Pôsobnosť NR SR v záležitostiach EÚ Vytlačiť stránku / Print page

Súčasná právna úprava vzťahov medzi národnou radou a vládou v záležitostiach Európskej únie je obsiahnutá v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a v rokovacom poriadku. Podrobnejšiu úpravu obsahuje Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 627 z 27. októbra 2013 (1). Tento dokument nastavuje pravidlá kooperácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími aktérmi a procedurálny postup pri tvorbe stanovísk Slovenskej republiky k návrhom legislatívnych a iných aktov EÚ.

Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z.

Dňa 24. júna 2004 schválila národná rada návrh ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., ktorého cieľom je upraviť postavenie národnej rady v línii silného modelu kontrolnej pôsobnosti národnej rady voči vláde. Ide o rámcovú úpravu vzťahov zákonodarnej a výkonnej zložky moci v oblasti záležitostí EÚ. Tento ústavný zákon dosiaľ nebol zmenený ani doplnený, a tak niektoré jeho ustanovenia nezodpovedajú terminológii Lisabonskej zmluvy, čo však nemá vplyv na reálne postavenie národnej rady v záležitostiach EÚ.

Vzťah národnej rady a vlády v záležitostiach EÚ má v zásade dve roviny - povinnosť vlády predkladať určené materiály a právomoc národnej rady schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky. Vláda alebo poverený člen vlády predkladá národnej rade návrhy právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a informuje národnú radu o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v EÚ. Tieto návrhy má národná rada k dispozícii nielen od vlády, ale sú v rámci tzv. Barrosovej iniciatívy zasielané aj priamo národným parlamentom (2). Okrem toho vláda predkladá národnej rade aj návrhy stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, pričom ich súčasťou je najmä odhad ich vplyvu a dosahu na Slovenskú republiku (3).

Národná rada má právomoc (možnosť) schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov EÚ. Z tejto právnej úpravy vyplýva teda právo národnej rady, nie však povinnosť, vyjadrovať sa k stanoviskám vlády k návrhom právnych aktov EÚ. Národná rada môže (ale nemusí) schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky aj k ďalším záležitostiam EÚ, ak ju o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov národnej rady. Aj v tomto prípade ide o právo národnej rady, ale nie o povinnosť vyjadrovať sa aj k iným záležitostiam EÚ.

Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. stanovuje právne účinky pre prípady, keď národná rada:

  • schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky
  • nevyjadrí sa k návrhu stanoviska Slovenskej republiky v lehote dvoch týždňov od jeho predloženia
  • neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky ani iné stanovisko v tej istej veci.

Ak národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ. Člen vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informovať národnú radu a takýto postup odôvodniť. Člen vlády môže požiadať národnú radu o zmenu stanoviska Slovenskej republiky (4).

Ak sa národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, člen vlády je viazaný (predloženým) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (5). Možnosť sa ku návrhu stanoviska nevyjadriť (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom možnosti stanovisko vziať na vedomie resp. „mlčky“ odsúhlasiť a vôbec ho neprerokovávať ani explicitne neschvaľovať. Ak sa národná rada rozhodne nevyjadriť sa, vláda bude v orgánoch EÚ prezentovať také stanovisko, ktoré si k danej veci pripravila a predložila národnej rade. Táto možnosť má využitie napríklad pri marginálnych otázkach, pri ktorých by prerokovávanie a schvaľovanie bolo len nadbytočným procedurálnym zaťažením národnej rady na úkor rozsiahlejších otázok so širším nadnárodno-politickým dosahom.

Ak národná rada neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný (predloženým) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (6). Tento princíp je analogický k tzv. princípu konštruktívneho nesúhlasu.

