História NR SR Vytlačiť stránku / Print page

Národná rada Slovenskej republiky v I. – VI. volebnom období

NR SR sídlila až do roku 1994 v Župnom dome a jeho priestory využíva aj v súčasnosti. Slúžia najmä ako konferenčné centrum. Provizórium v Župnom dome sa skončilo presťahovaním NR SR do jej súčasnej budovy na hradnom vrchu v Bratislave. Jej výstavba sa začala v júni 1986. Architektonický projekt bol prispôsobený existencii pôsobenia jednej politickej strany a musel sa preto počas výstavby meniť. Poslancom slávnostne odovzdali do užívania ich prvú skutočnú sídelnú budovu 25. mája 1994.

Predčasné parlamentné voľby 1994

Vnútropolitická situácia vyústila na jeseň 1994 do vypísania predčasných parlamentných volieb, ktoré boli prvými slobodnými voľbami v samostatnom štáte (konali sa 30. septembra a 1. októbra 1994, účasť 76 %). Ich výsledky odzrkadlili štruktúru politických preferencií obyvateľstva, pričom potvrdili legitimitu vzniku štátu založeného na princípoch parlamentnej demokracie a pluralitného politického systému.

Napriek rôznym problémom a politickým napätiam, ku ktorým v situácii budovania štátu dochádzalo, si vládna koalícia pod vedením premiéra Vladimíra Mečiara zachovala po celé štyri roky I. volebného obdobia v NR SR väčšinu. Po prvý raz sa tak podarilo doviesť do konca ústavou stanovené štvorročné funkčné obdobie parlamentu. V tomto volebnom období bol prijatý aj nový Rokovací poriadok NR SR (zákon č. 350/1996 Z. z.), ktorý platí v znení neskorších predpisov až dodnes. Parlament viedol Ivan Gašparovič.

Parlamentné voľby 1998

V dňoch 24. a 25. septembra 1998 sa uskutočnili riadne voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (účasť 84 %). Ich výsledky sa premietli v II. volebnom období do výraznej zmeny zastúpenia politických strán v zákonodarnom zbore a najmä vo vláde SR.

Vládu pod vedením Mikuláša Dzurindu vytvorila päťkoalícia bývalých opozičných strán pod názvom SDK s dominanciou KDH a DÚ, spolu s tradičnými stranami SDĽ a SMK a novovzniknutou stranou SOP. V tomto volebnom období uzákonila NR SR pod vedením Jozefa Migaša nové územnosprávne členenie SR s ôsmimi vyššími územnými celkami, do ktorých sa v decembri 2001 konali prvé voľby. Po prvý raz sa uskutočnila aj priama voľba prezidenta, z ktorej v roku 1999 víťazne vzišiel Rudolf Schuster.

Parlamentné voľby 2002

Tretie voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali 20. a 21. septembra 2002 (účasť 70 %). V nich po tretí raz zvíťazilo HZDS. Výsledky však napriek tomu v podstate potvrdili predchádzajúce smerovanie. Vládu vytvorili štyri pravicové strany na čele s SDKÚ, ktorá sa stala pokračovateľkou rozpadnutej SDK. V parlamente i vo vláde vystriedala Stranu občianskeho porozumenia liberálna Aliancia nového občana. Päťpercentný prah vstupu do NR SR po prvý raz prekročila aj Komunistická strana Slovenska. V porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami sa do parlamentu nedostala rozdelená Slovenská národná strana ani Strana demokratickej ľavice, ktorú nahradila strana Smer. Predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský.

Z vnútropolitického hľadiska to bolo obdobie charakteristické štiepením subjektov na pravej strane politického spektra a naopak, zjednocovaním ľavice. Pred koncom volebného obdobia vystúpilo z vládnej koalície KDH, čo prispelo k presunutiu termínu parlamentných volieb zo septembra na jún. Tento časový posun možno v perspektívnom horizonte označiť za pozitívum najmä vzhľadom na možnosť kvalitnejšej prípravy zákona o štátnom rozpočte a súvisiacich opatrení. V roku 2004 zvolili občania za prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Z ekonomického hľadiska bola dôležitá najmä daňová reforma a zavedenie tzv. rovnej dane. Zo zahraničnopolitického hľadiska boli významné dva okamihy – vstup Slovenskej republiky do NATO 29. marca 2004 a do EÚ 1. mája 2004, pričom 13. júna 2004 sa po prvý raz konali voľby slovenských poslancov do Európskeho parlamentu. Takto sa prostredníctvom 14 poslancov (za SDKÚ, HZDS, Smer, KDH a SMK) ocitol slovenský parlamentarizmus aj na medzinárodnej scéne.

