Page 50 - Vyročna správa 2017.cdr
P. 50

ako môže členstvo v EÚ pomôcť malému štátu – vnútropoliticky i medzinárodnopoliticky. Napriek
            nepopierateľnému pokroku, ktorý priniesla európska integrácia napríklad v hospodárskej alebo
            finančno-menovej oblasti, však vníma v spoločnosti narastajúci dešpekt k nej, ako aj autoritám ako
            takým. Vyjadril presvedčenie, že základným východiskom pre perspektívnu budúcnosť EÚ, ktorá
            prinesie pridanú hodnotu aj jednotlivcom, musí byť vzájomný rešpekt medzi jej členskými štátmi,
            kultivovaný  duch  európanstva  a  zrozumiteľná  komunikácia  politických  lídrov  smerom  k  ich
            občanom.
                  Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani rámcoval svoj prejav apelom na súčasnosť,
            ktorá je plná výziev vyžadujúcich si konštruktívne a udržateľné riešenia. Ako najzávažnejšie v tejto
            súvislosti vníma nezamestnanosť mladých ľudí, bezpečnostnú situáciu v spojitosti s teroristickými
            hrozbami a migráciou a v neposlednom rade nárast populizmu. Podotkol, že 60 rokov európskej
            spolupráce sa preukázalo ako najlepší prostriedok pre naplnenie tak národných, ako aj spoločných
            záujmov,  avšak  treba  mať  na  zreteli,  že  úspechy  minulosti  nestačia  na  zaistenie  budúcnosti
            európskeho  projektu.  Základom  Únie  musí  byť  jednota,  ktorej  jedným  z  oporných  pilierov  je
            spolupráca Európskeho parlamentu a národných zákonodarných zborov. Zaangažovanie národných
            parlamentov  do  kontroly  zásad  subsidiarity,  procesov  revízie  zmluvných  dokumentov,  či  do
            diskusie k politikám Únie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa preukázalo viac ako
            opodstatnené.

                  Podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen pripomenul strategický záujem Európskej
            komisie pod vedením Jean-Claude Junckera posilňovať vzťahy s národnými parlamentmi s cieľom
            prehlbovať  spoločné  vlastníctvo  európskeho  projektu.  Únia  v  kontexte  Brexitu  podľa  jeho
            vyjadrenia neostane v bezmenných rámcoch a vyžaduje si nové smerovanie, nový obsah a nové
            záväzky – len tak bude schopná viesť konštruktívnu politickú sebareflexiu a nachádzať spoločné
            odpovede  na  spoločné  výzvy.  Vyzval  národné  parlamenty  a  ich  predstaviteľov,  aby  neváhali
            iniciovať a viesť politické diskusie o budúcnosti EÚ v jednotlivých členských štátoch, pričom verí,
            že  do  konca  roka  2017  bude  mať  každá  národná  vláda  a  každý  národný  legislatívny  zbor
            vyprofilované vlastné stanovisko v tomto kontexte. Konštatoval, že predseda Európskej komisie má
            záujem reflektovať na toto úsilie aj vo svojej správe o stave Únie, ktorú prednesie na jeseň, a ktorá je
            vhodným momentom na odpočet politického programu a priorít Komisie v polčase jej mandátu
            (v  tejto  línii  zdôraznil  podporu  hospodárskeho  rastu  a  tvorbu  pracovných  miest,  Junckerov
            investičný  plán,  energetickú  úniu,  fenomén  cirkulárnej  ekonomiky,  jednotný  digitálny  trh,
            Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž a obrannú spoluprácu).
                  Vincent  Galeu,  podpredseda  Snemovne  reprezentantov  Maltskej  republiky,  predstavil
            skúsenosti  a  postrehy  z  aktuálne  prebiehajúceho,  takisto  historicky  prvého,  maltského
            predsedníctva v Rade EÚ a jeho parlamentnej dimenzie.
                  Prvá  panelová  diskusia  konferencie  niesla  názov  Budúcnosť  EÚ  ako  globálneho  hráča
            v kontexte súčasných zmien na globálnej politickej scéne a úloha národných parlamentov. Prvým
            rečníkom  bol  Mars  Di  Bartolomeo,  predseda  Poslaneckej  snemovne  Luxemburského
            veľkovojvodstva, ktorý vo svojom príspevku akcentoval skutočnosť, že EÚ by mala hájiť svoje
            záujmy vo svete, čo je pre ňu v súčasnosti výzvou. Globálna úloha EÚ by sa mala vysporiadať
            s výzvami nie len v zahraničí, ale aj doma. EÚ, podľa jeho slov, nikdy nebola len projektom
            jednotného trhu. Išlo v nej o presadzovanie mieru, právneho štátu a demokracie. EÚ sa zameriavala
            na posilňovanie ľudských práv a rozvíjanie ekonomík. Zdôraznil, že EÚ je mierový projekt. Mal by
            to byť však podľa neho aj sociálny projekt. Uviedol, že dnes žijeme v turbulentných časoch, v časoch
            neistoty. Budúcnosť EÚ ako globálneho hráča súvisí so stavom Únie ako takej. Je potrebné, aby
            národné parlamenty mali v rámci EÚ viac právomocí. EÚ by mala dôraznejšie presadzovať svoje
            hodnoty. Tie sú však často spochybňované. Populistickí lídri sa v súčasnosti snažia podkopať tieto
            hodnoty. Skonštatoval, že Turecko sa odkláňa od hodnôt EÚ. Spojené kráľovstvo opúšťa EÚ, čo
            bude mať dopad na jej budúcnosť. EÚ však, podľa jeho slov, nikdy nebola jednotnejšia - má
            reputáciu  ako  obhajca  právneho  štátu,  ľudských  práv,  sociálnej  spravodlivosti,  slobody  tlače,



                                                           48
   45   46   47   48   49   50   51   52   53   54   55