmerne, nadmerne fajčia. Samozrejme môže sa stať, že pod vplyvom drog spáchajú nejaký trestný čin ale to je potom dôvod posudzovať aj to v rámci toho konkrétneho trestného činu. Ale samotné užívanie nikoho iného nepoškodzuje. Takže moja odpoveď na otázku či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany je nie, nie je. Myslím si, že nie je žiadny dôvod trestať užívateľov marihuany. Pani poslankyňa Tabak tu povedala, že ona je proti legalizácii. No tak ja som prinajmenšom za dekriminalizáciu a osobne ja by som bol aj za legalizáciu, ale to opakujem nehovorím ani za klub SaS a nehovorím to ani za predkladateľov a ani nechcem tvrdiť, že to je obsahom ich návrhu, lebo to teda zďaleka nie je obsahom ich návrhu. Druhá otázka, ktorú by som si chcel položiť v tejto súvislosti je, že či je nejaký dôvod, aby sme prestali užívateľov iných drog. Hovorím o užívateľoch iných drog. Tam to už býva často vážnejšie. Tie závislosti majú vážnejšie zdravotné následky, ale teda máme užívateľov iných drog trestať za to, že ak je tam nejaký problém nie sú to skôr ľudia, ktorí potrebujú pomôcť? Potrebujú pomocnú ruku, potrebujú liečenie. Aj keď ide o heroín, čo užívateľovi heroínu pomôže, keď pôjde do väzenia a strávi niekoľko rokov vo väzení. Napraví sa tam? Bude z neho lepší človek? Nemyslím.
Čiže otázka, či je nejaký dôvod, aby boli postihovaní užívatelia iných drog ako marihuany. Moja odpoveď je, že nie. Ja tam ten dôvod nevidím. Opakujem, hovorím o užívateľoch a opakujem, že to hovorím sám za seba nie za všetkých postarších poslancov. Tretia otázka je, že ak už usúdime, že ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, tak sa pýtam, či je nevyhnutné, aby sme takéto konanie trestali trestom odňatia slobody. Sú konania, ktoré spoločnosť považuje za zlé a nijakým spôsobom ich sankcionuje, ale nie všetky sankcionuje prostriedkami trestného práva. Niečo je priestupok, môžete za niečo dostať pokutu. Niečo je trestané iba tým, že čelíte odsúdeniu vášho okolia alebo teda kritike spoločnosti a aj v rámci trestného zákona okrem trestu odňatia slobody existujú aj tzv. alternatívne tresty, ktoré by sa javili oveľa primeranejšie ak už teda to má byť trestný čin na trestanie užívateľov drog alebo tých, čo prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu.
Čiže otázka ak už ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, je nevyhnutné trestať takýchto ľudí trestom odňatia slobody? Moja odpoveď je nie. Určite nie je. Tento problém, tento návrh zákona zaznelo to aj od predkladateľov nerieši všetky problémy, ktoré sa tu, ktoré tu máme, ale je to prvý krok. Ako prvý krok by sme ho mali privítať. Ja ho podporím, budem zaňho hlasovať. Myslím si, že v druhom čítaní je priestor na to, aby sa ten zákon upravil tak, aby sa tam doplnili veci, ktoré ho môžu vylepšiť. Prípadne, aby sa upravil na taký spôsob, aby vyhovoval väčšine Národnej rady. Aby prešiel v podobe, v ktorej pri tomto zložení Národnej rady môže prísť. Zároveň verím, že aj v návrhu ministerstva spravodlivosti bude táto téma riešená, bude riešená komplexne, nie len z hľadiska výšky trestov. Verím, že naša spoločnosť raz dospeje do stavu, že nebude trestať ľudí za konanie spočívajúce v tom, že niekto drží marihuanu alebo inú drogu len pre vlastnú potrebu. O tom nie je tento návrh, ale verím, že raz k tomu teda dospejeme.