Page 14 - Vyročna správa 2017.cdr

vyžiadala aplikačná prax. Zákon rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa
postavenia a činnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, zloženia oddelení vnútornej revízie súdov,
nezlučiteľnosti funkcie orgánov riadenia a správy súdov s členstvom v Súdnej rade Slovenskej
republiky, ako aj prispôsobenie právnej úpravy tvorby rozvrhu práce notárov s Civilným
mimosporovým poriadkom. Zákon ďalej ustanovuje povinnú formu elektronickej komunikácie pre
určené subjekty (orgány verejnej moci a advokáti); v tejto súvislosti sa zavádza aj nový súdny
poplatok. Vzhľadom na obsah ustanovení zákona je potrebné okrem zmeny a doplnenia zákona
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vykonať aj zmeny a doplnenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, zákona
č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
– zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vykonáva úplnú transpozíciu smernice EP a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou
sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa
nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2011/220/SVV, a úplnú transpozíciu smernice Rady
2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti a zároveň zrušuje zákon
č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Zákon predstavuje
komplexnú úpravu práv obetí trestných činov a mechanizmus ochrany a podpory subjektov
poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov a vytvorenie komplexného a fungujúceho systému
podporných služieb na území Slovenskej republiky;
– zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov zabezpečuje jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov v právnom poriadku
Slovenskej republiky, kontrolu nad spracúvaním osobných údajov, a tiež úpravu práv a povinnosti
prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s dôrazom na zaistenie bezpečnosti spracúvania osobných
údajov. Zákonom sa dosahuje súlad vnútroštátneho právneho poriadku pre oblasť ochrany osobných
údajov s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa
zrušuje smernica 95/46/ES a transponuje Smernicu Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/680
z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na
účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely
výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia
Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon
č. 18/2018 Z. z., ktorý ruší zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov bol prijatý 29. novembra 2017 a nadobudne účinnosť 25. mája 2018;
– zákon č. 94/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
v znení neskorších predpisov odstraňuje systémové a vecné nedostatky zákona č. 9/2010 Z. z.
a zároveň rieši nové problémy súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti (možnosti
podávania sťažností orgánom verejnej správy prostredníctvom elektronických schránok) a realizuje
úpravy smerujúce k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností úpravou niektorých doterajších
postupov pri podávaní, posudzovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností, ako aj povinnosti
sťažovateľa pre jeho zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti;
– zákon č. 260/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení
dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939-1989 a o založení Ústavu pamäti
národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších
predpisov zavádza vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov efektívny a predovšetkým
transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu,
ktorého zloženie pozostávajúce z osôb priamo volených alebo menovaných Národnou radou

12