Okrem toho národná rada najmenej raz za rok na základe správy podanej vládou rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v EÚ a schvaľuje odporúčania pre vládu v nasledujúcom období (7).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti

Podľa ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. môže národná rada vykonávaním pôsobnosti v záležitostiach EÚ zákonom poveriť svoj výbor. To znamená, že pokiaľ sa národná rada uznesie, že všetka európska agenda, ktorou sa rozhodne zaoberať, nebude prerokovávaná na schôdzi národnej rady, môže na tento účel zriadiť nový výbor alebo poveriť touto pôsobnosťou iný, už existujúci výbor. Na tento účel bol najskôr dočasne uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 893 z 29. apríla 2004 a neskôr na trvalo rokovacím poriadkom zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Výbor pre európske záležitosti bol právnymi predpismi kreovaný ako silný výbor. Táto skutočnosť vyplýva najmä z ustanovenia ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., podľa ktorého ak národná rada (výbor pre európske záležitosti) schváli návrh stanoviska (mandát) vlády, je člen vlády týmto stanoviskom (mandátom) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ.

Keďže však výbor pre európske záležitosti v praxi nevykonáva len pôsobnosť v intenciách ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. (schvaľovanie záväzných mandátov pre členov vlády), ale sú mu rokovacím poriadkom zverené aj ďalšie právomoci národných parlamentov (napr. posudzovanie súladu návrhov legislatívnych aktov EÚ so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk), je možné konštatovať, že slovenský model predstavuje tzv. zmiešaný systém sledovania záležitostí EÚ v národnom parlamente.

Prerokovávanie záležitostí EÚ vo výbore pre európske záležitosti upravujú § 58a a § 58b zákona o rokovacom poriadku, v ktorých sú podrobnejšie definované pravidlá postupu a rokovania tohto výboru. Okrem toho vyššie uvedené ustanovenia zakotvujú zloženie výboru, spôsob hlasovania, ako aj povinnosti vlády voči tomuto výboru. Nový § 58b zákona o rokovacom poriadku upravuje postup pri prerokovávaní a podávaní žaloby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom EÚ.

Zloženie výboru

Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období.

Princíp pomerného zastúpenia sa uplatňuje z toho dôvodu, že výbor pre európske záležitosti prijíma záväzné stanoviská a odporúčania pre zástupcov Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ, a preto je potrebné, aby o jeho stanoviskách rozhodovali všetky politické strany a politické hnutia zastúpené v národnej rade.

Výbor pre európske záležitosti je jediným výborom národnej rady, v ktorom má každý z jeho členov jedného náhradného člena. Náhradných členov volí rovnako národná rada. Dôvodom je zabezpečenie stálej funkčnosti výboru a čo najširšie odborné pokrytie agendy výboru.

Náhradný člen sa môže zúčastniť na schôdzi výboru pre európske záležitosti za člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do počtu prítomných členov výboru a má na schôdzi výboru pre európske záležitosti právo hlasovať. Ak sa zúčastňuje na schôdzi výboru pre európske záležitosti spolu s členom výboru, ktorého je náhradným členom, alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, náhradný člen sa nezapočítava do počtu prítomných členov výboru a nemá právo hlasovať. Náhradný člen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske záležitosti sa na schôdzi výboru zúčastňuje ako člen výboru (8).

Na rokovaní výboru pre európske záležitosti sa môžu zúčastňovať aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky, pričom majú právo vyjadrovať sa k prerokúvanej veci, ak požiadajú o slovo. Na rokovaní však nemajú právo hlasovať.

Pôsobnosť výboru

Výbor pre európske záležitosti:
a) prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,
b) schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,
c) posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk,
d) prerokúva návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie,
e) prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade vládou a členmi vlády a akty predkladané národnej rade orgánmi Európskej únie,
f) môže požiadať ostatné výbory národnej rady o ich stanoviská k návrhom podľa písmen a) a b),
g) podáva národnej rade správy o činnosti podľa písmen a) až f) (9).

Národná rada si však môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa písm. a) až c). Týmto sa ponecháva národnej rade možnosť, aby si v prípadoch osobitnej dôležitosti vyhradila rozhodnutie vo veciach zverených do pôsobnosti výboru pre európske záležitosti.