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že aj môj názor na túto tému sa časom vyvíja. Kedysi som bol taký presvedčený, že áno veď tak sa to nejako vyvinulo, že tu máme tie tradičné drogy, ktoré sú legálne a máme tu nejaké nové drogy, ktoré spoločnosť odmieta a, a ich užívanie, prechovávanie, obchodovanie s nimi sankcionuje aj prostredníctvom trestného zákona. Prečo by sme mali toto delenie nejako rušiť alebo presúvať niektoré s tých nelegálnych drog medzi, medzi legálne. Však, keď drogy sú zlé a rešpektujeme, že takto sa to vyvinulo, že keby sa to vyvinulo inak, že napríklad aj alkohol by bol u nás považovaný za nelegálny a bol by trestaný, tak nepokúšajme osud. Však vieme, čo môže spôsobiť alkohol, tak nechajme ho v tej nelegálnej oblasti. Ale to bola, to bola taká planá teoretická konštrukcia, ktorá síce sa môže zdať, že je to fajn ideologická vec, že zohľadňujeme, že niečo sa tu tradične vyvinulo a tradične tu fajčíme cigarety a pijeme alkohol a keď si niekto chce zafajčiť marihuanu, no tak my ho budeme chrániť predtým, aby podľahol aj tejto, tejto neresti. No, ale potom som čítal práve o tých prípadoch, ktoré, o ktorých hovorili aj navrhovatelia. Teda ja som čítal pred rokmi, lebo to sa už roky, roky deje o tom, že niekoho prichytili s cigaretou alebo pár gramami marihuany a hrozí mu niekoľkoročné vezenie. Dal som si tie dve veci na vážky a dosť jednoznačne mi z toho vyšlo, že nie. Takýto spôsob trestania nie je správny. Takéto tresty nie sú primerané a ideologické konštrukcie treba dať nabok v situácii, keď sa rozhoduje o osudoch reálnych ľudí. O osudoch mladých ľudí, ktorí sa nedopustili ničoho zlého, nikomu neublížili, ale v lepšom prípade vyviaznu s podmienkou, v horšom dlhé roky strávia, strávia vo väzení a budú mať záznam v registri trestov, čím budú znevýhodnení aj v budúcnosti. Čiže ja tomuto návrhu držím palce.
26. 11. 2021 10:03:16 - 10:21:28 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 785 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tabák povedala, že my, mladí poslanci sme tu na to, aby sme riešili tento problém, tak som si pomyslel, že by som niečo aj za nás postarších poslancov povedal, pretože aj niektorí z nás postarších poslancov si myslia, že tento problém je potrebné riešiť, ale teda upozorňujem, že nebudem hovoriť za všetkých starších poslancov a teda nebudem v tomto prípade hovoriť ani za celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som v tomto návrhu povedať pár poznámok, ktorých sú mojim osobným názorom. Chcel by som povedať, že vítam tento návrh, vítam, že sa konečne na pôde parlamentu začína riešiť problém neprimerane prísnych trestov pre užívateľov drog. A ako druhé vítam aj to, že sa to začína riešiť v polohe o ktorej som si ešte pred polhodinou myslel, že je pomerne reálna, že má vyhliadky na úspech, že to nebude len deklarovanie toho, že je tu nejaký problém na ktorý chceme upozorniť našim návrhom o ktorom aj tak vieme, že neprejde, ale že je to návrh, ktorý je realistický, predjednaný a má šancu byť schválený. Tak dúfam, že tú šancu naďalej má.
