18.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvod by som rád zdôraznil, že som si plne vedomý toho, že Slovensko dnes, rovnako ako Európska únia, prípadne celý svet, prežíva ťažké obdobie z hľadiska finančnej a ekonomickej situácie.
Riešenia hľadajú európski lídri, svetoví lídri, riešenia sa hľadajú na úrovni štátu, samosprávy, skrátka, tá situácia jednoducho nie je jednoduchá. Nebudem zneužívať situáciu, ako to s obľubou robila opozícia v čase, keď sme vládli, a rovnako čelili obrovskej globálnej kríze. Nebudem všetku vinu hádzať na súčasných vládnych politikov, ale rovnako nemôžem prijať ani logiku toho, podľa ktorej krízou možno ospravedlniť akékoľvek škrty, akékoľvek opatrenia, akékoľvek útoky na ľudí, na samosprávu. Ak naozaj prijmeme logiku, že v mene krízy môžeme ospravedlniť napríklad to, že bez takmer akejkoľvek diskusie zoberieme stámilióny samosprávam, s ktorými počítala, ohrozujeme tým samu podstatu jej fungovania. A to už je naozaj príliš nebezpečný krok. Autoritatívne uvalené riešenia o nás bez nás, tam už nie je priestor ani pre demokraciu, ale pre monopolizáciu moci.
Takéto hrubé silové riešenia, v ktorých sa vládni predstavitelia postavia proti celému Slovensku, proti celej samospráve a iba z titulu väčšej moci naotrokujú Slovensku riešenia, ktoré sú neférové a nespravodlivé pre samosprávy.
Treba si pripomenúť, že žijeme v demokracii a že celé financovanie samosprávy, aspoň z jedných, v základných kontúrach na, postavená na filozofii takzvaného fiškálneho federalizmu. A táto filozofia znamená, že každá úroveň verejnej správy má mať svoje vlastné zdroje, o ktorých i môže rozhodovať.
Touto cestou sa ide prakticky vo všetkých vyspelých krajinách vrátane Európskej únie. Podstata je, že o fiškálnom federalizme sa nemôžme baviť v prípade, pokiaľ sú samosprávy vnímané ako nesvojprávne subjekty, ktoré nemajú svoju finančnú autonómiu a finančnú stabilitu. A pritom opakujem, viem sa vcítiť do pocitov ministra financií. Tiež má naplánované svoje rozpočty, svoje príjmy, musí hľadať svoje vlastné škrty, a v takej istej situácii sa nachádza i samospráva a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch, a je ich podstatný počet, i v ďaleko horšej.
Do dvoch-troch mesiacov musia samosprávy absolútne prekopať od samého začiatku svoje financovania a nastavenia financií na nasledujúce roky.
Vláda si nevie poradiť so škrtmi, a tak presúva svoje problémy o úroveň nižšie, na samosprávu. Pritom všetci dobre vieme, že v konečnom dôsledku to celé dopadne na obyvateľov každého jedného mesta, každej jednej dediny. Pretože samospráva, to nie sú úradníci, to nie sú budovy, mali by to byť pekné cesty, mestská zeleň, sociálna pomoc, životné prostredie, kvalita života.
Všetci dobre vieme, že význam komunálnej politiky v posledných rokoch rastie a rieši sa stále viac a viac kompetencií a za takýchto okolností len tak lusknúť prstami a bez akejkoľvek diskusie zo dňa na deň zobrať samosprávam stámilióny eur, s ktorými počítala, to rozhodne nie je zodpovedná politika, ale tak trocha blamáž.
Viem sa vcítiť do toho, aké ťažké je čeliť kríze. Viem sa vcítiť do toho, aké je ťažké zostavovať rozpočet, keď nestačia príjmy. Samosprávy sú totiž na tom ešte ďaleko horšie.
Problém je, že takéto argumenty nemožno zneužívať na to, aby sa minister ultimatívne rozhodol, že raz za dva mesiace sa menia pravidlá hry pre rozpočty samospráv na celom Slovensku. Jedna vec je viesť diskusiu o daňovom mixe, druhá vec je ju autoritatívne zavádzať. Tu totiž nejde o hľadanie trvalo udržateľného riešenia. Toto je proste len, ako som už spomínal, presúvanie problémov na nižšie úrovne, na samosprávu. Ak sa chceme na daňový mix pozerať ako na skutočné riešenie, tak o ňom začnime diskutovať a hľadať také riešenia, ktoré sú akceptovateľné aj pre samosprávu a určiť si ich časové rámce, ktoré sú aj realizovateľné na to, aby sa nejaké zmeny mohli udiať.
Ak je daňový mix iba spôsob, ako sanovať aktuálne problémy štátneho rozpočtu, potom je to nešťastné riešenie. A takéto riešenie nemôže nikto z nás podporiť, nikto kto fandí demokracii, finančnej zodpovednosti a rozvoju miest a dedín.
Som presvedčený o tom, že ak tento návrh prejde, celé Slovensko sa zo dňa na deň zastaví. Vrátime sa o niekoľko rokov dozadu, pretože všetko, na čom sme krok za krokom dlhé roky pracovali a všetky naše plány rozvoja môžme hodiť do koša.
Minister financií často hovorí o zodpovednosti. Ak toto svoje riešenie považuje za zodpovedné, potom naozaj neviem, čo si pod týmto slovom predstavuje. Ubezpečujem ho však, že ako zodpovedný hospodár problémy nepresúva na iných, ale ich má riešiť. A riešenie, ktoré zdecimuje slovenskú samosprávu a vytvorí z nej nesvojprávny subjekt, nemôžeme, ako som spomínal, v žiadnom prípade podporiť.
A aby sme neostali len o takých všeobecných frázach, skúsim povedať každému poslancovi, ktorý zahlasuje za daňový mix, čo to znamená v realite napríklad z hľadiska Bratislavy. Tá finančná situácia hlavného mesta je všeobecne známa a pokiaľ sa bude aplikovať daňový mix, a zároveň zostanú v platnosti zákony, ktoré nás nútia platiť dane, či už z predaja alebo z prenájmu, mesto Bratislava na rok 2012 bude mať rozpočet, v ktorom mu bude chýbať minimálne 23 miliónov eur, ktoré nebude mať odkiaľ sanovať. Ako to riešiť, samozrejme, známe veci, ktoré ale určite žiaden dobrý hospodár nechce realizovať.
Preto by som poprosil a pridal by som sa k návrhu Petra Kažimíra, aby sme sa vrátili naspäť do pracovnej verzie tohto materiálu a diskutovali o ňom tak, aby sme prijali opatrenie, ktoré bude aj obsahovať riešenie, ktoré potrebuje samotný štát, ale zároveň to budú riešenia, ktoré budú realizovateľné aj pre samosprávy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)