Page 81 - ´výročna správa final.cdr

Do druhej oblasti sociálnych práv na pracovisku patrí aj zabezpečenie ochrany zdravia a
bezpečnosti pri práci. Komisia v máji 2016 uverejnila návrh smernice o ochrane pracovníkov pred
rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci KOM (2016)248. Návrh
je súčasťou balíčka návrhov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (spolu ich bude 24),
ktorými chce Komisia novelizovať už existujúce právne predpisy v súlade s najnovšími
poznatkami vedy. Návrh zavádza tri významné zmeny:
1. zaradenie respirabilného prachu kryštalického oxidu kremičitého (kremeňa) medzi
karcinogénne látky (spôsobuje silikózu pľúc napr. u baníkov),
2. zaradenie limitných hodnôt pre desať ďalších karcinogénov,

3. prehodnotenie súčasných limitných hodnôt pre prach z tvrdého dreva a monomér
vinylchloridu.

VEZ o návrhu rokoval na svojej 15. schôdzi 12. októbra 2016.
V rámci tretej oblasti bol uverejnený najdôležitejší a zároveň najkontroverznejší návrh
v oblasti zamestnanosti v roku 2016: návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa
mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní
pracovníkov v rámci poskytovania služieb (KOM(2016)128.
Návrh reaguje na zmenené ekonomické a sociálne podmienky na pracovnom trhu EÚ po
pristúpení nových členských štátov. Podľa doteraz platných pravidiel musia vysielajúce
spoločnosti (poskytovatelia služieb) dodržiavať súbor základných pracovných podmienok
hostiteľskej krajiny (tzv. povinné, tvrdé jadro smernice 96/71/ES) vrátane minimálnych mzdových
taríf. Toto ustanovenie spôsobuje výraznú mzdovú diferenciáciu medzi vyslanými a miestnymi
pracovníkmi v hostiteľských krajinách, ktorá sa odhaduje na 10 % až 50 % v závislosti od krajiny
a odvetvia.
Podľa názoru Komisie odlišné pravidlá vyplácania narúšajú rovnaké podmienky medzi
spoločnosťami tým, že vysielajúcim spoločnostiam v porovnaní s miestnymi spoločnosťami
v hostiteľských členských štátoch poskytujú výhodu lacnej pracovnej sily. Preto Komisia navrhla
zmenu v odmeňovaní vyslaných pracovníkov. V návrhu sú minimálne mzdové tarify nahradené
slovom odmeňovanie. Týmto sa zavádza princíp, podľa ktorého sa má na rovnakom pracovnom
mieste uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu, a teda na vyslaných
pracovníkov sa budú vzťahovať tie isté pravidlá týkajúce sa odmeny za vykonanú prácu ako na
domácich pracovníkov, ak sú stanovené v právnych alebo správnych predpisoch alebo vo
všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmluvách. Na jednej strane síce zvýšia mzdy pre
vyslaných pracovníkov, na strane druhej sa zníži počet vyslaných pracovníkov, a teda cezhraničná
zamestnanosť. Pracovníci SR sú zvyčajne vysielaní do krajín s vyššími priemernými zárobkami
ako sú na Slovensku.
Návrh smernice rozdelil členské štáty EÚ do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria štáty, ktoré
patria medzi najviac prijímajúce štáty, ako Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko,
Luxembursko, Holandsko a Švédsko, ktoré spoločným listom z júna 2015 požiadali komisárku
M. Thyssen o modernizáciu smernice, zavedenie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu na
tom istom pracovisku, a tým zamedzeniu sociálnemu dumpingu.
Druhú skupinu tvoria štáty, ktorí sú najväčšími poskytovateľmi služieb a teda vysielajúcimi
štátmi ako Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko
a Rumunsko. Tieto štáty spoločným listom z augusta 2015 argumentovali, že revízia smernice
z roku 1996 je predčasná a mala by sa posunúť na obdobie po transpozícii smernice o presadzovaní
(smernica 2014/67/EÚ) a po starostlivom zhodnotení jej vplyvov.
Výbor NR SR pre európske záležitosti o návrhu rokoval a prijal k nemu odôvodnené
stanovisko na svojej 6. schôdzi 10. mája 2016.
Vo svojom odôvodnenom stanovisku VEZ konštatoval, že Komisia porušila čl. 5 Protokolu
o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pretože neodôvodnila súlad návrhu so zásadou
subsidiarity a nepreukázala nevyhnutnosť navrhovaných zmien. Nepredložila dôvody podložené

81