Z vyššie uvedeného je zrejme, že výbor pre európske záležitosti môže požiadať aj ostatné výbory národnej rady (tzv. vecné výbory) o stanoviská k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ a k návrhom stanovísk Slovenskej republiky k týmto návrhom. Spolupráca výboru pre európske záležitosti s vecnými výbormi vo veciach podstaty návrhov právnych aktov EÚ a návrhov stanovísk Slovenskej republiky k nim je bežnou praxou a umožňuje zohľadniť širšie spektrum odborných a politických názorov. O stanovisko vecného výboru výbor pre európske záležitosti požiada spravidla vtedy, ak gestorské ministerstvo označí návrh ako prioritný (s vysokou dôležitosťou) z pohľadu záujmov Slovenskej republiky. Napríklad ak sa návrh právne záväzného aktu EÚ prioritnej dôležitosti týka problematiky financií, môže výbor pre európske záležitosti požiadať o odborné stanovisko k podstate toho návrhu Výbor NR SR pre financie a rozpočet a pod. Výbor pre európske záležitosti potom pri ďalšom rokovaní o návrhu zohľadní stanovisko vecného výboru k tomuto návrhu, ak bolo výboru doručené.

Rokovací poriadok neustanovuje, v ktorom štádiu rozhodovacích procesov na úrovni EÚ sa má národná rada (resp. výbor pre európske záležitosti) uvedenými návrhmi zaoberať, ponechávajúc tak aj toto na rozhodnutí samotnej národnej rady resp. výboru pre európske záležitosti. Predseda výboru pre európske záležitosti priebežne zaradí do návrhu programu schôdze návrhy právnych aktov EÚ, ktoré boli výboru doručené, spravidla tak, aby výbor mohol v prípade návrhov legislatívnych aktov preskúmať ich súlad so zásadou subsidiarity do ôsmych týždňov od ich doručenia. V praxi to znamená, že výbor pre európske záležitosti je pravidelne informovaný o nových návrhoch právnych aktov EÚ formou tabuľky s novými návrhmi. Tabuľka obsahuje informáciu o stručnom obsahu návrhu, kedy končí lehota na posúdenie súladu so zásadou subsidiarity, informáciu o dôležitosti návrhu z pohľadu záujmov Slovenskej republiky a odporúčanie Odboru pre európske záležitosti kancelárie národnej rady, či sa má výbor pre európske záležitosti návrhom ďalej zaoberať a akou forme.

Ako bolo vysvetlené vyššie Lisabonská zmluva zavádza právo národných parlamentov dohliadať prostredníctvom systému včasného varovania nad dodržiavaním zásady subsidiarity v návrhoch legislatívnych aktov EÚ. Keďže národná rada zverila svoje právomoci v oblasti európskych záležitostí výboru pre európske záležitosti, práve tento výbor má možnosť kontrolovať súlad spomínaných návrhov právnych aktov EÚ z hľadiska ich súladu so zásadou subsidiarity. Ak sa národná rada (výbor pre európske záležitosti) v osemtýždňovej lehote stanovenej Lisabonskou zmluvou uznesie na tom, že konkrétny návrh legislatívneho aktu EÚ nie je v súlade so zásadou subsidiarity, zašle príslušným inštitúciám EÚ odôvodnené stanovisko uvádzajúce, prečo sa domnieva, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Ak predložené odôvodnené stanoviská zodpovedajú potrebnej väčšine hlasov priradených národných parlamentom, uplatní sa mechanizmus žltej alebo oranžovej karty popísaný v prvej časti tejto kapitoly.

Okrem uvedených blokujúcich prostriedkov môžu národné parlamenty iniciovať súdnu kontrolu dodržiavania zásady subsidiarity, a to podaním návrhu na Súdny dvor EÚ na začatie osobitného typu konania o neplatnosti legislatívneho aktu. Výbor pre európske záležitosti alebo najmenej pätina poslancov národnej rady môže písomne požiadať národnú radu, aby sa uzniesla na podaní žaloby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom EÚ. Návrh žaloby musí obsahovať presné znenie žaloby, na ktorej sa má národná rada uzniesť. Návrh žaloby sa predkladá predsedovi národnej rady, a to najneskôr pätnásty deň pred uplynutím lehoty na podanie žaloby, pričom ďalšie náležitosti bližšie upravuje § 58b zákona o rokovacom poriadku.

Predbežné stanovisko

Cieľom predbežného stanoviska je na úvod legislatívneho procesu na úrovni EÚ definovať východiskové pozície Slovenskej republiky a určiť národné priority pre nasledujúcu diskusiu. Predbežné stanovisko je východiskovým dokumentom pre zástupcu Slovenskej republiky v diskusiách v pracovných skupinách Rady. Pripravuje ho zodpovedajúci ústredný orgán štátnej správy a schvaľuje príslušná Rezortná koordinačná skupina (t.j. expertná skupina, ktorá koordinuje rozhodovací procesu v záležitostiach EÚ na úrovni ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy).

Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr štyri týždne po obdržaní návrhu právneho aktu a návrhu legislatívneho aktu EÚ predkladá výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko k tomuto návrhu. Predbežné stanovisko je pozičným dokumentom vlády (ministerstva), ktorý obsahuje primárne hodnotenie predloženého návrhu v počiatočnom štádiu legislatívneho procesu na úrovni EÚ.

Výbor pre európske záležitosti sa môže s hodnotením súladu návrhu so zásadou subsidiarity v predbežnom stanovisku stotožniť a s predloženým predbežným stanoviskom vysloviť súhlas, alebo v opačnom prípade, môže člena vlády zaviazať presadzovať v Rade inú pozíciu (napr. namietať porušenie zásady subsidiarity).

Stanovisko Slovenskej republiky

Stanovisko Slovenskej republiky predstavuje národné stanovisko na diskusiu alebo rozhodnutie na zasadnutia Rady. Návrh stanoviska Slovenskej republiky na rokovanie Rady pripravuje gestorský rezort na základe dovtedy spracovaných materiálov (predbežné stanovisko, pozícia a inštrukcia) a na základe výsledkov rokovaní príslušných Pracovných skupín Rady, výborov Rady a Výboru stálych zástupcov (tzv. COREPER). Návrh stanoviska schvaľuje zodpovedný minister alebo vedúci predstaviteľ iného ústredného orgánu štátnej správy, pričom pred schválením je návrh predmetom rokovania Komisie pre európske záležitosti, ktorá pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a je hlavným expertným medzirezortným koordinačným orgánom v oblasti tvorby stanovísk k návrhom právnych aktov EÚ.

Vláda alebo poverený člen vlády v dostatočnom časovom predstihu predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, pričom v tejto veci je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru a informovať ho (10).

Ak výbor pre európske záležitosti schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, je člen vlády týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ. Člen vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informovať výbor pre európske záležitosti a takýto postup odôvodniť. Člen vlády môže požiadať výbor pre európske záležitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky (11).

Ak sa výbor pre európske záležitosti nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, člen vlády je viazaný (predloženým) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (12). Možnosť sa ku návrhu stanoviska nevyjadriť (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom možnosti stanovisko vziať na vedomie resp. „mlčky“ odsúhlasiť a vôbec ho neprerokovávať ani explicitne neschvaľovať.

Ak výbor pre európske záležitosti neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný (pôvodným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (13). Tento princíp je analogický k tzv. princípu konštruktívneho nesúhlasu.

Správa o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v EÚ

Vláda zabezpečí pravidelné informovanie výboru pre európske záležitosti členmi vlády o aktuálnych otázkach, ktoré sú prerokúvané v orgánoch EÚ, ktorých sú členmi. Vláda predkladá národnej rade do konca marca správu o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v EÚ za predchádzajúci kalendárny rok, ak národná rada nerozhodne inak.

Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu alebo povereného člena vlády o predloženie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (14).

Odbor pre európske záležitosti

Na zabezpečenie výkonu pôsobnosti národnej rady v záležitostiach EÚ zriadila kancelária národnej rady Odbor pre európske záležitosti, ktorého pracovníci pripravujú odborné podkladové materiály na rokovanie výboru pre európske záležitosti.

 

Doplňujúce informácie:
(1) Vláda Slovenskej republiky. Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ. [online]. Dostupné na: , overené 29.02.2016.
(2) Uvedené návrhy aktov EÚ sú zverejňované v tzv. Systéme sledovania európskych záležitostí http://www.nrsr.sk/ssez/.
(3) Čl. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(4) Čl. 2 ods. 5 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(5) Čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(6) Čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(7) Čl. 2 ods. 6 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(8) § 58a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 399/2015 Z. z.
(9) § 58a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
(10) § 58a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
(11) Čl. 2 ods. 5 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(12) Čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(13) Čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
(14) § 58a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

Deň v parlamente

<- ->