Trochu ma mrzí, že predkladatelia nepočkali na ten návrh s ktorým príde Ministerstvo spravodlivosti, pretože Ministerstvo spravodlivosti pripravuje veľkú novelu ako Trestného zákona, tak Trestného poriadku. Tá novela Trestného zákona v priebehu pár dní by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Úplne rozumiem tomu argumentu, že kopu ľudí, ktorí dnes sú v base odsúdení na dlhé roky a nám sa do zdá neprimerané, alebo, alebo práve teraz sú súdení a podľa toho kedy bude schválená takáto právna úprava, tak dostanú prísnejšie alebo možno, možno miernejší trest. Ale myslím, si, že toto je vec, ktorá je natoľko zložitá, vyžaduje si, vyžaduje si natoľko dôkladnú diskusiu, že by jej prospelo keby bola riešená v rámci nejakého systémovejšieho návrhu, teda v rámci štandardného procesu, ktorým prechádzajú vládne návrhy zákonov, medzirezortné pripomienkové konanie a pripomienkovanie zo strany verejnosti, odborných inštitúcií, rozporové konania, dohadovanie v rámci, aj v rámci vládnej koalície a možno, možno by sa tým potom predišlo aj takým tým problémom, ktoré sa tu teraz objavili v tej ostatnej polhodinke. A teda Ministerstvo spravodlivosti príde s vlastným návrhom. Neviem, či to bude do šesť mesiacov, predpokladám, že to bude skôr. Nemyslím si, že by neschválenie opozičného návrhu s ktorým prišiel kolega Valášek alebo tohto opozičného návrhu malo byť prekážkou, pretože ten návrh bude obsahovať veľké množstvo zmien a toto je, toto je iba jedna z nich a nemyslím si, že by bol korektný výklad rokovacieho poriadku, ak by z toho dôvodu malo byť na šesť mesiacov zablokovaná komplexná novela Trestného zákona. Ale však to možno budeme riešiť neskôr.
Ďalšia výčitka, ktorá zaznieva voči návrhu s ktorým prichádzajú kolegovia poslanci z poslaneckého klubu OĽANO a teda aj jeden kolega zo SME RODINA a jeden zo strany Za ľudí. Teda skoro všetci okrem SaS, zhodou okolností je, že teda ten návrh je málo ambiciózny. Túto výčitku nepovažujem za korektnú, pretože áno, treba rešpektovať politickú realitu. V tomto súhlasím s predkladateľmi a zdá sa mi zvláštne, že niekto, kto vidí tento problém podobne a chce ho riešiť, chce ho riešiť trochu inak, tak vystavuje hejtu niekoho kto si zvážil možnosti a prichádza s návrhom, ktorý považuje za realistický, hoci možno sám by radšej išiel, išiel ďalej.
Už aj tu v rozprave prišla reč na to rozlíšenie medzi marihuanou a inými drogami. Zaznelo tu zo strany, zo strany predkladateľov, že v rámci súčasného systému Trestného zákona všetky drogy sú v jednom balíku a nie je možné to rozlíšiť. Toto celkom podľa môjho názoru nie je pravda, lebo napríklad ten návrh novely Trestného zákona s ktorým prichádza pán poslanec Valášek a o ktorom budeme rokovať ako o nasledujúcom bode, zavádza to rozlíšenie, na jednej strane marihuana, na druhej strane ostatné drogy a tiež to nie je nejaká veľká komplexná novela. Je to, je to pomerne, pomerne krátka novela, ktorá odlišuje marihuanu od iných drog a odlišuje ju potom aj čo sa týka trestnosti prechovávania či už marihuany alebo alebo iných, iných drog. To dávam špeciálne do pozornosti pánovi poslancovi Pčolinskému, že pokiaľ by mal chuť podporiť návrh, ktorý rozlišuje marihuanu od iných drog, tak môže zahlasovať napríklad za návrh pána poslanca Valáška. Ten návrh o ktorom práve rokujeme a s ktorým prišli kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO naozaj nerozlišuje medzi, medzi marihuanou a inými drogami. Vytvára, vytvára však priestor preto, aby v rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to, keby sa to rozlišovalo...
