Page 12 - Vyročna správa 2017.cdr

navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením vykonávaným priamym nadriadeným
vedúcim štátnym zamestnancom raz ročne, čiastkovým služobným hodnotením a opakovaným
služobným hodnotením. Štátny zamestnanec bude môcť vzniesť proti služobnému hodnoteniu
námietky do troch pracovných dní od oboznámenia sa so služobným hodnotením. Podľa novej
právnej úpravy sa naďalej ponecháva možnosť priznať osobný plat štátnemu zamestnancovi, ktorý
plní osobitne významné úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy. Osobný príplatok mohol byť podľa
doterajšej právnej úpravy priznaný iba na základe kvalitného vykonávania štátnej služby.
Zavedením služobného hodnotenia sa navrhuje priznať osobný príplatok aj podľa záveru
služobného hodnotenia. V súvislosti s adaptáciou štátneho zamestnanca mentorom počas
adaptačného obdobia (skúšobnej doby) bude mať mentor nárok na príplatok. V záujme zachovania
možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami sa naďalej
zachováva poskytovanie odmeny. Zákon ustanovuje poskytnutie príplatku k náhrade príjmu
štátnemu zamestnancovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca v dôsledku
choroby alebo úrazu, a to najviac počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti
v kalendárnom roku. Zavedením zásad vzdelávania v zákone sa deklaruje ich prioritný význam pre
celý systém vzdelávania štátnych zamestnancov – pojem „prehlbovanie kvalifikácie“ sa nahrádza
pojmom „kontinuálne vzdelávanie“ a pojmy „priebežné vzdelávanie“ a „špecifické vzdelávanie“ sa
nahrádzajú novým pojmom „kompetenčné vzdelávanie“, ktorý orientuje od samého začiatku
systém vzdelávania štátnych zamestnancov na integrálny profesionálny a aj odborný
a osobnostný rozvoj štátneho zamestnanca s dôrazom na efektivitu a rast jeho výkonnosti.
Adaptačné vzdelávanie absolvujú štátni zamestnanci počas skúšobnej doby – realizuje sa pod
vedením mentora, ktorý v procese adaptácie zohráva kľúčovú rolu. Právnou úpravou zvyšovania
kvalifikácie sa ponecháva platforma k plánovaniu kariérneho rastu štátnych zamestnancov.
V záujme zachovania právnych vzťahov zo štátnozamestnaneckého pomeru vzniknutých podľa
predošlej právnej úpravy sa v prechodných ustanoveniach uvádza, že štátny zamestnanec, ktorý na
základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov platných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu
službu k 31. máju 2017 sa považuje za štátneho zamestnanca podľa nového zákona. Služobná prax
priznaná a zachovaná podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 zostáva zachovaná podľa nového
zákona aj pri novom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru;
– zákon č. 69/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach
výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony mení podmienky výkonu volebného
práva tak, aby sa voľby do orgánov územnej samosprávy v roku 2022 mohli konať v rovnakom
termíne, a to na základe novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zakotvila v osobitnom článku
predĺženie volebného obdobia orgánov vyšších územných celkov;
– zákon č. 73/2017 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu
volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona
č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov
mení podmienky výkonu volebného práva tak, aby sa voľby do orgánov územnej samosprávy v roku
2022 mohli konať v rovnakom termíne na základe novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá
zakotvila v osobitnom článku predĺženie volebného obdobia orgánov vyšších územných celkov;

– zákon č. 72/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov novelizuje zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z., ktorý je tzv. organickým zákonom, teda zákonom, ktorého
existenciu výslovne predvída Ústava Slovenskej republiky. Po zmene ustanovení Ústavy
Slovenskej republiky bolo potrebné následne vykonať zodpovedajúce úpravy aj v tomto zákone
a zveriť Národnej rade Slovenskej republiky právomoc zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť
a zároveň zveriť Ústavnému súdu Slovenskej republiky právomoc preskúmať ústavnosť zrušenia

10