Page 71 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021

Kozovinc priority slovinského predsedníctva v Rade Európskej únie. Veľvyslanec Slovinskej
republiky J. E. Gregor Kozovinc uviedol, že Slovinsko sa chce orientovať okrem iného aj na témy
právneho štátu a dôveryhodnosť a bezpečnosť Európskej únie. Taktiež uviedol, že slovinské
predsedníctvo bude podporovať posilnenie odolnosti Európskej únie voči globálnym krízam, ako
sú pandémie, strategická autonómia, kybernetické útoky, hybridné hrozby. Z hľadiska
kyberbezpečnosti Slovinsko považuje za dôležité, aby Európska únia mala svoj vlastný cloud
a nadobudla tak kontrolu nad vlastnými dátami a bola schopná reagovať a odolávať kybernetickým
útokom. Počas slovinského predsedníctva bude tiež pokračovať druhé kolo diskusie k jednotlivým
kapitolám správy Európskej komisie o stave právneho štátu v Európskej únii vydanej v septembri
2020. Pozornosť sa upriami na Taliansko, Chorvátsko, Cyprus, Litvu a Lotyšsko. Dôraz chce
Slovinsko klásť aj na otázku migrácie a obnovenie Schengenu, taktiež na posilnenie zahraničnej
a bezpečnostnej politiky Európskej únie.

Informáciu o rokovaní Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 24. a 25. júna 2021, predložil
predseda vlády SR Eduard Heger. Témami samitu Európskej rady bola okrem iného aj migrácia.
Podľa premiéra by sa v súvislosti s migráciou mala diskusia zamerať predovšetkým na jej externú
dimenziu. Návrh záverov rokovaní Európskej rady vyzýva k zintenzívneniu partnerstiev s krajinami
pôvodu a tranzitu, pričom najdôležitejšie budú kroky a podpora, ktorá sa tretím krajinám poskytne.
V návrhu záverov je taktiež obsiahnuté odmietnutie akýchkoľvek pokusov tretích krajín
o inštrumentáciu migrantov/migrácie na politické účely. Predseda vlády Eduard Heger sa vyjadril
aj na tému pomoci utečencom, ktorá je podľa neho aktuálnou témou v rámci Európskej únie
vzhľadom na stupňujúci sa tlak migračných tokov. Prioritou je riešenie problému v tretích
krajinách, kde problém s migráciou vzniká. V prípade Turecka Európska únia kontinuálne
podporuje programy pomoci utečencom.
Počas neformálneho zasadnutia ministrov spravodlivosti a vnútra, ktoré sa konalo v dňoch
14. – 16. júla 2021, ministri vnútra hovorili o boji proti kriminalite v digitálnom veku, najmä
o vplyve digitálnych súborov na prácu orgánov pre vyšetrovanie a trestné stíhanie. Témou
zasadnutia bol aj potenciál napredovania v rokovaniach o novom pakte o migrácii a azyle,
aspektoch súdnictva priateľského k deťom, o schengenskej stratégii a diskusii o očakávaniach
členských štátov v súvislosti s revíziou schengenského hraničného kódexu, ktorú má Komisia
predstaviť na jeseň. Ministri spravodlivosti si vymenili názory aj na justičné aspekty nedávneho
návrhu zákona o umelej inteligencii.
Dňa 31. augusta 2021 zasadala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci. V rámci nej ministri
rokovali o vývoji v Afganistane, konkrétne o jeho možných dôsledkoch v oblasti medzinárodnej
ochrany, migrácie a bezpečnosti. Rada prijala k tejto veci vyhlásenie, v ktorom uvádza, že
bezprostrednou prioritou Európskej únie zostáva koordinovať úsilie o stabilizáciu regiónu
s medzinárodnými partnermi, najmä s OSN a jej agentúrami, a zabezpečiť, aby sa humanitárna
pomoc dostala k zraniteľným skupinám obyvateľstva. Európska únia bude tiež mobilizovať
a posilňovať podporu tretím krajinám, najmä susedným a tranzitným, ktoré prijímajú veľký počet
migrantov a utečencov.

Diskusiu na Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá zasadala 7. – 8. októbra 2021,
otvorili ministri témou vyšetrovacej väzby – otázkou, ktorá má vplyv na individuálne slobody a je
dôležitá aj pre vzájomnú dôveru a vzájomné uznávanie. Komisia a predsedníctvo následne
informovali ministrov aj o najnovšom vývoji v súvislosti so zriadením Európskej prokuratúry.
Európska prokuratúra začala svoju činnosť 1. júna a už vedie niekoľko vyšetrovaní v súvislosti
s prípadmi, ktoré patria do jej mandátu. Ministri ďalej prerokovali otázku strategických žalôb proti
verejnej účasti (SLAPP) a potrebu chrániť novinárov pred zneužívaním súdnych sporov.
Diskutovali aj o digitálnom rozmere vyšetrovania sexuálneho zneužívania detí. Zamerali sa najmä

69