===== ...rozhodovaní súdov sa rozlišovalo a teda inak sa posudzovala, posudzovalo držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to rozlišovalo, tak by to bolo privilegovanie niektorej z tých drog, ale nemyslím si, že v tom by bol problém. Môže trestný zákona rozlišovať drogy. Sú aj drogy, ktoré sú privilegované tým, že ich užívanie nie je trestným činom ako je alkohol, nikotín alebo kofeín. Čiže zákony môžu rozlišovať medzi drogami. Nie je to nič neobvyklé. V každom prípade dá sa to urobiť oboma spôsobmi. Dá sa to urobiť tak, že sa rozlíši marihuana od iných drog ako s tým prichádza pán poslanec Valášek, čo je možné prístup sympatickejší pánovi poslancovi Pčolinskému alebo tak ako to robia kolegovia z OĽANO. V súvislosti s touto témou, keďže sme v prvom čítaní a teda neriešime, neriešime konkrétne znenie, ale riešime potrebu prijatia takejto právnej úpravy, tak by som si dovolil položiť tri otázky týkajúce sa témy. Tá prvá otázka je, že či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany. Lebo obvykle trest je za niečo zlé, za niečo, čo niekomu ubližuje, za niečo, čo niekoho alebo niečo poškodzuje, keď trestný zákon trestá krádež, tak trestá to, že niekto niekomu inému niečo ukradne. Keď trestá korupciu, tak trestá to, že niekto zneužije svoju právomoc a prihrá niekomu inému nejakú výhodu alebo nejaký benefit hoci spoločnosť, štát mohli dostať povedzme za tie isté peniaze lepšiu službu alebo viac tovaru. Alebo niekto niekomu ublíži na zdraví, prípadne ho, prípadne ho inak poškodí. Kto je poškodený v prípade užívania marihuany? Veľmi často nikto, pretože je množstvo ľudí, ktorí užívajú marihuanu bez toho, aby ich to akokoľvek poškodzovalo a áno sú ľudia, ktorí sú tým poškodeným. Stanú sa závislými alebo prípadne prepadnú, prepadnú tvrdým drogám, ale nepoškodia nikoho iného. Poškodia, poškodia seba. Tak ako seba poškodzujú tí, ktorí nadmerne užívajú alkohol alebo nadmerne, nadmerne fajčia. Samozrejme môže sa stať, že pod vplyvom drog spáchajú nejaký trestný čin ale to je potom dôvod posudzovať aj to v rámci toho konkrétneho trestného činu. Ale samotné užívanie nikoho iného nepoškodzuje. Takže moja odpoveď na otázku či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany je nie, nie je. Myslím si, že nie je žiadny dôvod trestať užívateľov marihuany. Pani poslankyňa Tabak tu povedala, že ona je proti legalizácii. No tak ja som prinajmenšom za dekriminalizáciu a osobne ja by som bol aj za legalizáciu, ale to opakujem nehovorím ani za klub SaS a nehovorím to ani za predkladateľov a ani nechcem tvrdiť, že to je obsahom ich návrhu, lebo to teda zďaleka nie je obsahom ich návrhu. Druhá otázka, ktorú by som si chcel položiť v tejto súvislosti je, že či je nejaký dôvod, aby sme prestali užívateľov iných drog. Hovorím o užívateľoch iných drog. Tam to už býva často vážnejšie. Tie závislosti majú vážnejšie zdravotné následky, ale teda máme užívateľov iných drog trestať za to, že ak je tam nejaký problém nie sú to skôr ľudia, ktorí potrebujú pomôcť? Potrebujú pomocnú ruku, potrebujú liečenie. Aj keď ide o heroín, čo užívateľovi heroínu pomôže, keď pôjde do väzenia a strávi niekoľko rokov vo väzení. Napraví sa tam? Bude z neho lepší človek? Nemyslím.
Čiže otázka, či je nejaký dôvod, aby boli postihovaní užívatelia iných drog ako marihuany. Moja odpoveď je, že nie. Ja tam ten dôvod nevidím. Opakujem, hovorím o užívateľoch a opakujem, že to hovorím sám za seba nie za všetkých postarších poslancov. Tretia otázka je, že ak už usúdime, že ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, tak sa pýtam, či je nevyhnutné, aby sme takéto konanie trestali trestom odňatia slobody. Sú konania, ktoré spoločnosť považuje za zlé a nijakým spôsobom ich sankcionuje, ale nie všetky sankcionuje prostriedkami trestného práva. Niečo je priestupok, môžete za niečo dostať pokutu. Niečo je trestané iba tým, že čelíte odsúdeniu vášho okolia alebo teda kritike spoločnosti a aj v rámci trestného zákona okrem trestu odňatia slobody existujú aj tzv. alternatívne tresty, ktoré by sa javili oveľa primeranejšie ak už teda to má byť trestný čin na trestanie užívateľov drog alebo tých, čo prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu.
