Page 73 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021
P. 73

Ministri v rámci Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá zasadala 9. – 10. decembra
                2021, rokovali o otázkach hybridných útokov a prevádzačstva. Zamerali sa najmä na účinnosť
                súčasných nástrojov v reakcii na tieto javy a na nástroje, ktoré sú potrebné na to, aby sme sa lepšie
                pripravili na budúcnosť. Prerokovali otázku udržateľných riešení v súvislosti s paktom o migrácii
                a azyle. Na programe bola aj diskusia o finančných prostriedkoch na obnovu v rámci nástroja Next
                Generation  EU  a  o  tom,  ako  najlepšie  zabrániť  infiltrácii  organizovanej  trestnej  činnosti  do
                právnych štruktúr a procesov. Rada taktiež dospela k záveru, že Chorvátsko splnilo podmienky
                nevyhnutné  na  uplatňovanie  všetkých  častí  schengenského  acquis.  Ministri  boli  stručne
                informovaní o spolupráci medzi príslušnými orgánmi, ktoré sa zaoberajú bojom proti terorizmu, za
                prítomnosti  protiteroristickej  skupiny.  Ministri  spravodlivosti  boli  taktiež  informovaní  aj
                o aktuálnom  stave  rokovaní  o  pristúpení  Európskej  únie  k  Európskemu  dohovoru  o  ľudských
                právach (EDĽP). Predsedníctvo informovalo o pokroku dosiahnutom v rokovaniach v Rade Európy
                a  o  prípravách  v  rámci  príslušných  orgánov  Rady.  Komisia  a predsedníctvo  ďalej  informovali
                ministrov o najnovšom vývoji v súvislosti so zriadením Európskej prokuratúry (EPPO). Na diskusii
                o  tomto  bode  sa  zúčastnila  hlavná  európska  prokurátorka.  Komisia  predstavila  svoje  nedávne
                návrhy na digitalizáciu justičných systémov Európskej únie a svoju prvú správu o uplatňovaní
                Charty základných práv Európskej únie s tematickým prístupom, pričom sa zamerala na základné
                práva v digitálnom veku. Komisia sa tiež vyjadrila k budúcim návrhom v oblasti spravodlivosti na
                tento a budúci rok vrátane občianskej a trestnej justície.

                       Na  51.  schôdzi  Výboru  NR  SR  pre  európske  záležitosti,  ktorá  sa  uskutočnila  dňa  15.
                decembra 2021, predložil predseda vlády SR Eduard Heger informáciu o rokovaní Európskej rady,
                ktorá sa uskutočnila 16. a 17. decembra 2021. Témami samitu Európskej rady boli okrem iného aj
                COVID-19, krízový manažment a odolnosť, bezpečnosť a obrana a externé aspekty migrácie. Na
                tému COVID preukazov premiér uviedol, že sú kľúčovým nástrojom na zjednotenie fungovania
                naprieč Európskou úniou, a preto SR víta zosúladenie ich platnosti na deväť mesiacov. Čo sa týka
                vstupu  do  Európskej  únie,  prostredníctvom  testovania  prichádzajúcich  osôb je cieľom  zachytiť
                prípady nového variantu COVID-19. Z hľadiska ochrany zdravia a ekonomiky bude prerokovaná
                otázka toho, akým spôsobom sa nástroj povinného očkovania vyvíja v členských štátoch. Ohľadom
                situácie na bielorusko-poľskej hranici premiér uviedol, že postoj SR je jasný a solidárny. Nejde
                o migračnú  krízu,  ale  o  hybridný  útok.  Takáto  situácia  vyústila  do  intenzívnejších  kontrol
                vonkajších  hraníc  Európskej  únie.  V  tejto  súvislosti  predseda  vlády  spomenul  ako  krátkodobé
                riešenie plot darovaný Litve, ale zdôraznil, že z dlhodobého hľadiska je dôležité investovať do
                moderných technológií, ktoré výkonnejšie ochránia vonkajšie hranice Európskej únie. Predmetom
                diskusií v tomto smere by mala byť aj reforma Schengenského kódexu.

                       Priority  francúzskeho  predsedníctva  v  Rade  Európskej  únie  2022  predniesol  mimoriadny
                a splnomocnený  veľvyslanec  Francúzskej  republiky  v  SR  J.  E.  Pascal  Le  Deunff.  Veľvyslanec
                uviedol, že je podstatné sledovať situáciu v súvislosti so zmenou priorít Spojených štátov amerických
                z  hľadiska  ázijsko-tichomorského  regiónu.  V  tomto  smere  je  prioritou  diskusia  o  silnejšej
                a operatívnejšej európskej obrane, schopnej reakcie v prípade, že USA nebudú chcieť intervenovať.
                Posilnenie  európskej  obrany  podľa  veľvyslanca  nesúťaží  so  Severoatlantickou  alianciou,  práve
                naopak,  je  doplnkom.  Francúzske  predsedníctvo  bude  podľa  veľvyslanca  príležitosťou  pokročiť
                v politike  spoločnej  európskej  obrany  tak  operačne,  ako  aj  definovaním  strategického  kompasu
                Európskej únie. Zároveň je potrebné uznať, že strategický výhľad USA smeruje k Číne a v súvislosti
                s tým sa menia aj priority. Američania žiadajú Európanov, aby prevzali časť obranného bremena.
                Európa  musí  byť  pre  prípadné  konflikty  spojené  so  situáciou  na  Balkáne  či  smerom  na  východ
                schopná vlastnej obrany. Medzi priority francúzskeho predsedníctva bude patriť aj presadzovanie
                rešpektovania právneho štátu. Ide o boj za základné hodnoty Európskej únie, na ktorých je postavená.
                Bude potrebné sa zamyslieť v tomto smere aj nad inými nástrojmi, než sú sankčné režimy.



                                                             71
   68   69   70   71   72   73   74   75   76   77   78