Predčasné parlamentné voľby 2006

Termín predčasných – štvrtých parlamentných volieb v Slovenskej republike bol stanovený na 17. júna 2006. Určitou zmenou oproti predchádzajúcim voľbám bolo, že sa konali iba v jeden deň. Túto, ale aj ďalšie zmeny priniesol zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky prijatý v máji 2004. Do parlamentu kandidovalo celkovo 21 politických strán a hnutí, medzi ktorými boli aj všetky politické subjekty pôsobiace v Národnej rade Slovenskej republiky v III. volebnom období.

Účasť na voľbách dosiahla 54,7 %, čo je v tomto prípade historické minimum. Víťazom sa stala strana Smer – sociálna demokracia, do parlamentu sa dostalo celkovo šesť politických subjektov. Päťpercentný prah neprekročili Komunistická strana Slovenska, Slobodné fórum a ani predtým vládnuca Aliancia nového občana.

Ustanovujúca schôdza NR SR pre IV. volebné obdobie, na čelo ktorej bol zvolený Pavol Paška, sa konala 4. júla 2006. V rovnaký deň vymenoval prezident novú vládu SR pod vedením Roberta Fica, ktorú utvorili tri dovtedy opozičné strany a to Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS.

Významné bolo toto obdobie pre Slovensko najmä z medzinárodného hľadiska. Koncom roka 2007 prijala NR SR zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré sa stalo realitou od 1. januára 2009. V decembri 2007 sa Slovenská republika stala súčasťou schengenského priestoru. V apríli 2008 NR SR schválila Lisabonskú zmluvu, ktorá nanovo upravila pravidlá fungovania Európskej únie.2 Slovenská republika a Národná rada Slovenskej republiky boli 25. – 26. mája 2007 hostiteľom významného podujatia – Konferencie predsedov parlamentov členských a kandidátskych krajín Európskej únie.

Parlamentné voľby 2010

Piate voľby do NR SR vyhlásil predseda parlamentu Pavol Paška na 12. júna 2010. O priazeň voličov sa uchádzalo celkovo 18 strán. Volieb sa zúčastnilo 58,83 % oprávnených voličov. Voľby priniesli niekoľko prekvapujúcich výsledkov. Päťpercentnú hranicu prekročilo šesť politických subjektov s nasledujúcim ziskom voličských hlasov a príslušným počtom mandátov v NR SR:

Do parlamentu sa dostali dve novovytvorené strany: liberálna Sloboda a solidarita a Most – Híd, deklarujúci sa ako strana slovensko-maďarskej spolupráce. Naopak, päťpercentnú hranicu neprekročili dve tradičné parlamentné strany, a to Ľudová strana – HZDS, ktorá získala 4,32 % hlasov a Strana maďarskej koalície, ktorá získala 4,33 % hlasov oprávnených voličov. Tým sa V. volebné obdobie stalo v určitom zmysle novou etapou v slovenskom politickom systéme.

Dve nové parlamentné strany sa spolu s Kresťanskodemokratickým hnutím stali aj súčasťou pravicovej vládnej koalície pod vedením SDKÚ-DS, ktorá nominovala na post premiérky Ivetu Radičovú. Predsedom parlamentu sa stal šéf SaS Richard Sulík. Po kríze v koalícii, súvisiacej s odlišným postojom SaS k schváleniu dodatku k tzv. Eurovalu ako finančného záchranného systému eurozóny (European Financial Stability Facility – EFSF), nebola vláde v parlamente dňa 11. októbra 2011 vyslovená dôvera. Pád vlády rezultoval do rozhodnutia parlamentu o vypísaní predčasných parlamentných volieb, ktoré boli vyhlásené na 10. marca 2012. Piate volebné obdobie sa tak stalo najkratším v histórii NR SR. V jeho závere stál na čele parlamentu pôvodne jeho podpredseda Pavol Hrušovský.

