96.
Ďakujem pekne, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.
|
326.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona. Konštatujem, že tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia zákona je zrejmý jeho účel, preto po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a zároveň v súlade s vašim rozhodnutím č. 517 z 23. septembra 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte prosím rozpravu.
|
Pán predseda, chcem vás len požiadať, aby sme do zápisu uviedli, že som pri poslednom hlasovaní omylom hlasoval, že som sa zdržal hlasovania. Samozrejme, že som mienil hlasovať za návrh. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vážny, ja chcem poďakovať za to, že ste veľmi dôsledne poukázali na stav v oblasti výstavby a údržby cestnej infraštruktúry, či už to bolo v oblasti diaľnic alebo aj ciest I. triedy. Ja si dovolím pripomenúť to, čo som tu už raz povedal, že pán minister a prvý podpredseda vlády Figeľ strašne rád rozpráva o tom, ako diaľnice potrebujú odvahu, odhodlanie, zdravý rozum. Či použil dokonca vyjadrenie, že diaľnice podobne ako chlieb potrebujú svoj čas, a takéto kadejaké iné vzletné reči. Stále si myslím, že diaľnice potrebujú v prvom rade odbornosť, kvalitnú prípravu, stavebné povolenia, štrk, betón a asfalt a na to ešte aj dostatok zdrojov, že tie cesty slúžia hlavne občanom Slovenskej republiky a znižujú riziko smrteľných nehôd, že toto je to, čo diaľnice v skutočnosti potrebujú. A som rád, že ste na to poukázali. A takisto zdieľam váš názor s tým, že rozpočet pravdepodobne tie skutočné nároky, ktoré diaľnice a cesty na svoju výstavbu a údržbu potrebujú, absolútne nereflektuje. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému návrhu štátneho rozpočtu.
V rozpočte sa v tej textovej časti uvádza, že nie je bez rizík. A sú tam uvedené pod písmenami A až D štyri riziká, ktoré môžu ovplyvniť teda finálny výsledok toho roka rozpočtového. Sú tam uvedené také veci ako neistota spojená s vývojom svetovej ekonomiky, mnohé súdne spory, neistota hospodárenia vyšších územných celkov, miest a obcí. A ja by som rád doplnil k týmto štyrom ešte ďalšie riziko. A to je riziko, že Slovenská republika nebude schopná čerpať zdroje z európskych fondov, aspoň v takej úrovni, v akej je to naplánované, kde dokonca vláda plánuje využiť menší objem finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov ako tomu bolo v pláne na rok 2011, kde takou kozmetickou úpravou, znížením sumy na kofinancovanie, sa asi snaží vylepšiť ten schodok, ktorý si naplánovala. Ale či je toto správna cesta? Nie, nemyslím si, že áno. A považujem takýto systém narábania s číslami a hlavne so zahrávaním sa so štrukturálnymi fondmi a vylepšovanie si schodku cez zníženie sumy na kofinancovanie za zvrátené.
Určite mi bude pán minister argumentovať, ako sa výrazne zlepšilo to čerpanie a kontrahovanie štrukturálnych fondov. Preto mi dovoľte, aby som tu predniesol aktuálne čísla, resp. čísla spred mesiaca, tak ako ich uverejnil štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Ján Hudacký. Dovolím si teda zacitovať konkrétne čísla o čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie. Čerpanie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na realizovanie projektov v rámci všetkých operačných programov, referenčného rámca, bolo k 30. 9. 2011 vo výške 2,446 mld. eur, čo predstavuje 21,28 % z alokácie na programové obdobie 2007 – 2013. Najvyššie čerpanie dosiahol operačný program Technická pomoc, s úrovňou 33,73 %. Operačný program Zdravotníctvo a Regionálny operačný program zaznamenali výrazný nárast v prvej polovici tohto roka a priblížili sa tak svojou úrovňou k operačnému programu Technická pomoc. Podpriemerne nízku úroveň čerpania, od 10 do 20 %, dosiahli operačný program Výskum a vývoj, operačný program Životné prostredie, operačný program Vzdelávanie. Ešte raz pripomínam, že citujem oficiálne vyjadrenie štátneho tajomníka ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Najrizikovejším operačným programom je operačný program Informatizácia spoločnosti (čerpanie na úrovni 7,32 %). Čerpanie prevyšujúce priemer Slovenskej republiky dosahujú okrem uvedených operačných programov aj Zamestnanosť a Sociálna inklúzia, operačný program Doprava, operačný program Bratislavský kraj. Medzi rizikové operačné programy môžeme zaradiť operačný program Vzdelávanie, operačný program Životné prostredie, operačný program Výskum a vývoj, pri ktorých čerpanie je nižšie ako priemerné čerpanie v rámci referenčného rámca na programové obdobie 2007 – 2013.
Najvyšší rast čerpania v sledovanom období od júna 2010 až po september 2011 dosiahol operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, kde došlo k nárastu o 22,69 percentuálneho bodu, a operačný program Zdravotníctvo, kde došlo k nárastu o 21,12 percentuálneho bodu. Regionálny operačný program má nárast 20,27 % a operačný program Bratislavský kraj má nárast o 17 %, naopak, najnižší rast čerpania od začiatku sledovaného obdobia dosiahli operačný program Informatizácia spoločnosti (6,17 %), operačný program Vzdelávanie (6,59 %).
