Dátum zadania
4. 11. 2009
Zadávateľ
Beata Sániová
Otázka
Vážený pán predseda vlády, ako vidíte nárast ekonomiky a hospodárskeho rastu v roku 2010? Ďakujem vám za váš čas a odpoveď.
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
5. 11. 2009
Zodpovedal
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Odpoveď
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, Slovensko ako malá otvorená ekonomika je výrazne závislé na vývoji vonkajšieho prostredia. Prudký prepad ekonomiky v roku 2009 bol spôsobený prepadom zahraničného dopytu po našich exportoch a takisto oživenie ekonomiky v roku 2010 je podmienené oživením našich obchodných partnerov. Svetová ekonomika napriek určitým známkam stabilizácie v II. a III. štvrťroku v roku 2009 čelí naďalej hlbokej hospodárskej kríze a oživenie sa očakáva pomalé a finančný systém naďalej ostáva oslabený.
V dôsledku globálneho oživenia ekonomiky sa očakáva v roku 2010 aj postupné oživenie ekonomického rastu aj na Slovensku a v nasledujúcich rokoch by mal rast hrubého domáceho produktu znovu dosiahnuť pomerne vysoké hodnoty. Rast v roku 2010 by mal byť ťahaný predovšetkým domácim dopytom a k oživeniu prispeje najmä spotreba domácností a investícia a tvorba zásob.
Pokiaľ ide o hodnotenie pozícií Slovenskej republiky v poslednej správe Európskej únie alebo Európskej komisie, musím povedať, že je občas aj vnútorne rozporné. Slovenská republika má v roku 2010 rásť najrýchlejšie v celej Európskej únii. Má dosiahnuť 1,6-percentný rast, ale zároveň Európska únia neverí Slovensku v oblasti štátneho rozpočtu, že ho dodrží. Je to analogické ako u hodnotenia zadlženosti. Zadlženosť Slovenskej republiky na úrovni 34,6 % HDP správa hodnotí ako problémovú, pritom nie sú ani teoreticky pohľady na to, kde je kritická hladina zadlženosti štátu. Je to 40, je to 50, 70, či 90 %? Pripomínam, že maastrichtské kritérium je 60, čo Slovensko, samozrejme, hravo plní.
Problém je vraj aj v II. pilieri dôchodkového sporenia. Vraj fungoval a bol nastavený dobre. Pripomínam, že Nemecko sa rozhodlo odvádzať do II. piliera 4,5 %, na viac nemecká ekonomika nemá. Česká republika zvažuje s 2,8-percentným odvodom. Obidve krajiny zdôrazňujú, že vyššie odvody by tvorili veľké riziko pre sociálne poistenie. Na Slovensku sa odvádza 9 %, čo je európsky unikát, a dlh, ktorý vzniká v Sociálnej poisťovni, má riešiť práve táto vláda, hoci o jeho veľkom rozmere vedela i bývalá vláda, ktorá systém v roku 2004 spúšťala napriek tomu, že bola upozorňovaná, že je nefinancovateľný. Z tohto hľadiska sú úvahy o fungujúcom systéme zavádzajúce.
Podľa správy Európskej únie je problém v nedostatočnosti vymožiteľnosti práva, v zvýšení efektívnosti verejného sektora a v čiastkových zmenách podnikateľského prostredia. Ale veď v globálnej kríze, najväčšej od roku 1929, ako chce dnes niekto hovoriť o stabilnom podnikateľskom prostredí? Stabilná je iba štátna pomoc jednotlivých vlád v rámci sanačných opatrení. Je paradoxné, že dnes má štát zachraňovať aj veľkých liberálov, ktorí sa spolupodieľali svojimi rozhodnutiami na vzniku krízy liberalizáciou finančného sektora, virtuálnym i finančným svetom produktov, príjmovou polarizáciou vyúsťujúcou do krízy práve globálnej spotreby.
Slovensko zatiaľ krízu zvláda dobre, napriek svojej otvorenosti, malej veľkosti krajiny s malým domácim trhom a vysokej závislosti od vývoja trhu a trhov iných krajín.
Skončil som, pán podpredseda.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď