Page 77 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021
P. 77

Rada Európskej únie pre telekomunikácie sa 3. decembra 2021 dohodla na svojej pozícii
                k opatreniam  na  zabezpečenie  vysokej  spoločnej  úrovne  kybernetickej  bezpečnosti  v  celej
                Európskej únii s cieľom ďalej zlepšovať odolnosť verejného aj súkromného sektora a Európskej
                únie ako celku a ich schopnosti reagovať na incidenty. Po prijatí nová smernica s názvom NIS2
                nahradí súčasnú smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernicu NIS).
                       Systém roamingu za domáce ceny v celej Európskej únii sa v súlade s predbežnou dohodou,
                ktorú 9. decembra 2021 dosiahli vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu, predĺži do roku 2032.
                (Platnosť súčasného nariadenia o roamingu uplynie 30. júna 2022.) Jeho cieľom je najmä upraviť
                maximálne veľkoobchodné ceny tak, aby poskytovanie maloobchodných roamingových služieb za
                domáce ceny bolo pre prevádzkovateľov v celej Európskej únii udržateľné. Návrh zavádza aj nové
                opatrenia  na  zvýšenie  transparentnosti  služieb  s  pridanou  hodnotou  a  zákazníkom  má  zaručiť
                kvalitu  poskytovaných  služieb  a  prístup  k  tiesňovým  službám.  Ďalším  dôležitým  aspektom  je
                zabezpečiť, aby sa v nariadení zohľadnil vplyv pandémie COVID-19 a zmeny, ktoré s ňou súvisia,
                pokiaľ ide o cestovanie a cestovný ruch, nárast miery práce z domu a schôdzí na diaľku, čo má
                vplyv na využívanie roamingu. V návrhu sa zohľadňuje aj zavádzanie technológie 5G a zlepšuje sa
                dostupnosť  tiesňových  služieb  pre  ľudí  s  osobitnými  potrebami.  Rada  doplnila  aj  pravidlá  na
                ochranu zákazníkov pred šokmi z faktúr, ktoré vyplývajú z nevyžiadaného roamingu v satelitných
                sieťach počas ciest na trajektoch alebo v lietadlách. V znení Rady sa takisto objasňuje, ktoré úlohy
                vyplývajúce z nariadenia majú vykonávať jednotlivé príslušné orgány.
                       Rada Európskej únie pre telekomunikácie ďalej zhodnotila pokrok dosiahnutý v súvislosti
                s  aktom  o  umelej  inteligencii.  Predmetný  akt  zverejnila  Komisia  21.  marca  2021  s cieľom
                minimalizovať riziká vyplývajúce z rozvoja a zavádzania umelej inteligencie a maximalizovať jej
                prínos pre najširšie vrstvy európskych občanov a hospodárstvo Únie. Komisia predložila návrh na
                reguláciu v oblasti umelej inteligencie tak, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany  zdravia,
                bezpečnosti  a  základných  práv  a  zároveň  vytvorilo  stabilné,  predvídateľné  prostredie  pre  ďalší
                plnohodnotný, dynamický rozvoj danej oblasti bez zbytočných obmedzení. Návrh podľa odboru pre
                európske záležitosti K NR SR postavil do popredia aj niekoľko fundamentálnych otázok spojených
                s problematikou technologického pokroku a jeho regulácie všeobecne. Medzi inými otázku miery
                spoločenskej  kontroly,  otázku  konkurencieschopnosti  či  otázku  dopadu  nových  technológií
                a postupov na trh práce.

                       Vzhľadom na konkurenčný tlak, ktorý rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie vytvára,
                Komisia  zvolila  prístup  založený  na  riziku  (požiadavky  sa  zameriavajú  iba  na  vysokorizikové
                systémy),  pričom  kódexom  správania  sa  môžu  riadiť  všetci  poskytovatelia  systémov  umelej
                inteligencie, ktoré nepredstavujú vysoké riziko. Odbor pre európske záležitosti K NR SR označil
                vo svojom odporúčaní Výboru K NR SR pre hospodárske záležitosti uvedený prístup za správny
                a podčiarkol, že sa vďaka tejto možnosti zabráni zbytočnému spomaleniu zavádzania v dôsledku
                vyšších cien a nákladov. Snahu Komisie prispieť predloženým návrhom k formovaniu globálnych
                noriem  a  štandardov  označil  za  správne  ambicióznu  a za  pozitívny  krok  k  posilneniu  hodnôt
                a digitálnej autonómie Únie.

                       V kontexte zdôrazňovaného napredovania a rozvoja umelej inteligencie označil odbor pre
                európske záležitosti K NR SR hodnotenie vplyvu na trh práce v návrhu Komisie a v príslušnej
                dopadovej štúdii ako nedostatočné. Nakoľko ochrana základných práv je podľa Komisie jedným
                z hlavných cieľov návrhu, vyslovil sa za dôslednejší pohľad na umelú inteligenciu ako na faktor,
                ktorý  sa  významným  spôsobom  môže  podpísať  nielen  pod  zánik  pôvodných  a  vznik  nových
                pracovných pozícií, ale môže tiež vytvárať tlak na ochranu dôstojnej práce (ako ju definuje MOP),
                sociálne zabezpečenie či vzdelávací systém. Odbor pre európske záležitosti K NR SR preto uvítal
                zámer MIRRI SR venovať aspektom využívania umelej inteligencie v prístupe k vzdelaniu osobitnú



                                                             75
   72   73   74   75   76   77   78   79   80   81   82