Dôležité je hovoriť okrem čerpania aj o zazmluvnení. Takže pri zazmluvnení kontrahovanie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. 9. 2011 bolo vo výške viac ako 7 mld. eur, čo predstavuje 64,84 % z alokácie na programové obdobie 2077 – 2013. Medzi operačné programy s najvyššou mierou kontrahovania opäť patrí Zdravotníctvo, Technická pomoc, Regionálny operačný program a operačný program Zamestnanosť a Sociálna inklúzia. Naopak medzi operačné programy s kontrahovaním výrazne pod priemerom Národného strategického referenčného rámca patria operačný program Bratislavský kraj, operačný program Informatizácia spoločnosti, operačný program vzdelávanie, v porovnaní so stavom 30. 6. 2010, uvediem, kontrahovanie vzrástlo o 24,06 percentuálneho bodu, aby som bol presný. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože v situácii, keď každý mesiac pomaly prehodnocujeme úroveň budúceho hospodárskeho rastu v rámci nielen Európy, ale aj našej krajiny, považujem neschopnosť čerpať alebo pomalé čerpanie štrukturálnych fondov naozaj za absolútny hazard, pretože tie miliardy, ktoré máme k dispozícii, sú nenávratné prostriedky, ktoré by sme mali práve v týchto ťažkých časoch využiť čo najviac, pretože ide o zdroje, ktoré nemusíme vracať späť, na ktorých sa musíme podieľať s tým kofinancovaním. Samozrejme, zvýšené kofinancovanie bude mať dopad na verejné financie. Ale myslím si, že ten efekt, ktorý prinesú tie investované peniaze, je podstatne vyšší ako nárast výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kofinancovania štrukturálnych fondov. Preto neviem pochopiť, prečo sa vláda k týmto fondom stavia tak a prečo také nízke ciele si stanovila na budúci rok, keď ešte uvažuje so zníženým čerpaním a so znížením kofinancovania. Včera tu pán poslanec Záhumenský hovoril, že keď sa zníži množstvo napr. kráv o 100 kusov, že koľko ľudí príde o prácu. Preto sa pýtam, koľko asi tak ľudí môže prísť o prácu alebo u koľkých ľudí ju neudržíme, ak sem neinvestujeme miliardu, dve alebo tri miliardy slovenských korún. Takže naozaj to je také jednoduché porovnanie, ale naozaj pre tú ilustráciu, pre ľudí, aby sme chápali, čo všetko za tie štrukturálne fondy je možné dosiahnuť, minimálne ako prispieť určitým percentom k hospodárskemu rastu a prispieť k udržaniu a možno aj k zvýšeniu zamestnanosti alebo aspoň k jej udržaniu, keďže tej práce je naozaj málo.
No a čo je najzarážajúcejšie na tomto celom. To je, že je tu pán minister financií, ktorý práve má vo svojom rezorte pod dozorom a pod dohľadom operačný program Informatizácia spoločnosti. No a z toho, čo som vám prečítal, z tých oficiálnych informácií jasne vyplýva, že práve tento operačný program je absolútne najhorší v rámci ostatných rezortov. Pán minister, vy sa prezentujete vždy ako minister, ktorý je schopný, múdry, šikovný. Ale, žiaľ, v tomto vás predbehli všetci vaši kolegovia, všetci ostatní ministri vašej vlády, pretože tí to plnia aj keď nie bohvieako, ale vždy lepšie ako vy. A som veľmi prekvapený, pretože informatizácia spoločnosti, je to eGovernment, širokopásmový prístup, samozrejme, digitalizácia kultúrneho dedičstva. Ale minimálne v tom eGovernmente tieto zavedené procesy by mali zjednodušiť fungovanie štátnej správy, zlacniť jej fungovanie. A keď vaším záujmom je, aby štát fungoval lacnejšie a efektívnejšie, neviem pochopiť, prečo operačný program pod vaším dozorom a vaším dohľadom je najhorší alebo patrí k jedným z najhorších v rámci celej tej skupiny operačných programov. Preto mi dosť nie je ani jasné, na základe čoho ste dostali aj tú cenu, že ste boli ocenený ako šiesty najlepší minister financií v rámci Európskej únie. Možnože je to aj preto, lebo im nemíňate štrukturálne fondy a tým pádom šetríte Európskej únii tie peniaze. A to ma veľmi mrzí, pretože každé jedno euro, ktoré tu dokážeme preinvestovať, zostane tu a urobí efekt v našom hospodárstve. Takže viem, že sa vám to možno nebude páčiť, že mi poviete, ako ste to razantne teraz rozbehli. Ja evidujem minimálne niekoľko pilotných projektov na vyšších územných celkoch a krajských mestách, ktoré boli dávno vysúťažené v zmysle vízie, dávno nakontrahované. Jeden a pol roka, odkedy ste vo vláde, sa nepohlo nič. Tie mestá neinvestujú do svojej infraštruktúry v oblasti IT technológií, pretože očakávajú, že budú to môcť spraviť z tých operačných programov, ktoré vo výzvach boli úspešné. Žiaľ, musia teraz tak činiť, mnohé z vlastných zdrojov sú tie, ktorými zase zaťažujú svoje vlastné obecné rozpočty. A nemyslím si, že toto je tá správna cesta. Preto pevne verím, že v marci dôjde k zmene a čísla, ktoré ste si stanovili v rozpočte, minimálne v tejto časti čerpania štrukturálnych fondov, sa nenaplnia a budú podstatne a podstatne väčšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
64.
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nebudem sa už vracať k tomu, čo tu predvádzate posledných 24 hodín. Nie vy konkrétne, ale aj celá vládna koalícia, keď sme svedkami asi pätnástej nepriamej novely zákona. Naozaj, v tomto ste absolútnymi rekordérmi, kedy v zákone, ešte raz pripomeniem aj pre, pre tých, čo to sledujú, v zákone o účtovníctve meníte zákon o správe majetku štátu a je veľmi dojemné, pán poslanec, síce to robíte už druhýkrát, lebo včera, včera som vám to pripomenul a pripomeniem vám to ešte aj teraz. Je veľmi dojemné, ako, ako teraz sa hráte na pána transparentného, a robíte tak až potom, ako ste ukradli platinové sitká, resp. nominanti vašej strany, z ktorej vy osobne pochádzate, a teraz tu budete sa prezentovať ako, ako ten najtransparentnejší z najtransparentnejších, ale, žiaľ, neviem, či vám toto ešte niekto uverí. Mali ste tak urobiť hneď po, po vstupe do vlády, a nie až potom, keď je biznis ukončený, provízie rozdelené, a teraz ako neviem, čo pred voľbami chcete teraz robiť.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
62.
Pán predsedajúci, mám slovo, ešte ste mi ho nedali, tak poprosím, keby ste mi ho udelili a potom...
|
74.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No nedá mi naozaj, aby som, aby som sa ešte raz nevyjadril, aj keď som už vo faktickej, k pánovi Marcinčinovi, sa dotkol na úvod.
