Page 82 - ´výročna správa final.cdr

kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi, ktoré ju viedli k záveru, že cieľ Únie sa dá lepšie
dosiahnuť na úrovni Únie. Komisia taktiež porušila svoju povinnosť podľa čl. 2 Protokolu
o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, podľa ktorého je povinná, predtým ako navrhne
legislatívny akt, uskutočniť rozsiahle konzultácie, v rámci ktorých zohľadní regionálny a miestny
rozmer zamýšľaných opatrení.

Odôvodnenie použitia zvoleného právneho základu (čl. 53 ods.1 a čl. 62 Zmluvy o fungovaní
EÚ) považuje VEZ za vágne a nezodpovedajúce úplne obsahu návrhu. Predloženie návrhu
smernice vidí ako predčasné, keďže ešte neuplynula lehota na transpozíciu smernice 2014/67/EU
o vykonávaní smernice o vysielaní pracovníkov z roku 1996 a nemohlo sa uskutočniť ani
hodnotenie jej pôsobenia. Tiež by pri príprave návrhu uvítal vyváženejší prístup, ktorý by vzal do
úvahy rozdielny stupeň vývoja jednotlivých členských štátov a zohľadnil aj špecifiká nových
členských štátov.
Výbor uznáva, že je potrebné zachovať spravodlivé konkurenčné podmienky pre všetkých
poskytovateľov služieb, ale nepovažuje za správne ich obmedziť len na jednostranné vyrovnanie
úrovne miezd, keď iné rozdiely zostanú nedotknuté. Vychádza z názoru, že profitovanie podnikov
zo mzdových rozdielov medzi členskými štátmi a vysielanie pracovníkov ako spôsob využívania
týchto rozdielov nebolo nikdy označované za diskriminujúce, naopak, bolo vždy považované za
konanie typické pre trhovú ekonomiku. V tejto súvislosti by výbor uvítal celoeurópsku diskusiu
o definovaní pojmov sociálny dumping a diskriminácia v odmeňovaní, aby sa predišlo právnej
neistote pri ich používaní.

Odôvodnené stanovisko poslalo Komisii 14 komôr národných parlamentov z 11 členských
krajín EÚ, čo je dostatočný počet na udelenie tzv. žltej karty. Komisie napriek tomu zastáva názor,
že návrh na revíziu smernice nepredstavuje porušenie zásady subsidiarity a pokračuje v rokovaní
bez zmeny návrhu.
Tak ako každý rok sa VEZ venoval hodnoteniu Európskeho semestra a odporúčaniam Rady
pre Slovensko na základe hodnotenia Národného programu reforiem a programu stability. VEZ
o nich rokoval na svojej 11. a 15. schôdzi 28. júna a 12. októbra 2016.

V oblasti zamestnanosti sa v odporúčaní Rady konštatuje, že „napriek zlepšeniam na trhu
práce, ktoré sú výsledkom značného hospodárskeho oživenia a nedávnych politických opatrení,
zostáva dlhodobá nezamestnanosť problémom aj naďalej. Miera dlhodobej nezamestnanosti je
stále jedna z najvyšších v EÚ (7,6 % v porovnaní so 4,3 % v EÚ ako celku v treťom štvrťroku 2015).
Týka sa predovšetkým marginalizovaných Rómov, osôb s nízkou kvalifikáciou a mladých ľudí.
Účasť Rómov na slovenskom trhu práce je naďalej veľmi nízka a zvyšovanie miery ich
zamestnanosti napreduje len pomaly. Nízky stupeň vzdelania a úroveň zručností spolu
s diskrimináciou sú faktormi, ktoré ovplyvňujú ich nízku účasť na trhu práce. Nízka miera
zamestnanosti žien v plodnom veku odzrkadľuje dlhú materskú dovolenku (až tri roky), nedostatok
zariadení starostlivosti o deti (najmä v prípade detí do troch rokov), vysoké náklady na
starostlivosť o dieťa a obmedzené využívanie pružného pracovného času. Okrem toho pretrvávajú
aj regionálne rozdiely – miera nezamestnanosti na východnom Slovensku je stále dvakrát taká
vysoká ako v Bratislave“.
Rada Slovensku odporúča zlepšiť aktivačné opatrenia pre dlhodobo nezamestnané osoby
a iné znevýhodnené skupiny, vrátane individualizovaných služieb a cielenej odbornej prípravy
a uľahčiť zamestnávanie žien rozšírením poskytovania cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti
o deti.
V rámci procedúry zelenej karty VEZ na svojej schôdzi 18.2. 2016 zaujal stanovisko
k návrhu francúzskeho parlamentu (Národného zhromaždenia) týkajúcej sa spoločenskej
zodpovednosti podnikov.
V návrhu francúzsky parlament vyzýva Európsku komisiu na prijatie jednotnej a záväznej
legislatívy upravujúcej spoločenskú zodpovednosť podnikov (SZP). Navrhovaná legislatíva by sa
mala týkať všetkých podnikov so sídlom v členských štátoch EÚ bez ohľadu na to, v ktorom
odvetví pôsobia. Mala by zahŕňať aj materské spoločnosti a holdingy. Mala by obsahovať presný

82