Page 51 - Vyročna správa 2017.cdr

ochrany menšín a tak ďalej. Parlamenty by mali vyslať jasný odkaz, že demokracia je opakom vlády
väčšiny. EÚ je totiž o inklúzii, o konsenze a ochrane menšín. Ak EÚ dokáže implementovať vlastné
hodnoty, môže očakávať, že bude dôveryhodným globálnym hráčom s globálnym vplyvom. A to,
ako zdôraznil, musí byť aj úlohou národných parlamentov.
Ďalším rečníkom konferenčného panelu bol Milan Brglez, predseda Štátneho zhromaždenia
Slovinskej republiky, ktorý kriticky reflektoval úlohu EÚ ako globálneho hráča. Existuje tu podľa
neho celý rad nadnárodných problémov, ktoré ukazujú, ako sme v EÚ prepojení. V tomto kontexte
spomenul Brexit, neregulovanú migráciu, nedostatok rozvoja, klimatické zmeny či bezpečnostné
hrozby. Pripomenul, že úloha parlamentov je v súčasnej geopolitickej situácii relatívne nová, najmä
čo sa týka európskej zahraničnej politiky. Parlamentná diplomacia má však aj svoje limity. Hlavnou
úlohou národných parlamentov je dohľad voči národným vládam. Parlamenty nemôžu viesť
zahraničnú politiku, ale môžu ju ovplyvňovať, nastavovať jej limity. Parlamenty tak môžu podľa
neho fungovať ako strážcovia efektívneho multilateralizmu. Legitimita zahraničnej politiky je dnes
zakotvená v národnom diskusnom procese, v ktorom parlamenty zohrávajú kľúčovú úlohu.
Zahraničná politika by nemala byť založená na osobných záujmoch populistických politikov. Tieto
tendencie je potrebné vykoreniť na domácej aj na medzinárodnej scéne. V tejto súvislosti použil
citát bývalého prezidenta Spojených štátov J. F. Kennedyho: „Domáca politika nás môže len
poraziť, ale zahraničná politika nás môže zabiť". Svoj príspevok ukončil tým, že si nemôžeme
dovoliť „zabiť" európske záujmy, ak sa chceme stať kľúčovým hráčom na globálnej scéne.
Tretím a posledným rečníkom panelu bol predseda švédskeho parlamentu Urban Ahlin. Vo
svojom prejave hovoril predovšetkým o švédskych reáliách vo vzťahu k parlamentnej kontrole
európskych záležitostí, pričom zdôrazňoval dôležitosť princípu subsidiarity. Zhodnotil, že zo
68 odôvodnených stanovísk vydal švédsky parlament až 13 (čo je 20 percent), pričom skúma každý
legislatívny návrh Európskej komisie. Vo vzťahu k úlohe EÚ ako globálneho hráča zdôraznil, že EÚ
musí byť viditeľná a využiť svoju atraktivitu. Je potrebné sa zamyslieť nad tým, ako propagovať
„európsku agendu“ na medziparlamentných fórach. Druhý panel konferencie sa zaoberal témou
približovania parlamentnej činnosti občanom v modernej dobe. Prvou rečníčkou bola Ankie
Broekers-Knol, predsedníčka Senátu Holandského kráľovstva, ktorá vyjadrila názor, že podľa nej
referendum nie je vhodným nástrojom na premostenie priepasti medzi občanmi a politikmi a na
priblíženie parlamentného programu a procesov občanom. Podľa nej referendum naopak posilňuje
rozdiely v spoločnosti a vedie v konečnom dôsledku k frustrácii voličov. V rámci opätovného
nastolenia dôvery v politikov a demokratické inštitúcie sú podľa nej nevyhnutné štyri kroky, a to
(1) prijať zodpovednosť za svoje kroky zo strany politikov, (2) byť čo najtransparentnejší,
vysvetľovať občanom svoje rozhodnutia, (3) vzdelávať občanov v oblasti demokracie a viesť ich
k účasti v rozhodovacom procese a (4) evolúcia, vývoj v oblasti parlamentarizmu a demokracie,
a využívanie nových nástrojov na zvyšovanie zastupiteľnosti a účasti verejnosti na legislatívnom
procese.
Predsedníčka Nemeckej Spolkovej rady Malu Dreyer v úvode svojho vystúpenia spomenula,
že v súčasnosti zaznamenáva nárast politizácie spoločnosti, čo sa prejavuje vyšším angažovaním sa
najmä mladých ľudí v spoločenských otázkach, nárastom členskej základne politických strán
a vyššou účasťou vo voľbách. Ďalej uviedla, že parlament je srdcom zastupiteľskej demokracie
a z tohto dôvodu je treba posilniť jeho viditeľnosť pred občanmi všetkými možnými prostriedkami.
Upozornila na výhody, ale aj riziká nových informačných kanálov, ako sú webové portály, sociálne
siete a podobne. Za jedno z rizík považuje nízku kultúru diskusií v digitálnych médiách,
znevažujúce a často agresívne komentáre, sklony k extrémizmu a populizmu. To môže viesť
k manipulácii informácií. Riešenie vidí v profesionálnej mediálnej práci, vyváženosti verejných
a súkromných médií a odvahe postaviť sa dezinformáciám. Ďalšie riešenia, ktoré navrhla sú:
poskytovanie čo najväčšieho množstva informácií v politických diskusiách; zvyšovanie
transparentnosti práce parlamentu a tým prehlbovanie dôvery občanov, a priame oslovovanie
jednotlivých skupín občanov s cieľom vysvetľovať im jednotlivé kroky (najmä pracovať so žiakmi

49