Ešte chcem povedať pánovi kolegovi Ondrejovi Matejovi, že som ho pozorne sledoval, prečítal to v poriadku, a ja sám by som tie rímske čísla mal problém čítať na prvýkrát korektne. Takže, v tomto myslím, že ten pozmeňujúci návrh bol určite povedaný korektne.
Ale vrátim sa naspäť k tomu, čo sa tu deje. Pán minister, vy ste mňa označili za rekordéra. Ja chcem povedať, že zdá sa, že práve v týchto chvíľach ja o to svoje prvenstvo prichádzam, pretože už len vo vašich dvoch, troch zákonoch, čo teraz sa deje, a koľko noviel nepriamych príde a bude schválených, asi predstihuje to, čo som ja dokázal vyprodukovať za pár rokov. A minimálne, keď už išlo o nejaké nepriame novely, je jasné, že je to v zmysle rokovacieho poriadku a sa tak dialo aj za našej vlády, aj tej predchádzajúcej, aj za vašej, minimálne aspoň nejaký súvis by tam mal byť k nájdeniu. Ale, žiaľ, starobné dôchodkové sporenie s minerálnymi olejmi, neviem tam nejakú spojitosť nájsť.
A vrátim sa k pozmeňujúcemu návrhu, toho rozsiahleho návrhu, ktorý dal pán poslanec Marcinčin. (Zaznievanie gongu.) Naozaj, novelizovať zákon o elektronických komunikáciách a práve tú časť, ktorá zásadným spôsobom upravuje výberové konanie a prideľovanie licencií, je minimálne neštandardné. A ja budem rád, pán minister, ak sa aj vyjadríte ako navrhovateľ k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, lebo máte na to právo, ako aj k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Beblavého, pretože podľa môjho názoru idú nad rámec predkladanej novely. A verím, že takto sa vyjadríte aj vy ako predkladateľ a nebudeme o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovať.
Viete, neviem kde sa sa ponáhľa pán kolega Marcinčin, alebo kde sa ponáhľa ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, keď na poslednú chvíľu chce takúto významnú novelu zákona o elektronických komunikáciách tu v parlamente presadiť. Opakujem, zákon platí asi tri týždne. To znamená, to pred troma týždňami ešte nevedeli, alebo predtým, kým sme ho prijímali na ostatnej schôdzi, to nevedeli, že ako chcú upraviť výberové konania a aukcie. Zaujímavé, že sa nenápadne posilňuje úloha ministerstva dopravy, kde sa v tejto novele hovorí, alebo v tomto pozmeňujúcom návrhu, že určité veci musí konzultovať úrad s ministerstvom. Už dnes je bežné, že ministerstvo konzultuje a rokuje s telekomunikačným úradom pri niektorých procesoch, ale mám pocit, že tu dochádza k miernemu obmedzeniu nezávislosti tohto úradu, ktorý má rozhodovať autonómne a nezávisle od ministerstva dopravy, pretože telekomunikačný úrad je nezávislý regulátor, a často je nám vytýkané zo strany Európskej únie, že nie je až tak dostatočne samostatný, keďže nemá samostatnú kapitolu, ale je naviazaný na rozpočet ministerstva dopravy.
Zaujímavé, že sa navrhuje presunúť možnosť udeliť aukciu k tretej osobe. To už tiež zaváňa tým, že už ministerstvo alebo úrad už aj vie komu tú aukciu, akej firme zverí. Ja na pripomenutie chcem len povedať, že pri takýchto zásadných veciach, ako sú aukcie, prideľovanie frekvencií a frekvenčného spektra v krajinách EÚ za posledné roky vždy takúto aukciu alebo výberové konanie urobil regulátor. Náš regulátor je aj personálne zdatný, odborné zdatný, má na to kapacity a nevidím dôvod, aby sme mu v zákone vytvárali priestor, aby presúval takúto závažnú vec, ako je prideľovanie frekvencií, na tretiu osobu.
Ešte raz hovorím, nik nenúti túto vládu, aby pridelila frekvencie o mesiac, o dva, o tri. Neviem, kde sa tak ponáhľa, asi chce ešte určité transakcie dokončiť do 10. marca, kedy pravdepodobne už nebude vo vláde a myslím si, že toto je absolútne neseriózne, a žiaľbohu, pán minister, ak hovoríte, že treba teraz prijímať zákony, lebo situácia je taká aká je, no ak chcete plniť svoje programové vyhlásenie a dosahovať ciele, ktoré ste si vytýčili, nemali ste si sami zvaliť svoju vlastnú vládu. Mohli ste ju tu teraz mať, a mohli ste si tieto ciele napĺňať.
Žiaľ, dnes vláda má obmedzený mandát a myslím si, že parlament už nemá právo, aby hlasoval o takýchto zásadných zmenách, ktoré sa tu predkladajú. Takže žiadam ctených kolegov, aby, aj z koalície, aj z opozície, aby nepodporili návrh pána poslanca Marcinčina, aby aj kolegovia z finančného výboru a z tých politických strán, ktoré ho odmietli vtedy, rovnako hlasovali aj teraz, pretože naozaj ide o zásadný zásah do zákona o elektronických komunikáciách. Podotýkam ešte raz, cez zákon o účtovníctve, s ktorým to nemá ale vôbec, vôbec nič spoločné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
60.
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi krátko reagovať na to, čo tu teraz predviedol pán poslanec Marcinčin. My sme si, to môžem naozaj zodpovedne povedať a to bolo bez ohľadu na to, aká vláda bola pri moci, vždy veľmi ctili a veľmi pozorne sme diskutovali o zákone o elektronických komunikáciách. Je to zákon, ktorý naozaj reguluje takú oblasť, ako sú telekomunikácie, digitálne vysielanie a iné záležitosti, a vždy jeho zmene predchádzali naozaj dlhé, dlhé diskusie, konzultácie, či už medzi regulátorom, ktorým je telekomunikačný úrad, ministerstvom, ako aj operátormi, spotrebiteľmi, ktorí na tomto trhu sa všetci vyskytujú. Ja sa vám veľmi čudujem, pán poslanec Marcinčin, že ste sa dali nahovoriť na túto akciu už po druhýkrát a predložili ste tu v pléne v zákone o účtovníctve takúto vážnu a rozsiahlu novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorý, podotýkam, nadobudol účinnosť len pred tromi týždňami. Dnes prichádzate s novelizáciou takých závažných okruhov, ako je výberové konanie, pridelenie frekvencií a naozaj už mávam pochybnosti, o čo vlastne ide poslancom KDH, keď takýmto spôsobom sa snažia zasiahnuť práve do takejto veľmi citlivej oblasti, ako sú aukcie, výberové konania, prideľovanie frekvencií, kde sa točí naozaj obrovské množstvo peňazí a kde štát môže získať zdroje. A vy pár týždňov pred tým, ako má sa uskutočniť výberové konanie, zásadne vstupujete do tohto procesu. Takže naozaj čudujem sa vám a chcem upozorniť poslancov, aj pána ministra, lebo vtedy nebol na výbore, že finančný výbor už raz odmietol tento pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Marcinčin predložil nám tu dnes opäť, druhýkrát. Takže ja len upozorňujem, finančný výbor ho už raz odmietol. A verím, že takýto zásadný pozmeňujúci návrh, čo nepatrí do tohto zákona, odmietnete hlasovaním aj vy.
