Page 78 - Vyročna správa 2018.cdr
P. 78

vlády. Vláda je pripravená vyplácať vyššie rodinné prídavky rodičom, ktorých deti žijú v krajinách
               s vyššou kúpnou silou než ako je tomu v Rakúsku. Sumárne teda nastane určité šetrenie pre rakúsku
               stranu, avšak mnohé individuálne prídavky sa zvýšia.
                     Veľvyslanec tiež objasnil mechanizmus vyplácania rodinných prídavkov v Rakúsku. Jedným
               z  argumentov je, že zahraniční pracovníci finančne prispievajú do rakúskeho systému, a teda by
               mali mať nárok na rovnaké prídavky ako rakúski pracujúci, ktorých deti žijú v Rakúsku. Tento
               argument je však založený na mylnom predpoklade toho, že všetky sociálne systémy v krajinách EÚ
               sú  rovnaké.  V  Rakúsku  sú  však  rodinné  prídavky  do  veľkej  miery  financované  platbami
               zamestnávateľov a všeobecnou daňou, teda nie platbami zamestnancov do sociálneho systému.
                     Vo svojom stanovisku k indexácii prídavkov Európska komisia uviedla, že podľa európskych
               pravidiel majú mobilní pracovníci nárok na rovnaké prídavky na deti ako miestni pracovníci bez
               ohľadu na miesto bydliska ich detí. Za rovnaké príspevky platené v rámci pracovnej činnosti by mal
               vzniknúť a uplatniť sa rovnaký nárok na dávky. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré plánuje Rakúsko
               v  súvislosti  s  indexáciou  prídavkov  na  deti,  Komisia  po  jeho  prijatí  preskúma  zlučiteľnosť
               príslušného právneho predpisu s právom Únie.

               3.2.9  Vzdelávanie, mládež, kultúra a šport

                     Na svojej 42. schôdzi výboru, ktorá sa uskutočnila dňa 8. februára 2018, sa Výbor Národnej
               rady  SR  pre  európske  záležitosti  zaoberal  zasadnutím  Rady  Európskej  únie  pre  vzdelávanie,
               mládež, kultúru a šport (EYC), ktorá sa konala dňa 15. februára 2018. Informáciu o rokovaní Rady
               predložila  štátna  tajomníčka  Ministerstva  školstva,  vedy,  výskumu  a  športu  SR  Oľga
               Nachtmannová. Hlavným bodom rokovanie Rady bolo hodnotenie programu Erasmus+ v polovici
               trvania a jeho budúca orientáciu na obdobie po roku 2020. Erasmus+ je program Európskej únie,
               ktorý podporuje aktivity v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v rokoch 2014 –
               2020. Diskusia ministrov na Rade sa zamerala na otázky súvisiace s priebežným hodnotením
               programu Erasmus+ a predchádzajúcich programov EÚ, ako aj na budúcu orientáciu programu na
               obdobie po roku 2020.
                     Štátna tajomníčka oboznámila členov výboru so stanoviskom, ktoré ministerka školstva SR
               prezentovala  v  diskusii.  Uviedla,  že  Slovenská  republika  v  plnej  miere  podporuje  program
               Erasmus+, ako aj významné navýšenie jeho rozpočtu. Avšak napriek otvorenosti a nesporným
               výsledkom programu, ako aj jeho účinnosti a relevantnosti, je nový program potrebné zatraktívniť
               nielen  pre  hlavný  prúd  podávateľov  projektov.  Je  nevyhnutné  adresnejšie  zadefinovať
               znevýhodnené skupiny. Zároveň by sa mal znížiť počet európskych priorít a cieľov, ktoré sú široko
               koncipované. Program by mal umožňovať lepšie zohľadňovanie národných potrieb. Tie odrážajú
               špecifické aspekty implementácie európskeho nástroja na národnej úrovni. Ako ďalšie opatrenia
               vplývajúce na zvýšenie účasti okrajových regiónov a zraniteľnejších skupín možno tiež uviesť:
               vytvorenie osobitných opatrení pre zaostávajúce regióny/skupiny, zohľadnenie podpory jazykovej
               prípravy,  flexibilné  rozloženie  finančných  zdrojov,  či  zvýšenie  kritickej  miery  financovania
               niektorých sektorov programu.

                     V súčasnom programe majú inovačný potenciál najmä projekty s intelektuálnymi výstupmi.
               Zistenia  z  hodnotiacej  správy  uvádzajú  veľmi  obmedzenú,  resp.  miernu  úroveň  inovatívnosti.
               V súčasnosti možno hovoriť predovšetkým o inovatívnosti v miestnom kontexte, napr. v školskom
               vzdelávaní. Program EÚ má však potenciál na podporu inovačného aspektu projektovej spolupráce.
               Preto  je  žiaduce  stanoviť  indikátory  merajúce  inovatívnosť  projektu.  Projekty  s  inovačným
               potenciálom by mali vychádzať z analýzy potrieb a dát, ako aj z istých hypotéz. Keďže inovatívnosť
               je založená na experimentovaní, otvoril by sa priestor na vytváranie partnerstiev s menej tradičnými
               organizáciami v programe zameranými napr. na vedu, či výskum.
                     Štátna tajomníčka uviedla, že napriek istej komplementárnosti nie je miera synergií medzi
               programom  Erasmus+  a  inými  nástrojmi  EÚ  dostatočne  jasná.  Za  najväčšiu  prekážku  možno



               78
   73   74   75   76   77   78   79   80   81   82   83