Čiže otázka ak už ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, je nevyhnutné trestať takýchto ľudí trestom odňatia slobody? Moja odpoveď je nie. Určite nie je. Tento problém, tento návrh zákona zaznelo to aj od predkladateľov nerieši všetky problémy, ktoré sa tu, ktoré tu máme, ale je to prvý krok. Ako prvý krok by sme ho mali privítať. Ja ho podporím, budem zaňho hlasovať. Myslím si, že v druhom čítaní je priestor na to, aby sa ten zákon upravil tak, aby sa tam doplnili veci, ktoré ho môžu vylepšiť. Prípadne, aby sa upravil na taký spôsob, aby vyhovoval väčšine Národnej rady. Aby prešiel v podobe, v ktorej pri tomto zložení Národnej rady môže prísť. Zároveň verím, že aj v návrhu ministerstva spravodlivosti bude táto téma riešená, bude riešená komplexne, nie len z hľadiska výšky trestov. Verím, že naša spoločnosť raz dospeje do stavu, že nebude trestať ľudí za konanie spočívajúce v tom, že niekto drží marihuanu alebo inú drogu len pre vlastnú potrebu. O tom nie je tento návrh, ale verím, že raz k tomu teda dospejeme.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že aj môj názor na túto tému sa časom vyvíja. Kedysi som bol taký presvedčený, že áno veď tak sa to nejako vyvinulo, že tu máme tie tradičné drogy, ktoré sú legálne a máme tu nejaké nové drogy, ktoré spoločnosť odmieta a, a ich užívanie, prechovávanie, obchodovanie s nimi sankcionuje aj prostredníctvom trestného zákona. Prečo by sme mali toto delenie nejako rušiť alebo presúvať niektoré s tých nelegálnych drog medzi, medzi legálne. Však, keď drogy sú zlé a rešpektujeme, že takto sa to vyvinulo, že keby sa to vyvinulo inak, že napríklad aj alkohol by bol u nás považovaný za nelegálny a bol by trestaný, tak nepokúšajme osud. Však vieme, čo môže spôsobiť alkohol, tak nechajme ho v tej nelegálnej oblasti. Ale to bola, to bola taká planá teoretická konštrukcia, ktorá síce sa môže zdať, že je to fajn ideologická vec, že zohľadňujeme, že niečo sa tu tradične vyvinulo a tradične tu fajčíme cigarety a pijeme alkohol a keď si niekto chce zafajčiť marihuanu, no tak my ho budeme chrániť predtým, aby podľahol aj tejto, tejto neresti. No, ale potom som čítal práve o tých prípadoch, ktoré, o ktorých hovorili aj navrhovatelia. Teda ja som čítal pred rokmi, lebo to sa už roky, roky deje o tom, že niekoho prichytili s cigaretou alebo pár gramami marihuany a hrozí mu niekoľkoročné vezenie. Dal som si tie dve veci na vážky a dosť jednoznačne mi z toho vyšlo, že nie. Takýto spôsob trestania nie je správny. Takéto tresty nie sú primerané a ideologické konštrukcie treba dať nabok v situácii, keď sa rozhoduje o osudoch reálnych ľudí. O osudoch mladých ľudí, ktorí sa nedopustili ničoho zlého, nikomu neublížili, ale v lepšom prípade vyviaznu s podmienkou, v horšom dlhé roky strávia, strávia vo väzení a budú mať záznam v registri trestov, čím budú znevýhodnení aj v budúcnosti. Čiže ja tomuto návrhu držím palce.
