Page 86 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2021

únii, účinne spravovať všetky chránené územia s definovaním jasných cieľov a opatrení v oblasti
ochrany a náležite ich monitorovať.

3.2.8.2 Poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a rozvoj vidieka

Poľnohospodárska pôda pokrýva takmer polovicu povrchu Európskej únie. Poľnohospodári
tak zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane prírodných zdrojov (voda, vzduch, pôda a biodiverzita),
vykonávaní opatrení proti zmene klímy a utváraní krajinného bohatstva. Nosnou témou
v legislatívnej činnosti Európskej únie pre oblasť pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je aktuálne
reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá súvisí s viacročným finančným
rámcom Európskej únie na roky 2021 – 2027.
Cieľom reformy SPP po roku 2020 je zaviesť nový strategický prístup, ktorý členským
štátom poskytne autonómiu pri vytváraní strategických plánov na základe ich potrieb a v súlade
s celoúnijnými cieľmi. To znamená, že opatrenia na vnútroštátnej úrovni sa môžu lepšie zamerať
na miestne špecifiká bez toho, aby sa ohrozila celková „spoločná“ povaha politiky. Nová SPP sa
osobitne zameriava na ekologické požiadavky. Rovnako ako predtým je financovanie podmienené
dodržiavaním právnych predpisov Európskej únie v oblasti životného prostredia a klímy. Okrem
toho sa v reforme zavádzajú rôzne odmeny za ekologickejšie postupy, a to ako súčasť priamych
platieb (s novým typom podpory na ekologické opatrenia, tzv. ekologické režimy), ako aj v rámci
rozvoja vidieka. Okrem toho sa za prioritných príjemcov priamych platieb považujú menšie
poľnohospodárske podniky a mladí poľnohospodári. SPP po prvýkrát obsahuje aj záväzok chrániť
práva pracovníkov.
Členské štáty Európskej únie budú uplatňovať novú SPP prostredníctvom svojich národných
strategických plánov SPP. Tieto plány v sebe kombinujú širokú škálu cielených intervencií, ktoré
sú namierené na špecifické potreby jednotlivých krajín Európskej únie. Ich prostredníctvom sa majú
na národných úrovniach napĺňať spoločné únijné ciele v duchu ambícií stanovených v Zelenej
dohode (Green Deal). Tieto plány, vytvorené členskými štátmi, sú pripravované na základe analýzy
ich potrieb, zodpovedajúcich ich silným stránkam, slabostiam, príležitostiam a tomu, čo ich
ohrozuje na danom teritóriu, v danom agropotravinárskom sektore.

Rada Európskej únie, ako aj Európsky parlament sa aj počas roka 2021 intenzívne zaoberali
finalizáciou legislatívneho balíka SPP. Na úrovni Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné
hospodárstvo sa v rámci portugalského a slovinského predsedníctva realizovalo niekoľko trialógov
s Európskym parlamentom a Komisiou, ktorých výstupy boli takmer po troch rokoch diskusií
28. – 29. júna 2021 potvrdené rezortnými ministrami pre poľnohospodárstvo a najväčšia reforma
SPP od 90. rokov tak bude môcť byť realizovaná od 1. januára 2023. Európsky parlament tieto
legislatívne návrhy SPP schválil 23. novembra 2021. Slovenská republika počas celého roka aktívne
participovala na príslušných rokovaniach s cieľom presadzovať národné priority vo všetkých
oblastiach SPP. Nová SPP by tak mala byť transparentnejšia, flexibilnejšia, spravodlivejšia
a ekologickejšia. Práve posilnenie a ochrana biodiverzity a zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na
tieto zmeny patrí medzi výrazné prvky novej SPP. Medzi dôležité ciele patrí aj zvýšenie
konkurencieschopnosti, modernizácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, posilnenie
postavenia poľnohospodárov v hodnotovom reťazci, miestny rozvoj, produkcia bezpečných
potravín a ich udržateľnosť a ďalšie, ktoré majú podstatný vplyv na budúcnosť sektora, ľudstva
a životného prostredia.
MPRV SR sa za účelom zabezpečenia možnosti čerpať podporu v SR v rámci SPP
v programovacom období 2023 – 2027 intenzívne venovalo príprave nového programovacieho

84