Page 93 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021

a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Lepšie pracovné podmienky pre silnejšiu sociálnu
Európu: plné využitie prínosov digitalizácie pre budúcnosť práce, KOM (2021) 761 a návrhom
smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre
platformy, KOM (2021) 762.

V súčasnosti pracuje prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem v Európskej únii
viac ako 28 miliónov ľudí. V roku 2025 sa očakáva zvýšenie na 43 miliónov. Digitalizácia prináša
nové služby, nové obchodné modely, nové spôsoby práce, ale zároveň aj nové výzvy. Nedostatočná
autonómia pri práci pre platformy a dohľad, ktorý je jej príčinou, môžu mať negatívny vplyv na
pracovné podmienky zamestnancov, napríklad v podobe psychosociálnej záťaže (keďže ľudia
pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem sa môžu cítiť neustále monitorovaní
a hodnotení bez riadneho odôvodnenia), rizika nehôd (keďže algoritmy môžu podnecovať
potenciálne nebezpečné správanie, napríklad ponúkať prémie za rýchlejšie dokončenie práce)
a prístupu k úlohám. Digitálne pracovné platformy prispievajú k týmto problémom svojimi
podmienkami, v ktorých sa môžu jednostranne upravovať mzda, pracovný čas, riešenie sporov,
etiketa vzťahov so zákazníkmi a ďalšie záležitosti, pričom na monitorovanie, hodnotenie
a vynucovanie práce osôb využívajú technologické prostriedky. To má za následok nejasné
povinnosti a nedostatočné mechanizmy nápravy v prípade niekedy nezrozumiteľných
a nevysvetliteľných rozhodnutí týkajúcich sa napríklad pracovných sankcií a ukončení pracovných
zmlúv. V navrhovanej smernici sa preto stanovuje nový súbor práv v oblasti algoritmického
riadenia.
Cieľom je zabezpečiť, aby sa osobám pracujúcim pre digitálne pracovné platformy priznalo
právne postavenie v zamestnaní, ktoré zodpovedá ich skutočným pracovným podmienkam. Návrh
poskytuje zoznam kontrolných kritérií, pomocou ktorých sa určí, či je platforma zamestnávateľom.
Ľudia pracujúci pre platformy by v tom prípade požívali pracovné a sociálne práva, ktoré
zodpovedajú postaveniu zamestnanca. Mali by právo na minimálnu mzdu, kolektívne vyjednávanie,
pracovný čas a ochranu zdravia, právo na platenú dovolenku alebo lepší prístup k ochrane pred
pracovnými úrazmi, dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky a starobný dôchodok.
Návrh prinesie väčšiu transparentnosť v súvislosti s platformami tým, že objasní existujúce
povinnosti deklarovať prácu vnútroštátnym orgánom, od platforiem sa bude vyžadovať, aby
vnútroštátnym orgánom sprístupnili kľúčové informácie o svojich činnostiach a o osobách, ktoré
prostredníctvom nich pracujú.

3.2.9.2 Verejné zdravie

V oblasti zdravotníctva sa Výbor NR SR pre európske záležitosti zaoberal v prvom rade
legislatívnymi aktmi, ktoré reagovali na vzniknutú pandemickú situáciu. Najdôležitejšie z nich boli
tieto návrhy:

 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/746,
pokiaľ ide o prechodné ustanovenia pre určité diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro
a odklad uplatňovania požiadaviek na interné pomôcky, KOM (2021) 627. Približne 70 %
klinických rozhodnutí sa prijíma s využitím diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro
(tehotenské testy, testy HIV, testy na COVID). Cieľom návrhu je predĺžiť existujúce prechodné
obdobie pre pomôcky, na ktoré sa vzťahuje certifikát vydaný podľa smernice 98/79/ES, a zaviesť
individuálne prechodné obdobia pre pomôcky, ktoré musia absolvovať posudzovanie zhody so
zapojením notifikovaných osôb prvýkrát podľa nariadenia (EÚ) 2017/746. Keďže od vypuknutia

91