10. 11. 2021 14:35:33 - 14:45:42 48. schôdza NR SR - 13.deň - B. popoludní Tlač 714 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
16.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod by som rád teda zareagoval na tú poznámku pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí, že ak Boh dá a bude raz koaličným poslancom, tak sa nebude cítiť viazaný žiadnou koaličnou zmluvou. K tomu teda dve veci, ja pevne verím, že Boh nedá a žiadny fašista nebude nikdy žiadnym koaličným poslancom v tejto krajine. A druhá, koaličná zmluva je zmluva ako každá iná a tak ako sa majú dodržiavať zákony, tak sa majú dodržiavať aj zmluvy, či už písomné, alebo nepísomné. Ja, naopak, oceňujem, keď kolegovia sa správajú v súlade s tým, na čom sme sa dohodli v súlade, v súlade so zmluvami a dohodami, ktoré sme urobili. A my keď tie zmluvy dodržiavame, tak tiež niekedy sa nám to nepáči, tiež niekedy by sme radšej zahlasovali, zahlasovali inak, ako hlasujeme, ale rešpektujeme, že máme nejaké pravidlá. Ak tie pravidlá nebudeme dodržiavať, tak sa to tu veľmi rýchlo rozsype a nebudeme môcť robiť ani to, na čom sme spoločne dohodnutí.
Zareagujem aj na pani poslankyňu Kaveckú, lebo nie, nie je to tak, že by SaS-ka na tému nesúhlasu s týmto návrhom povedala jednu vetu, že to vetujeme a bodka. My sme vysvetlili, že nesúhlasíme s tým návrhom a nesúhlasíme s ním preto, lebo v prípadoch, o ktorých je reč, evidentne bol zo strany obcí porušený zákon. Konštatoval to úrad na to príslušný, teda Úrad pre verejné obstarávanie, v súlade so zákonom, tak ako to zákon ukladá, uložil obciam pokutu. A obce, ktoré s tým nesúhlasili, sa mohli obrátiť na súd a niektoré sa aj obrátili na súd a súd je ten orgán, ktorý má rozhodnúť, či bol, alebo nebol porušený zákon. A keď súd rozhodne, že Úrad pre verejné obstarávanie pochybil a že obce majú pravdu, myslím si, že nikto z nás nepovie ani slovo a nebude sa rozhorčovať nad tým, že čo to ten súd urobil, že ako mohol takto spochybniť Úrad pre verejné obstarávanie, lebo je to kompetencia súdu rozhodnúť, či majú pravdu Úrad pre verejné obstarávanie alebo obce, ktoré nesúhlasia s tými pokutami. Ale nemyslím si, že je to vec, o ktorej by mal rozhodovať parlament.
V tej argumentácii aj od pána predkladateľa Šimka tu zaznelo, že, a myslím si, že aj niektorí, niektorí z vystupujúcich tým argumentoval, že Úrad pre verejné obstarávanie robí iba represie a neupozorňuje na to, nerobí prevenciu, nehovorí dopredu, že takýmto spôsobom sa nemá postupovať. Ale to nie je pravda. Úrad pre verejné obstarávanie aj Najvyšší kontrolný úrad roky dozadu upozorňovali, že takýto postup nie je možné uplatniť, že tá výnimka, ktorá existuje v zákone o verejnom obstarávaní a týka sa nadobúdania alebo nájmu nehnuteľností, sa týka existujúcich stavieb. Existujú na to metodické usmernenia z roku 2006, 2013, 2014. Napríklad zacitujem z metodického usmernenia ÚVO č. 14793-5000/2013: "Použitie tejto výnimky je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nadobúda alebo najíma; predmetnú výnimku nie je možné použiť v prípade, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje, napríklad v prípadoch projektov, pri ktorých sa byty alebo nebytové priestory predávajú alebo prenajímajú ešte pred začatím stavebných prác alebo v ich počiatočnej fáze." To bolo z roku 2013.