Ďakujem.
|
56.
Ďakujem veľmi pekne. No ja ďakujem pánu poslancovi Beblavému za jeho vystúpenie, za jeho ďalšiu a ďalšiu novelizáciu zákona, tentokrát o správe majetku štátu. Fajn, tie jeho záujmy môžu byť dobré, ale škoda, že tak urobil až potom, ako stihli práve nominanti jeho strany pokútnym spôsobom ukoristiť platinové sitká. To je presne hnuteľný majetok v hodnote nad 10 tisíc eur a až keď už je dielo dokonané, vtedy prichádza s veľkým návrhom veľkej transparentnosti. Tak škoda, pán kolega, že ste tak nespravili hneď po nástupe do vlády a nemuseli sme byť svedkami tej nepríjemnej kauzy.
Ďakujem.
|
42.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ja opäť chcem len upozorniť kolegov, čo všetko obsahuje spoločná správa a okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa dotýkajú zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, obsahuje aj množstvo ďalších článkov, ktoré majú novelizovať aj iné zákony, a nie vždy som toho názoru, že sa týkajú alebo majú vôbec nejaký súvis so zákonom o spotrebnej dani z minerálneho oleja, preto by som chcel požiadať o vyňatie týchto bodov zo spoločnej správy a žiadam o nich hlasovať samostatne.
Je to bod 12 spoločnej správy, kde sa do tohto zákona vkladá novelizácia zákona o štátnej službe colníkov a riešia sa tam platy vedúcich predstaviteľov kompetenčného centra po zjednotení úradu daňového a colného na finančné riaditeľstvo a vzniku kompetenčného centra. Čiže v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa majú riešiť platy a príplatky za riadenie riaditeľa, námestníkov a pod.
Ďalej bod 14. To už je úplne prekvapivé. V zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja, prosím pekne, novelizujeme zákon o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja riešime nároky dôchodkovej správcovskej spoločnosti a na odplatu za zhodnotenie majetku aj v dlhopisovom dôchodkovom fonde. Zároveň sa v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja navrhuje zmeniť spôsob výpočtu odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkových fondoch, čiže ešte raz upozorňujem kolegov aj občanov Slovenskej republiky, ak budú sa zaoberať problematikou starobného dôchodkového sporenia, aby neopomenuli v rámci všetkých noriem, ktoré budú študovať, študovať aj normu o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Takže aj bod 14 žiadam na samostatné hlasovanie. A potom aj bod 20 spoločnej správy, ktorý zas novelizuje zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve ,a opäť rieši nedostatočne pripravené zjednotenie daňovej a colnej správy, pretože opäť sa zaoberá povinnosťami alebo kompetenciami kompetenčného centra, a opravuje tak to, čo nebolo schopné komplexne pripraviť na riadne rokovanie Národnej rady. Takže 12, 14, 20, sú tam aj ďalšie novely článkov, ale tie, zdá sa, že môžu súvisieť so zákonom o spotrebnej dani, keďže ide o núdzové zásoby ropy alebo o zákon o správe daní a organizácii v oblasti správy daní atď., takže tie si ešte viem predstaviť. Ale zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o štátnej službe colníkov, kde zvyšujeme platy riaditeľom kompetenčných centier, myslím si, že to nesúvisí s predmetným návrhom zákona, preto poprosím o samostatné hlasovanie o týchto troch bodoch spoločnej správy.
Ďakujem pekne.
|
36.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, pán minister, budem veľmi krátky. Ale chcem upriamiť na vašu pozornosť na jeden z bodov spoločnej správy a to bod 6. Aj keď nebudem komentovať legislatívny proces a to, že práve v zákonoch práve pána ministra sa v najbližších spoločných správach ešte objaví množstvo nových článkov, ktoré páni poslanci na výbore povkladali, či už do zákona o dani z minerálneho oleja alebo aj do tohto. Keďže chceme byť seriózni a bod 6 spoločnej správy hovorí o novelizácii zákona o povinnom zmluvnom poistení a samozrejme, že to je návrh, ktorý prispeje k vyššej konkurencii na trhu povinného zmluvného poistenia a prispieva k tomu, že bude ten, ktorý poistenie uzavrel, informovaný vopred, kedy môže vypovedať zmluvu, za akých podmienok, aby mal čas porovnať si aj konkurenčné ponuky na trhu. Bol by som rád, aby sme mali možnosť aj my podporiť tento pozmeňujúci návrh, preto žiadam pána predkladateľa, či teda spravodajcu, aby vyňal bod 6 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, aby sme sa mohli samostatne k tomuto bodu hlasovaním vyjadriť.
Ďakujem pekne.
|
100.
Ja ďakujem pekne pani kolegyni za reakciu. Ono to, naozaj asi tak môže vyzerať, že sa tu opakujeme a stále, hovoríme stále dookola to isté. Ale naozaj, keď sme chceli byť v tom zápase o to sídlo dôslední, tak, žiaľ, musíme tieto zmeny vykonať vo všetkých právnych predpisoch, v ktorých sa tá zmena nachádza. Preto sme vystúpili teraz dvakrát, takže v tej prvej tlači je to v spoločnej správe pod bodom 4 a pri tejto tlači 401 je to pozmeňujúci návrh, ktorý som pred malou chvíľou predniesol. Takže už je teraz len na rozhodnutí poslancov Národnej rady ako zákonodarcov, ako sa k týmto našim návrhom a aj k petícii občanov postavia. Ja verím, že kladne.
