Page 55 - ´výročna správa final.cdr

pilierovej konštrukcie EÚ v Lisabonskej zmluve sa rozhodnutia v oblasti SZBP budú naďalej
prijímať konsenzom. SZBP teda nenahrádza zahraničnú politiku členských štátov, ale i naďalej
predstavuje nástroj na presadzovanie politiky, na ktorej sa členské krajiny dohodnú.
Hlavným cieľom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je prispieť k zachovaniu
medzinárodného mieru a bezpečnosti a podporiť hodnoty demokracie, právneho štátu
a dodržiavania ľudských práv vo svete. Článok 24 Zmluvy o Európskej únii určuje, že kompetencia
únie v oblasti SZBP sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a tiež na všetky otázky
súvisiace s bezpečnosťou únie. V článku 21 sa ďalej hovorí: „Únia vymedzuje a uskutočňuje
spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých
oblastiach medzinárodných vzťahov...“.
Na svojom zasadnutí vo Varšave v apríli 2012 sa Konferencia predsedov parlamentov EÚ
uzniesla na vytvorení Medziparlamentnej konferencie o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politike (SZBP) a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP). Zakladateľský zámer sa
niesol v duchu posilnenia úlohy národných parlamentov členských štátov EÚ a Európskeho
parlamentu pri formovaní rozhodnutí na celoeurópskej úrovni.
Konferencia poskytla rámec pre výmenu informácií a dobrých praktík v oblasti SZBP
a SBOP s cieľom zabezpečiť plnú informovanosť národných parlamentov a Európskeho
parlamentu pri vykonávaní ich úloh súvisiacich s touto politickou oblasťou. Na základe konsenzu
tak môžu prijímať nezáväzné závery o záležitostiach SZBP a SBOP obsiahnutých v programe
konferencie.
Medziparlamentná konferencia združuje delegácie národných parlamentov členských štátov
EÚ a Európskeho parlamentu. Každý národný parlament môže vyslať šesť svojich poslancov,
pričom reprezentácia Európskeho parlamentu má šestnásť členov. Národné parlamenty
kandidátskych štátov a európske členské štáty NATO (ktoré nie sú členmi EÚ) môžu byť
reprezentované delegáciou zloženou zo štyroch pozorovateľov.
Konferencia sa schádza raz za šesť mesiacov v štáte aktuálne predsedajúcom Rade EÚ alebo
v Európskom parlamente v Bruseli. Vedie ju parlament predsedníckeho štátu v úzkej spolupráci
s Európskym parlamentom.
Funkciu sekretariátu konferencie zabezpečuje predsednícky parlament v koordinácii
s Európskym parlamentom a s parlamentmi predchádzajúceho a nasledujúceho predsedníckeho
štátu (tzv. Troika).

Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa predmetná konferencia konala v dňoch
2. – 4. septembra 2016 v priestoroch zimnej jazdiarne. Jej hlavní gestori boli Zahraničný výbor
NR SR a Výbor pre obranu a bezpečnosť NR SR, ktoré od začiatku príprav konferencie úzko
spolupracovali so Zahraničným výborom Európskeho parlamentu a partnerskými výbormi
parlamentov Holandska a Malty. Predmetná kooperácia sa týkala najmä špecifikovania hlavných
a sprievodných panelov konferencie, výberu rečníkov a návrhu textu záverov konferencie, ktoré sú
prijímané konsenzuálne na záver každej konferencie.
Témy programu zahŕňali dva hlavné Panely a tri Workshopy, tak ako sú uvedené nižšie.

Hlavné panely konferencie:
Panel 1 – Európska únia ako globálny hráč: Hľadanie efektívneho modelu
multilaterálnej diplomacie
Rečníci: p. Federica MOGHERINI, Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci
a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie; p. Miroslav JENČA, poradca
generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti.

Panel 2 – Západný Balkán a EÚ: Spolupráca a integrácia
Rečník: p. Miroslav LAJČÁK, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky.

55