V roku 2016 vydal Úrad pre verejné obstarávanie k tejto problematike rozsiahle všeobecné metodické usmernenie, v ktorom konštatuje: "Na základe uvedeného, aplikácia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní neprichádza do úvahy napríklad, ak je zámerom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa realizovať kúpu bytov v bytovom dome, ktorý bude postavený obchodnou spoločnosťou vybranou bez použitia postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ prevedie vlastníctvo k stavbe, resp. k pozemku na iný subjekt, resp. zhotoviteľa, pričom pri uskutočnení stavby, rekonštrukcii stavby, resp. realizácii novej stavby túto odkúpi alebo v prípadoch projektov, pri ktorých sa byty alebo nebytové priestory predávajú alebo prenajímajú ešte pred začatím stavebných prác alebo vo fáze ich výstavby. Z hľadiska uplatnenia zákona o verejnom obstarávaní v uvedených prípadoch ide o zadávanie zákazky na uskutočnenie stavebných prác, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní."
Rovnako Najvyšší kontrolný úrad v roku 2016 vydal tlačovú správu, v ktorej uvádza: "Kontrolóri NKÚ sú toho názoru, že samosprávy nemôžu obchádzať zákon o verejnom obstarávaní tým, že uzatvoria zmluvu o budúcej zmluve na kúpu bytového domu, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy ešte neexistuje. Podľa platnej legislatívy obce alebo mestá môžu uplatniť výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní len v prípade, že kupujú už existujúci skolaudovaný bytový dom."
Čiže ako Úrad pre verejné obstarávanie, tak Najvyšší kontrolný úrad už dávno, dlhé roky dozadu hovorili a verejne hovorili, že tieto postupy nie sú v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nemožno ich použiť na... nemožno tú výnimku, ktorá sa vzťahuje na nadobúdanie existujúcich nehnuteľností, použiť na nadobúdanie nehnuteľností, ktoré ešte len vzniknú, že tam je potrebný postup v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a uplatnenia niektorých súťažných metód.
Myslím, že pán poslanec Šimko tu argumentoval prípadom Šale, ktorá dostala pokutu cez 300-tisíc, 300-tisíc eur. No ale tam to bolo tak, že prvá nájomná zmluva bola podpísaná v roku 2015. V marci 2016 na zasadnutí mestského zastupiteľstva mestský poslanec Michael Angelov upozornil, že radnica vybrala firmu priamo, bez verejnej súťaže, upozornil na to, že sa tým mesto vystavuje hrozbe pokuty zo strany ÚVO, dal pozmeňujúci návrh, aby sa uskutočnila súťaž, väčšina zastupiteľstva to neakceptovala, potom bola v roku 2016 urobená ďalšia zmluva. V roku 2017 Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že postup mesta je v rozpore so zákonom, a napriek tomu v roku 2017, o približne pol roku, po pol roku došlo k uzavretiu zmluvy o prevode práv a povinností na inú spoločnosť a až v auguste 2018 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s developerom, hoci už od februára 2017 malo mesto Šaľa rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, že ten postup je v rozpore so zákonom. Tak budeme tu obhajovať mesto Šaľa, ktoré od februára 2017 vedelo, že jeho postup je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, a napriek tomu ten proces dokončilo o rok a pol neskôr v auguste 2018, keď muselo vedieť, že ten postup nie je v súlade so zákonom.
Ja nie som sudca, aby som tu vynášal súdy, že ktorá samospráva, ktorý činiteľ samosprávy to prečo robil, ja nepochybujem o tom, že existujú predstavitelia samosprávy, ktorí to robili v dobrom úmysle a dokonca dobromyseľne mysliac si, že postupujú v súlade so zákonom, len samotný dobrý úmysel nestačí, proste zákon je potrebné dodržiavať, zákon je potrebné, potrebné poznať, ale teda mám vážne podozrenie, že existujú aj predstavitelia samosprávy a teraz neviem, či to musia byť zrovna starostovia, môžu to byť poslanci, môžu to byť nejakí úradníci a v niektorých prípadoch to môžu byť aj starostovia, ktorí to nerobili len v dobrom úmysle, ktorí to robili s vedomím, že porušujú zákon, ale mysliac si, že sa im to nejako prepečie, a dokonca som presvedčený, že v niektorých prípadoch tam mohla byť aj korupcia. Samozrejme, akože dokázať korupciu v takýchto prípadoch je ťažké, pretože dnes aj ten, ktorý za toto zobral peniaze, bude tvrdiť, že to urobil v rozpore s, teda v dobrom úmysle a chcel pomôcť obci a neviem čo, hej? A tým ale neobviňujem nikoho konkrétneho a naozaj som presvedčený, že existujú aj predstavitelia samosprávy, ktorí to naozaj robili mysliac si, že tým zákon neporušujú, ale porušovali.