Ďakujem veľmi pekne.
|
96.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto by už malo byť posledné moje vystúpenie dnes. Je už toho naozaj dosť veľa, ale zas aby nejako ten súlad nebol hneď taký nejaký príliš veľký, musíme sa zase vrátiť naspäť. A jednoducho preto, že sme sa dali s kolegami na ten boj o to sídlo budúceho finančného riaditeľstva, tak nemôžeme opomenúť ako legislatívci to, že o sídle budúceho finančného riaditeľstva hovorí nielen ten zákon, ktorý sme preberali pred malou chvíľou, ale aj návrh zákona o finančnej správe.
A preto dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V § 4 odsek 1 sa slovo "Bratislava" nahrádza slovom "Banská Bystrica". Odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu: Na základe dlhoročnej tradície sa navrhuje ponechať sídlo finančného riaditeľstva v meste Banská Bystrica. Výhodná poloha v strede republiky, zrekonštruované priestory budovy daňového riaditeľstva, odborné, personálne zabezpečenie, ako aj nižšie prevádzkové a mzdové náklady zvýhodňujú Banskú Bystricu pred Bratislavou. Súčasne by presťahovanie jedného z centrálnych úradov štátnej správy a jeho následné umiestnenie do Bratislavy mali negatívny dopad na zamestnanosť v regióne, ako aj prehlbovanie regionálnych rozdielov.
Ja by som chcel upozorniť kolegu Mikuša, aj kolegyňu Dubovcovú, že koncentrovali sme sa všetci na zákon o orgánoch v oblasti ciel, daní a poplatkov, ktorý, žiaľ, bude platiť len rok. Čiže aj pozmeňujúci návrh pána Ondreja Mateja o kompetenčnom centre, to bude platiť len rok. Od 1. 1. 2013 bude platiť zákon o finančnej správe, ktorý nehovorí nič o kompetenčnom centre, ale nič, a iba o sídle finančného riaditeľstva. Čiže tá tlač, o ktorej sme hovorili pred chvíľkou, je len prechodnou, prechodným zákonom a od 2013 sa budeme riadiť zákonom o finančnej správe. Takže preto musíme túto zmenu navrhnúť aj v tomto návrhu zákona.
Ja len podotknem, že som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady, a to konkrétne Petra Pelegriniho, Jany Laššákovej, Ľubomíra Vážneho a Jána Senka.
V zmysle rokovacieho poriadku som ho predložil a žiadam, ctené kolegyne a ctených kolegov, aby aj za túto zmenu pri hlasovaní zahlasovali kladne. Ďakujem pekne. (Hlasy v sále.)
|
86.
Asi ten spánok nám, ten nedostatok spánku nás nejak budí ešte k väčším aktivitám ako bežne, ale teraz vystúpim asi pod vplyvom toho sľubu pána, pána ministra, že by sme teda mohli presunúť to centrum Národnej banky Slovenska do Bystrice, pretože chcem vyjadriť podporu jednej časti návrhu tohto zákona, ktorú predložil. Pretože vyskytol sa tu, na neviem ktorom výbore jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, chvalabohu, gestorský výbor odporúča neschváliť, ale evidentne tu asi bude sedieť pár poslancov, ktorí by chceli z novely, ktorú predložil pán minister do Národnej rady, vypustiť bod 19 novely, čím by sa zakonzervoval stav v tom, že s daňovou správou by bolo možné komunikovať len cez zaručený elektronický podpis.
Musíme si otvorene priznať, že elektronicky zaručený podpis sa zatiaľ nejak ani a pochybujem, že sa aj vôbec nejak masívne ujme pre svoju technickú, administratívnu a aj finančnú náročnosť a nemyslím si, že by sme mali tak úzkoprso dbať len na zákon, len na, na zaručenom elektronickom podpise. A vítam tú iniciatívu ministerstva financií a ministra, že chce vytvoriť priestor, aby sa daňový subjekt mohol dohodnúť s daňovou správou, akou formou bude s ňou elektronicky komunikovať a aké riešenia sa použijú, pretože naozaj dnes sme v stave veľmi rýchleho rozvoja informačných technológii a už ďaleko existujú modernejšie spôsoby komunikácie, či už s bankami alebo aj s inými orgánmi.
Takže chcem byť veľmi stručný a chcel by som poprosiť naozaj aj tých kolegov, ktorí navrhovali vypustiť devätnásty bod novely, aby tak neurobili a aby sme ponechali ten stav, ktorý, ktorý navrhlo ministerstvo financií. A ako vidím, tak aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Mateja dokonca ešte nadväzuje na to, že tam zachováva tie možnosti a konkretizuje. Takže, aby to všetko súhlasilo. Naozaj, buďme moderní a v tomto prípade súhlasím s tým, ako to navrhlo ministerstvo financií.
|
76.
Ďakujem pekne. Ja ten pozmeňujúci návrh, pán kolega, vnímam v dvoch rovinách. Jedna je tá, že dopĺňaš do zákona o orgánoch ďalší orgán, ktorý nemyslím si, že vznikol na základe našich debát, že či sa má finančné riaditeľstvo presídľovať hore-dole z Bratislavy alebo z Bystrice. Pretože podľa štruktúry budúcej, ktorú ja som mal možnosť vidieť, kompetenčné centrum bolo od počiatku kreslené v štruktúre budúceho finančného riaditeľstva, len asi sa to opomenulo do zákona o orgánoch v oblasti daní, ciel a poplatkov zakomponovať už pri jeho tvorbe, tak sa to teraz dopĺňa pozmeňujúcim návrhom. Fajn, to je úplne normálne a treba dorobiť veci, a to sme to robili aj my.
