Page 68 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021

uskutočnilo 24. a 25. júna 2021. Premiér informoval výbor, že lídri krajín v rámci témy ekonomická
obnova zhodnotia súčasný stav implementácie nástroja Next Generation EU. Rozhodnutie
o vlastných zdrojoch Európskej únie bolo už ratifikované všetkými členskými štátmi, a teda
Komisia mohla uskutočniť emisiu dlhopisov vo výške 20 mld. EUR, ktorá pokryje prvé zálohy pre
národné plány obnovy. Taktiež sa mal odsúhlasiť aj návrh odporúčaní Rady o hospodárskej politike
eurozóny. Premiér ďalej informoval, že alokácie národného plánu obnovy pre jednotlivé členské
štáty Európskej únie sú prepočítavané podľa dopadu krízy, pričom sa ešte očakávajú úpravy, a že
pre SR bolo alokovaných 6,3 mld. EUR. Výbor NR SR pre európske záležitosti schválil stanoviská
Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady.
Na 49. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorá sa uskutočnila 26. októbra
2021, predložil štátny tajomník MF SR Ľuboš Jančík návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022
až 2024 a vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 vrátane prerokovania z hľadiska
primeranosti výdavkov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie. Štátny tajomník
uviedol, že návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu z úrovne 10 % na polovičnú úroveň, t. j.
pod 5 % HDP v roku 2022, a že s ohľadom na pokračujúcu pandémiu, návrh počíta s financovaním
dopadov prebiehajúcej tretej vlny pandémie zabezpečením rezervy v sume 717 miliónov EUR.
Rozpočet podľa štátneho tajomníka predstavuje kombináciu rozpočtovej zodpovednosti,
dostatočných rezerv na možné presahy pandémie a zahŕňa aj zdroje pre rozvoj ekonomiky formou
investícií. Štátny tajomník uviedol, že po prepade ekonomiky v dôsledku pandémie sa HDP
Slovenska v roku 2021 čiastočne zotaví a stúpne o 3,7 %. V roku 2022 sa potom očakáva rast HDP
4,2 %, pričom bude hnaný najmä investíciami. Zamestnanosť by mala výraznejšie rásť na jar roku
2022. Priemerná nominálna mzda sa v roku 2021 zvýši o 5,4 %. Schodok rozpočtu verejnej správy
sa v roku 2021 odhaduje na úrovni 7,92 % HDP. Rozpočtový cieľ na rok 2022 je stanovený na
úrovni 4,94 % HDP. V ďalšom roku návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá pokles deficitu
hospodárenia verejnej správy pod 3 % HDP. V roku 2023 by sa tak mali slovenské verejné financie
pri deficite na úrovni približne 2,7 % HDP dostať už mimo korektívnej časti Paktu stability a rastu.
Na horizonte rozpočtu by mal hrubý dlh Slovenskej republiky kulminovať v rokoch 2021 a 2022
na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP. Štátny tajomník taktiež upozornil,
že vzhľadom na prognózovanú úroveň dlhu nad všetkými sankčnými pásmami ústavného zákona
o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje platná legislatíva na rok 2024 už dosiahnutie nominálne
vyrovnaného rozpočtu, čo by si pri súčasných podmienkach fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie
konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 mld. EUR. Poukázal aj na to, že v predchádzajúcom
roku bola SR prvýkrát zaradená do rizikového pásma.

V súvislosti s prostriedkami Európskej únie štátny tajomník uviedol, že príjmy a výdavky sú
v roku 2022 rozpočtované na 4,5 miliardy EUR, z toho prostriedky plánu obnovy a odolnosti sú 1,3
miliardy EUR a sú určené predovšetkým na financovanie reforiem a investícií v oblastiach
verejných politík SR. Tohtoročné odvody do rozpočtu Európskej únie by mali byť vo výške zhruba
500 miliónov EUR a výdavky na spolufinancovanie sa rozpočtujú v sume približne 600 miliónov
EUR. Z hľadiska čistej pozície v roku 2022, teda rozdielu príjmov a výdavkov, je SR v plusovej
pozícii približne 2 miliardy EUR. Štátny tajomník ďalej uviedol, že k rastu výdavkov významne
prispejú aj prostriedky plánu obnovy a odolnosti v rokoch 2022 až 2024 v celkovom objeme 4,59
miliárd EUR. Toto zvýšenie je zároveň fiškálne neutrálne, keďže výdavky sú kompenzované
príjmami. V roku 2022 bude najviac výdavkov z plánu obnovy a odolnosti smerovať do reforiem
v oblasti zelenej ekonomiky (454 mil. EUR), vzdelávania (323 mil. EUR) a zdravia (218 mil. EUR).
Štátny tajomník ďalej uviedol, že vláda pokračuje v reforme riadenia investícií, ktorá má za cieľ
zvýšiť spoločenskú návratnosť projektov a zrýchliť a sprehľadniť investičný proces. Súčasťou
reformy je princíp nulového štartovacieho rozpočtu zavedeného od roku 2021. Štátny tajomník
Ľuboš Jančík sa vyjadril aj k inflácii, kde predpokladá, že momentálny vývoj je len dočasný, pričom

66