Page 80 - Vyročna správa 2018.cdr

Spoločenstva Euratom na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2025. Aj ďalšie dva
legislatívne návrhy o stanovisku ku ktorým požiadal Výbor Národnej rady SR pre európske
záležitosti Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport sa zaoberajú vedeckými
inováciami. Ide o: (1.) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje
Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa
zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie
č. 541/2014/EÚ (KOM/2018/447) a Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie
2007/198/Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie
jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody (KOM/2018/445).

Výskum kozmického priestoru podporuje EÚ už od 90. rokov minulého storočia. Cieľom
návrhu nariadenia (KOM/2018/447) je zlúčiť všetky doterajšie činnosti EÚ v tejto oblasti do
jedného vesmírneho programu. Súčasťou programu budú tri už existujúce projekty a jedna nová
iniciatíva: Copernicus (najrozsiahlejší nevojenský program pozorovania Zeme na svete), Galileo
(globálny navigačný satelitný systém EÚ), EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay
Service je európsky satelitný systém, ktorý zlepšuje presnosť GPS z obvyklých 10 metrov na
2 metre), GOVSATCOM (Governmental Satellite Communications je nová iniciatíva zameraná na
zlepšenie bezpečnosti satelitnej komunikácie). Predmetom druhého legislatívneho návrhu je
projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor), ktorý by sa mal stať
predstupňom ku komerčnému využitiu termonukleárnej fúzie v energetike. Jadrová fúzia bude
v budúcnosti zohrávať významnú úlohu v európskej energetike ako takmer nevyčerpateľný zdroj
energie. Výstavba reaktora začala vo francúzskom meste Cadarache v roku 2007. Získanie prvej
plazmy sa predpokladá v roku 2025 a spustenie na plný výkon v roku 2035. Je to druhý najdrahší
vedecký projekt vo svete (po Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS). Z celkového rozpočtu približne
polovicu hradí EÚ a zbytok ostatné účastnícke štáty: USA, Rusko, Čína, Japonsko, Južná Kórea
a India. Cieľom návrhu je zabezpečiť financovanie európskej účasti v rámci projektu.

3.3 Zahraničnopolitické aktivity Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre európske záležitosti

3.3.1 Aktivity na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Dňa 18. januára prijal predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš
Blaha palestínskeho veľvyslanca J.E. pána Attalla S.A. Qubia.
Dňa 24. januára 2018 prijal podpredseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti
Martin Klus a členovia výboru zástupcov TheCityUK.

Dňa 31. januára 2018 prijal predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš
Blaha velvyslankyňu Tureckej republ ky, J.E. pan Aslıgül Üğdül.
Dňa 6. februára 2018 prijali členovia Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti spolu
s členmi Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti pána Oliviera Guersenta,
generálneho riaditeľa Európskej komisie na Generálnom riaditeľstve pre finančnú stabilitu,
finančné služby a úniu kapitálových trhov.

Dňa 14. marca 2018 prijal predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš
Blaha írsku ministerku štátu pre európske záležitosti p. Helen McEntee.
Dňa 21. marca 2018 prijal predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš
Blaha mimoriadnu a splnomocnenú veľvyslankyňu Kubánskej republiky J. E. pani Yamilu Soniu
Pita Montes.

80