No a druhý ten rozmer je ten, že - to mi je veľmi sympatické - že aj sídlo tohto kompetenčného centra navrhuješ ponechať v Banskej Bystrici ako preddavkovú organizáciu, ktorá je napojená na finančné riaditeľstvo. To samozrejme ako Banskobystričan môžem len privítať, a to nemá absolútne žiaden rozpor s tým, aby aj sídlo finančného riaditeľstva, tak ako sa to navrhuje v spoločnej správe v bode 4, zostalo v Banskej Bystrici. Pretože to sú dve rôzne organizácie, alebo teda jedna je nadriadená tej druhej, ony navzájom sa nevylučujú. Takže sídlo kompetenčné finančných operácií, fajn, nech vznikne, treba ho a bez neho to asi, celý ten projekt UNITAS by nebolo možné ani, ani nejakým spôsobom uviesť do praxe a dobre ho spravovať. A som rád, že navrhuješ sídlo, aby bolo tiež v Banskej Bystrici. Takže nevidím problém, to sa navzájom nevybíja. Keby boli páni poslanci ochotní, tak ja budem len rád, aby podporili aj bod 4 zo spoločnej správy a aby podporili aj tvoj pozmeňujúci návrh a obidva tieto orgány môžu sídliť v Banskej Bystrici, čomu sa určite občania toho regiónu potešia.
Ďakujem pekne.
|
70.
Ja ďakujem veľmi pekne za podporu. A kolegyňa poslankyňa Laššáková spomenula aj petíciu obyvateľov. Ja som zobral len časť z nej, tu ju mám v týchto doskách zviazanú, tu držím 7- tisíc podpisov občanov regiónu Banskej Bystrice, ktorí hovoria, žiadajú, dovolím si zacitovať: "My, obyvatelia Banskej Bystrice a banskobystrického regiónu nesúhlasíme s tým, aby sa sídlom nového finančného riaditeľstva stala Bratislava. Preto žiadame poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali pozmeňujúci návrh v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, prípadne aj v iných zákonoch tak, aby sídlom budúceho finančného riaditeľstva ostalo aj naďalej mesto Banská Bystrica". Toľko znenie petície, ktorú podpísalo, naozaj to sú tisíce, tisíce podpisov, ktoré neustále pribúdajú. Tu ju mám so seboum, 7-tisíc, samozrejme nie je ich 100 tisíc, aby sme ju mohli predložiť ako oficiálnu petíciu, ale myslím si, že je jedno koľko tisíc obyvateľov, nie je to postoj iba nás poslancov, alebo pár Bystričanov, ale sú to tisíce ľudí, ktorí súhlasia s tým a žiadajú vás, aby ste to sídlo ponechali v Banskej Bystrici.
Ďakujem pekne.
|
64.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja nebudem hovoriť dlho, pretože k tej téme, o ktorej budem hovoriť, som už vystupoval v prvom čítaní. Áno, ide o to, že sídlom budúceho novovzniknutého finančného riaditeľstva sa má stať mesto Bratislava a Banská Bystrica by tak po dvadsiatich rokoch približne prišla o sídlo terajšieho Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, aby to zostalo naďalej v meste, som menoval už minule. Naozaj v Banskej Bystrici je vysokokvalifikovaná pracovná sila, podotýkam pracujúca za určite menšie platy, ako by takíto istí pracovníci pracovali v Bratislave, keď porovnáme úroveň platov jednotlivých regiónov. Je tam zabezpečená dostatočná infraštruktúra, či už informačných prostriedkov, ako aj budovy a tak ďalej. Takže myslím si, že nič nebráni tomu, aby dokonca aj po rozšírení, pri zjednocovaní odvodov, o Sociálnu poisťovňu dokonca tento úrad nenabral ešte na väčšej váhe a ešte viac posilnil mesto Banská Bystrica a celý región okolitý. Takže nemusím dávať pozmeňujúci návrh, pretože takýto návrh už je v spoločnej správe. A chcem preto upriamiť pozornosť kolegov aj z koalície, aj z opozície, alebo tých aspoň, ktorým leží na srdci osud banskobystrického regiónu, že pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, kde sa navrhuje mesto Bratislava nahradiť slovami "Banská Bystrica" . Tento bod gestorský výbor v spoločnej správe odporúča neschváliť a je aj vyňatý, tak ako to hovoril pán spravodajca, na samostatné hlasovanie, pretože pán spravodajca hovoril o tom, že odporúča o všetkých, okrem bodu 4, hlasovať spoločne a o bode 4 samostatne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Takže ešte raz chcem upozorniť, pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, ktorý stanoví za sídlo budúceho finančného riaditeľstva naspäť Banskú Bystricu. A preto by som chcel požiadať ctených kolegov, aby hlasovali opačne, ako je odporúčanie gestorského výboru a bod 4 spoločnej správy podporili a schválili.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
|
32.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh novely zákona o stavebnom sporení je ďalším príkladom rozporu činov a toho, čo pravicovo-liberálna vláda dala do svojho programového vyhlásenia. Táto vláda vo svojom programe píše aj o podpore nástrojov na rozvoj bývania okrem iného aj prostredníctvom stavebného sporenia. Predpokladám, že každý z nás s touto úlohou súhlasí. No, žiaľ, hneď druhým dychom musím povedať, že ten, kto si túto vetu prečítal, nadobudol presvedčenie, že stanovený cieľ určite neprinesie.
Skôr než pristúpim ku konkrétnym výhradám z mojej strany, dovoľte krátke všeobecné konštatovanie. Takto koncipovaná novela je proti dostupnosti bývania, je proti podpore stavebnej výroby na Slovensku a dovoľte, aby som ako zástupca sociálnodemokratickej strany vyjadril presvedčenie, že podstatným spôsobom znižuje dostupnosť k úverom na bývanie pre najslabšie sociálne vrstvy, pre ktoré je vlastne stavebné sporenie ako také najviac určené. A to všetko za cenu úspor v štátnom rozpočte.
To, že je potrebné konsolidovať verejné zdroje, určite nikto nespochybňuje. Otázkou však zostáva, či sú takto stanovené úspory nasmerované správne, alebo to je len ďalšia kocka z mozaiky súčasného vedenia ministerstva financií, ktorá sa riadi heslom, chceš zvýšiť príjmy rozpočtu, zvýš dane a poplatky, alebo zníž výdavky štátu na občana, veď on to vydrží. Škoda len, že súčasná vláda používa tak laxné metódy na napĺňanie štátnej kasy.