No a už len teda na koniec, má to platiť iba na určitý časový úsek. Nemá to platiť na tých, čo už zaplatili, nemá to platiť na tých, ktorí to urobia v budúcnosti, čiže aj z tohto hľadiska je to úplne selektívne a účelové.
6. 10. 2021 9:05:16 - 9:06:47 40. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
5. 10. 2021 18:48:08 - 18:58:05 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 672 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek. A chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovaní a treba hľadať formy akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsobom, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechcem nechať opakované premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať. Teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje alebo tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pritom vznikne je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu. A teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal. Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné. Aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých, povedzme, dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť, povedzme, tieto benefity. Ale je to jeden z možných spôsobov. A teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nijaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa j k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť. A teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty preto, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotný zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát a nie zamestnávateľ. Čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legislatívne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi. Že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí

===== že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak má nárok na deň voľna v práci, ale teda je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit, s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba a teda, samozrejme, že sekundárne to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať.
Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novo zaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %. To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.
5. 10. 2021 18:48:08 - 18:58:05 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 672 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek. A chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovaní a treba hľadať formy akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsobom, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechcem nechať opakované premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať. Teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje alebo tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pritom vznikne je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu. A teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal. Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné. Aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých, povedzme, dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť, povedzme, tieto benefity. Ale je to jeden z možných spôsobov. A teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nijaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa j k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť. A teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty preto, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotný zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát a nie zamestnávateľ. Čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legislatívne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi. Že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí

===== že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak má nárok na deň voľna v práci, ale teda je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit, s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba a teda, samozrejme, že sekundárne to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať.
Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novo zaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %. To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.
5. 10. 2021 18:48:08 - 18:58:05 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 672 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek. A chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovaní a treba hľadať formy akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsobom, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechcem nechať opakované premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať. Teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje alebo tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pritom vznikne je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu. A teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal. Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné. Aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých, povedzme, dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť, povedzme, tieto benefity. Ale je to jeden z možných spôsobov. A teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nijaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa j k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť. A teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty preto, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotný zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát a nie zamestnávateľ. Čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legislatívne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi. Že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí

===== že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak má nárok na deň voľna v práci, ale teda je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit, s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba a teda, samozrejme, že sekundárne to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať.
Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novo zaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %. To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.
5. 10. 2021 18:48:08 - 18:58:05 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 672 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek. A chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovaní a treba hľadať formy akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsobom, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechcem nechať opakované premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať. Teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje alebo tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pritom vznikne je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu. A teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal. Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné. Aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých, povedzme, dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť, povedzme, tieto benefity. Ale je to jeden z možných spôsobov. A teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nijaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa j k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť. A teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty preto, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotný zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát a nie zamestnávateľ. Čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legislatívne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi. Že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí

===== že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak má nárok na deň voľna v práci, ale teda je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit, s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba a teda, samozrejme, že sekundárne to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať.
Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novo zaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %. To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.
1. 10. 2021 10:44:45 - 10:45:05 40. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
61.
Ďakujem pánu generálnemu prokurátorovi, že to s nami tak dlho vydržal. A myslím si, že klásť otázky je legitímne. Nie všetky otázky boli zodpovedané, ale tak to už v živote chodí. Chcem oznámiť, že hlasovať o správe generálneho prokurátora sa bude v utorok o jedenástej hodine.
123

Deň v parlamente

<- ->