Page 11 - Vyročna správa 2017.cdr

subjektov. Zakotvením rámca ochrany pôdy pred špekulatívnym výkupom sa sleduje cieľ využívať
poľnohospodársku pôdu na účely poľnohospodárstva, zanedbanie čoho by mohlo mať v budúcnosti
rozsiahle negatívne následky na potravinovú bezpečnosť štátu, ktorú je možné v širšom kontexte
chápať aj ako súčasť zvrchovanosti štátu. Ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. rozširuje povinnosť štátu
zachovávať pôdu, vrátane jej produkčného stavu, pre ďalšie generácie, keďže je definovaná nielen
ako neobnoviteľný prírodný zdroj (v rámci práva na priaznivé životné prostredie predstavuje jej
ochrana inkorporáciu tzv. tretej generácie ľudských práv), ale je aj dôležitou komoditou
strategického významu a limitujúcim činiteľom trvalo udržateľného rozvoja regiónov a celej
spoločnosti, ochrana ktorých tkvie nepochybne vo verejnom záujme.

Medzi najdôležitejšie zákony, ktoré schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2017
patria:

– zákon č. 334/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, ktorý
novelizuje aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a ktorým sa
dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa v záujme konsolidácie verejných financií symbolicky zvyšuje
plat poslanca, prezidenta, člena vlády, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu
o jedno euro oproti ich úrovni v roku 2017, pričom výška ich paušálnych náhrad zostáva nezmenená.
Uvedené sa súčasne vzťahuje aj na verejného ochrancu práv, riaditeľa Národného bezpečnostného
úradu, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, štátneho zamestnanca vo
verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúceho ostatného ústredného orgánu
štátnej správy a člena Rady pre štátnu službu, ktorých platové pomery sú naviazané na platové pomery
poslanca. Rovnako sa navrhuje, aby sa odmena pre asistentov poslanca a výdavky na prevádzku
poslaneckej kancelárie podľa § 4a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.
zvýšili celkovo o jedno euro. Na platové náležitosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných
sudcov, na platy ktorých sú naviazané platy prokurátorov, sa navrhovaná úprava nevzťahuje;

– zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, ktorý bol dňa 1.2.2017 Národnou
radou Slovenskej republiky opätovne prerokovaný a schválený) upravuje vzťahy štátnych
zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami Stratégie riadenia
ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 - 2020 schválenej uznesením vlády Slovenskej
republiky č. 548 zo 7. októbra 2015. Právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov zabezpečuje
štátnym zamestnancom podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvára priestor na
odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy. Štátna služba je budovaná na princípoch, ktorými sa
riadia štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní
v štátnozamestnaneckých vzťahoch, a ktoré umožňujú prepojenie na všeobecnejšie hodnoty
vyplývajúce z ústavy a administratívneho práva štátu, čím zabezpečujú konzistentnosť medzi
právnou filozofiou štátu a konaním jeho predstaviteľov. Keďže princípy slúžia ako hodnotový rámec
pre interpretáciu zákona, jeho tvorcovia považovali za vhodné včleniť ich priamo do úvodných
článkov zákona. Tieto články obsahujú ustanovenia vysvetľujúce význam jednotlivých princípov
a ich premietnutie do konkrétnych inštitútov a ustanovení v zákone. Zákon o štátnej službe je
budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania,
efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania,
stability a rovnakého zaobchádzania. Princípy štátnej služby vymedzujú prijímanie štátnych
zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti
a odmeňovanie v štátnej službe. Zákon počíta so zriadením Rady pre štátnu službu ako
koordinačného a monitorovacieho orgánu nezávislého od politickej moci, so systemizáciou
štátnozamestnaneckých miest a zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby pozostávajúci
z viacerých registrov. Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami sa

9