Preto sa pýtam, či nie je možné tých pár miliónov eur, ktoré chce štát od budúceho roka na stavebnom sporení ušetriť, hľadať inde a preukázať tak, že ministerstvo financií je schopné kumulovať zdroje aj nejakým sofistikovanejším spôsobom. Nakoniec, neustála kritika predchádzajúcej vlády o údajnom plytvaní, je istým námetom pre získanie peňazí. Veď vlastne podľa toho stačí len prestať plytvať a financie sú na svete.
Dovoľte, aby som si položiť ďalšiu otázku. Pripravila, alebo pripravuje táto vláda nejakú alternatívu v tejto krajine na podporu bývania ako základnej ľudskej potreby? Reč čísiel hovorí jasne. Znižujú sa výdavky na priame dotácie pre Štátny fond rozvoja bývania a o nič lepšie nie sú ani vyhliadky v systéme hypotekárneho bankovníctva. Chcem podotknúť, že v roku 2012 štátny rozpočet na podporu bývania má vyhradenú sumu vo výške nula euro, opakujem nula euro. Od týchto všeobecnejších, ale, bohužiaľ, skutočných faktov by som rád aj prešiel ku konkrétnym výhradám.
Navrhnutá novela zákona prešla skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním. Chcem zdôrazniť, že zaznamenala výraznú kritiku. Zásadné pripomienky mala napríklad centrálna banka, dokonca stavovská organizácia Slovenská banková asociácia navrhuje, aby návrh novely bol stiahnutý z ďalšieho legislatívneho konania. A výhrady malo i koaličné ministerstvo spravodlivosti. Tým chcem povedať, že spackanosť tejto novely zákona o stavebnom sporení nie je predmetom len politickej, ale hlavne odbornej kritiky.
Ak odhliadnem od poradia dôležitosti jednotlivých pripomienok, ktoré boli vznesené v rámci pripomienkového konania na túto novelu, začnem poskytovaním medziúveru, ktorý je charakteristickou súčasťou stavebného sporenia ako systémového celku.
Podstata úpravy spočíva v tom, že stavebným sporiteľom, fyzickým osobám sa za obdobie od začiatku roka 2012 odoberá nárok na štátnu prémiu, a to za všetky kalendárne roky, od roku poskytnutia medziúveru až do jeho splatenia. Ministerstvo financií to odôvodňuje tým, že chce, aby stavební sporitelia boli demotivovaní využívať medziúvery a aby ich to vraj viedlo k zodpovedného zadlžovaniu sa. Zdá sa, že ministerskí úradníci sa s týmto problémom príliš neunúvali. Ak vychádzame zo štatistík, tak za takmer 18 rokov účinkovania stavebného sporenia boli len v dvoch rokoch úrokové sadzby na medziúvery vyššie na hypotéky, o necelý jeden percentuálny bod, pritom vôbec nie je vylúčené, že hypotéky v krátkom čase zdražejú a medziúver bude znovu výhodnejší.
Nehovoriac už o tom, že aj medziúvery využívané len na stavebné účely, teda prostriedky z neho získané idú na podporu bývania či už vo forme obstarania nového bytu, alebo rekonštrukčných prác a podobne. Ak zoberieme do úvahy fakt, že medziúver je poskytovaný z dočasne voľných zdrojov stavebnej sporiteľne a tie sú tvorené z vkladov sporiteľov, tak každému musí byť nad slnko jasné, že odobratím štátnej prémie počas čerpania medziúveru sa stráca motivačná zložka sporiteľa s následným dopadom na objem vkladov sporiteľov. Domino efekt tak bude pokračovať znížením bytovej výstavby, ale hlavne v možnosti zaobstarania si bytu, či rekonštrukcie existujúceho bytového fondu. Ale je tu aj ďalší problém, s ktorým sa treba popasovať, a to sú prvky retroaktivity navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, ktorý nerešpektuje princíp ochrany legitímnych očakávaní stavebných sporiteľov, fyzických osôb, že novým zákazom sa nebude zasahovať do práv a povinností stavebných sporiteľov vzniknutých ešte pred účinnosťou a pretrvávajúcich aj po účinnosti navrhnutého nového zákazu.
Konkrétne predložený návrh zákona predpokladá, že nárok na štátnu prémiu na stavebné sporenie za všetky roky do začiatku roka 2012 až do splatenia medziúveru absolútne sa odoberie aj takým stavebným sporiteľom, fyzickým osobám, ktorým ešte pred začiatkom roka 2012 vznikla zmluvná povinnosť splácať dlhoročné vklady na stavebné sporenie s perspektívou poberania štátneho príspevku za celú dobu stavebného sporenia, a súbežne ešte začiatkom roka 2012 začali čerpať a vznikla im povinnosť splácať medziúver. Do takýchto dlhodobých práv a povinností stavebných sporiteľov, ktoré vznikli ešte pred začiatkom roka 2012, teda počas zákonného súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, by sa nemalo retroaktívne zasahovať dodatočným odobratím štátnej prémie v dôsledku navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie.
Ministerstvo financií a údajne ani legislatívna rada vlády v tomto problém vraj, v tomto probléme retroaktivitu nevidia, aspoň podľa slov štátneho tajomníka ministerstva prednesených na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Tieto tvrdenia však neznamenajú, že predložený návrh zákona neobsahuje prvky neprípustné, retroaktivity, o čom bude v konečnom dôsledku príslušný rozhodnúť len Ústavný súd a predpokladám, že v prípade schválenia tohto zákona v takom znení, v akom je, dôjde pravdepodobne k podaniu na Ústavný súd a ten rozhodne, či je to retroaktivita, alebo nie je.
