Page 77 - Vyročna správa 2018.cdr

odmietlo aj Slovensko. Obdobný názor zaujala aj Európska komisia, ktorá uviedla, že ak platí
princíp rovnakej odmeny za rovnakú prácu, tak sa musí uplatňovať aj princíp, že ak sa z takejto
odmeny platia rovnaké dane a sociálne odvody, tak musí patriť aj nárok na rovnaké dávky
sociálneho zabezpečenia. Na národnej úrovni sa v Rakúsku prvý krát objavili úvahy o indexácií
v roku 2016. Pre novú rakúsku vládu je národná legislatíva, ktorá zavádza indexáciu, jedným
z prioritných opatrení.
Rakúska vláda a parlament návrh schválili a zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019.
Rakúsko odôvodňuje tento návrh funkciou rodinných dávok, ktorou je krytie časti nákladov
súvisiacich z výchovou detí, prostredníctvom finančnej podpory zo strany štátu. Indexáciou dávok
sa má zabezpečiť, aby podiel tejto podpory na celkových nákladoch na výchovu detí bol vo všetkých
krajinách rovnaký, a to v závislosti od životných nákladov jednotlivých krajín. Rodinné dávky
podľa argumentov rakúskej vlády nie sú časťou príjmu, aj keď väčšina občanov krajín susediacich
s Rakúskom ich tak vníma.
Na jednej strane sa tak dávky budú indexovať nahor v prípade, že budú vyplácané do štátov
s vyššími životnými nákladmi (napr. Švajčiarsko a Belgicko) a na strane druhej budú indexované
nadol, ak sa vyplácajú do krajín s nižšími nákladmi (napr. Slovensko, Maďarsko, Grécko,
Rumunsko). Súčasný systém neprispôsobovania výšky vyplácaných rodinných dávok je podľa
rakúskej vlády nespravodlivý, lebo na jednej strane nedostatočne kompenzuje náklady na výchovu
detí v krajinách s vyššími životnými nákladmi a na strane druhej v krajinách s nižšími životnými
nákladmi nadmerne kompenzuje náklady na výchovu detí v krajinách s nižšími životnými
nákladmi.

Dopady novej právnej úpravy na výšku vyplácaných dávok budú výrazné. Dávky sa budú
prispôsobovať podľa koeficientu životných nákladov určeného na základe údajov Eurostatu.
Slovensko je v skupine krajín, kde sú životné náklady nižšie ako v Rakúsku (koeficient nižší ako 1).
Do tejto skupiny patrí 18 krajín. V prípade Slovenska je tento koeficient uvedený v návrhu rakúskej
právnej úpravy indexácie 0,633. Dôsledkom právnej úpravy bude teda zníženie úrovne
poskytovaných rodinných dávok slovenským občanom pracujúcim v Rakúsku, ak ich deti budú žiť
na Slovensku. To môže mať za následok zníženie atraktivity zamestnať sa v Rakúsku, napríklad
v sektore opatrovateliek. Minister práce Ján Richter informoval, že SR dlhodobo zastáva názor, že
indexácia prídavkov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ako aj zo zásadou
nekrátenia dávok pri ich výplate do cudziny, tak ako ich v súčasnosti upravuje legislatíva EÚ.
Migrujúci pracovník sa v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti v členskom štáte podieľa na
tvorbe štátneho rozpočtu a prispieva rovnako k ekonomickému rastu krajiny, v ktorej danú prácu
vykonáva. Do rozpočtu, z ktorého sa rodinné dávky v danom členskom štáte financujú, prispieva
rovnako prostredníctvom daní a sociálnych odvodov, ako pracovník, ktorý je príslušníkom
členského štátu. Vzhľadom na to je diskriminačné, ak by pracovníci v porovnateľných podmienkach
nemali nárok na rovnaké rodinné dávky a v rovnakej výške.

Rakúsky veľvyslanec sa vo svojom vystúpení vyjadril, že rakúska vláda odmieta argument, že
sa jedná o diskriminačný návrh, keďže to nie je diskriminácia založená na národnosti. Tento návrh
zákona sa totiž nevzťahuje iba na rakúske alebo iba na zahraničné deti, ale týka sa prídavkov pre deti
všetkých rodičov pracujúcich v Rakúsku. Rakúska vláda v tomto návrhu zákona zohľadňuje
európske právo ohľadom rodinných prídavkov, ktoré stanovuje, že rodinné prídavky majú byť
vyplácané aj pracovníkom zo zahraničia avšak zároveň nevylučuje indexáciu týchto rodinných
prídavkov.

Naopak, v prípade nediferencovaného cezhraničného prevodu rodinných prídavkov do krajín
s rozličnou kúpnou silou nie je zámer tohto opatrenia – rodinného prídavku – opodstatnený.
V štátoch s nízkou kúpnou silou by vyrovnanie bolo neprimerane veľké a naopak. Teda nejde len
o princíp cezhraničného prevodu rodinných prídavkov ale aj o princíp hodnoty týchto prídavkov.
Veľvyslanec poznamenal, že táto indexácia nie je primárne cielená ako šetriace opatrenie rakúskej

77