Predčasné parlamentné voľby 2012

Vo voľbách 10. marca 2012 sa nenaplnili pesimistické scenáre o podpriemernej účasti voličov. Napokon sa volieb zúčastnilo 59,11 % občanov. Kandidovalo rekordných 26 politických strán a hnutí. Voľby sa skončili jednoznačným víťazstvom ľavice, keď strana Smer získala viac ako 44% podiel platných hlasov. To rezultovalo do najvyššieho zisku poslaneckých mandátov v histórii slobodných volieb v počte 83. Predseda Smeru Robert Fico tak má možnosť vytvoriť nekoaličnú vládu, ktorá bude mať dostatočnú podporu v parlamente. Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR v VI. volebnom období je zvolaná na 4. apríla 2012.

Do parlamentu bolo zvolených tiež päť pravicových strán – tradičné KDH, novovzniknutá strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, maďarsko-slovenský Most – Híd, dovtedy najsilnejšia pravicová strana SDKÚ-DS a liberálna SaS. Ich volebné zisky sa pohybovalo od necelých 6 do takmer 9 % a zostali tak v opozícii. Pomerne tesne za bránami parlamentu skončili Slovenská národná strana a Strana maďarskej koalície, čo je tiež určitým medzníkom v slovenskom politickom živote.

V rámci VI. volebného obdobia bol významný aj rok 2014, v ktorom uplynuli dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia prezidenta Ivana Gašparoviča, 29. marca 2014 bol v druhom kole volieb za nového prezidenta Slovenskej republiky zvolený Andrej Kiska.

Parlamentné voľby 2016

Vo voľbách 5. marca 2016 sa zúčastnilo 59,94 % občanov. Kandidovalo celkovo 23 politických strán a hnutí. Päťpercentnú hranicu prekročilo 8 politických subjektov . Do národnej rady sa dostali tri nové strany, a to Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, SME RODINA - Boris Kollár a strana #SIEŤ. Tesne pred bránami parlamentu skončili Kresťanskodemokratické hnutie so ziskom 4,9 % a Strana maďarskej komunity - Magyar Közösség Pártja so ziskom 4 % hlasov oprávnených voličov. Volebné zisky ostatných kandidujúcich strán neprekročili 1 %.

 

Zloženie NR SR po vzniku samostatnej Slovenskej republiky

1994 – 1998, 1. volebné obdobie, predseda Ivan Gašparovič (HZDS)
Strana HZDS Spoločná voľba Maďarská koalícia KDH DÚS ZRS SNS
% 35,0 10,4 10,2 10,1 8,6 7,3 5,4
mandáty 61 18 17 17 15 13 9

 

1998 – 2002, 2. volebné obdobie, predseda Jozef Migaš (SDĽ)
Strana HZDS SDK SDĽ SMK SNS SOP
% 27,0 26,3 14,7 9,1 9,1 8,0
mandáty 43 42 23 15 14 13

 

2002 – 2006, 3. volebné obdobie, predseda Pavol Hrušovský (KDH)
Strana HZDS SDKÚ Smer SMK KDH ANO KSS
% 19,5 15,1 13,5 11,2 8,3 8,0 6,3
mandáty 36 28 25 20 15 15 11

 

2006 – 2010, 4. volebné obdobie, predseda Pavol Paška (Smer-SD)
Strana Smer-SD SDKÚ-DS SNS SMK ĽS-HZDS KDH
% 29,1 18,4 11,7 11,7 8,8 8,3
mandáty 50 31 20 20 15 14

 

2010 – 2012, 5. volebné obdobie, predseda Richard Sulík (SaS) do 13. 10. 2011, predseda Pavol Hrušovský (KDH) od 13.10. 2011
Strana Smer-SD SDKÚ-DS SaS KDH Most-Híd SNS
% 34,79 15,42 12,4 8,52 8,12 5,07
mandáty 62 28 22 15 14 9

 

2012 – 2016, 6. volebné obdobie, predseda Pavol Paška (Smer-SD), predseda Peter Pellegrini (Smer-SD) od 25.11. 2014
Strana Smer-SD KDH OĽaNO Most-Híd SDKÚ-DS SaS
% 44,41 8,82 8,55 6,89 6,09 5,88
mandáty 83 16 16 13 11 11

 

2016 – aktuálne, 7. volebné obdobie, predseda Andrej Danko (SNS)
Strana Smer - SD SaS OĽANO SNS ĽS Naše Slovensko SME Rodina MOST - HÍD SIEŤ
% 28,28 12,10 11,02 8,64 8,04 6,62 6,50 5,60
mandáty 49 21 19 15 14 11 11 10

 

 

Deň v parlamente

<- ->