Nemenej závažným problém, s ktorým prichádza predkladateľ - ministerstvo financií, je stanovenie nových pravidiel pre priznanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia. Skôr než vyjadrím stanovisko strany SMER – sociálna demokracia k tomuto návrhu, dovoľte, aby som odcitoval informáciu z "itrendu" z konca augusta tohto roka. Podľa prieskumu spotrebiteľskej atmosféry, ktorý urobil štatistický úrad, až tretina slovenských domácností si zo svojich mesačných príjmov nedokáže ušetriť a s peniazmi vydržia len do najbližšej výplaty. Časť príjmov dokáže usporiť 41 % domácností a ďalších 24 % domácností má dlhy, alebo žije z úspor. Opakujem, toto nie sú účelové, ale sú to oficiálne štatistiky. Ich vypovedania schopnosť by nás však mala primäť k tomu, aby sme sa tu na pôde parlamentu zamysleli, čo vlastne, ale hlavne proti komu je schválenie návrhu novely namierené. Financ majstri navrhujú, aby maximálnu sumu štátnej prémie, teda 66,39 eur dostal len ten sporiteľ, ktorý už v prvom štvrťroku príslušného roku vloží na svoj účet 663 eur. Ak si zoberieme štatistiku Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá je, ako som už spomínal, lídrom na trhu v segmente, v tomto segmente, tak najväčšou skupinou stavebných sporiteľov sú obyvatelia vo veku 19 až 30 rokov - pre informáciu 28 644 nových zmlúv od prvého januára 2011, ale napríklad takmer 15 tisíc novouzavretých zmlúv v tomto roku tvoria občania s vekovou štruktúrou od 50 do 60 rokov. Teda ide o vekové skupiny, ktorí požívajú skôr nižšie príjmy, pretože sú spravidla na začiatku profesionálnej kariéry, a zas u tých vyšších ročníkoch samozrejme na sklonku tej profesionálnej kariéry. Pritom priemerný čistý príjem žiadateľa o úver za roky 2007 až 2011 je 596 eur. Preto si kladiem otázku, či je normálne pýtať od občana sumu 663 eur aj 90 centov už v prvom štvrťroku. Aj keď sa na to pozrieme z praktického hľadiska, tak občania sú spravidla v prvých mesiacoch roka finančne vyčerpaní, pretože je po viacerých sviatkoch, ktoré predstavujú finančnú záťaž. Áno, tvrdíte, že ide o úsporu v rámci rozpočtu, ale tak ako doteraz v ďalších desiatkach prípadov aj toto opatrenie je len priamym ožobračovaním ľudí s nižšími príjmami. Zaujímavosťou je, že maximálna výška štátnej prémie v Maďarsku je o takmer 184 eur, aj keď, prirodzene, nechcem dávať Maďarsko za príklad ekonomického zázraku a to ani v oblasti stavebného sporenia, vyššia. Ale sú to aj štáty s reálnou ekonomikou, ako je Chorvátsko, kde je to vyššie o 33,66 eur, alebo náš západný sused Česko, kde je maximálna výška štátnej prémie vyššia o 13,60 eur. Aj to by mohlo poslúžiť ako príklad toho, že siahať na stavebné sporenie len škrtaním štátu, nie je tou najlepšou cestou.
Návrh novely zákona sa zaoberá aj reguláciou poplatkov stavebných sporiteľní. Môžeme povedať, že je to jedna zo zásadných tém tohto návrhu. Prirodzene, téma poplatkov komerčných bánk a teda aj stavebných sporiteľní je veľmi populárnou témou, pretože v spoločnosti prevláda názor, že poplatky bankového sektora sú vysoké. S tým sa dá súhlasiť a pravdou je, že s touto témou treba aj vážne pracovať. Určite by sme mohli diskutovať o viacerých bodoch, kde neboli jednotné názory na reguláciu poplatkov, ako napríklad, či viazať výšku štátnej prémie na výšku poplatku stavebnej sporiteľne, alebo vôbec regulovať poplatky len v segmente stavebných sporiteľní a tak ďalej. Oceňujem však, že navrhovaná zmena poplatkovej politiky stavebných sporiteľní, či už zavedenie účtu stavebného sporenia, uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení, alebo poplatku za spracovanie stavebného úveru, je výsledkom konsenzu medzi ministerstvom financií a stavebnými sporiteľňami.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia z koalície, je fakt, že ak schválite túto novelu, rozpočet v roku 2012 získa isté zdroje. Ale tak, ako tieto peniaze jedným kanálom prídu do rozpočtu, druhým odtečú, predovšetkým v podobe zníženia daňových príjmov. Kto bude potom vlastne spokojný? No v zásade asi nikto. Stavebné sporiteľne preto, že stratia klientov, klienti preto, že prídu o štátu prémiu, stavebné firmy preto, že sa zníži objem stavebnej produkcie, no a v neposlednom rade sklamanie zažije aj ministerstvo financií, ako som už spomínal, kvôli zníženiu daňových príjmov v nasledujúcich rokoch.
Preto klub strany SMER - sociálna demokracia tento vládny návrh zákona nepodporí. A zároveň podávam procedurálny návrh, nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
8.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ja som sa prihlásil písomne, a keďže už som prihlásený, tak vystúpim. Ale budem krátky, pretože som pôvodne chcel predniesť tento pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Dostál s kolegom Solymosom predložil. A to som chcel na tom ukázať ten konštruktívny prístup v takýchto veciach opozície, pretože ráno sa rokovanie parlamentu rozbehlo veľmi rýchlo a páni poslanci Solymos a Dostál neboli v pléne a predsa len sa rokovalo do rána, takže nie všetci poslanci tu boli a bola veľká nieže šanca, ale bola veľmi malá šanca, že sa podarí získať pätnásť podpisov, keď ten bod by bol prišiel na rokovanie ešte pred hlasovaním. Preto my,poslanci za SMER spolu s niektorými kolegami aj z tých koaličných, ktorí tu boli, sme ten pozmeňujúci návrh si osvojili a získali sme tých pätnásť podpisov a boli sme pripravení tak tú situáciu riešiť naozaj nezištne, aby ten pozmeňujúci návrh naozaj mohol byť predložený na rokovaní počas druhého čítania tu v pléne. Keďže sa ale kolegom podarilo ešte stihnúť vyzbierať tie podpisy, tak samozrejme nemá význam, aby som to urobil ja. Ale vidíte, že mali sme poistku, takže určite by sa to do zákona bolo dostalo. A keďže ide opäť o ochranu osobných údajov a v kontexte toho, čo som vystupoval pri zákone o elektronických komunikáciách, vítam takúto úpravu, ktorá spresňuje sprístupnenie toho aj poštového tajomstva, a môžem povedať z tohto miesta, že tento pozmeňujúci návrh tak isto klub strany SMER - SD podporí. Ďakujem pekne.
|