Page 54 - ´výročna správa final.cdr

a energetiky vo svojich krajinách. V debate vystúpilo 24 rečníkov, ktorí zdôraznili potrebu
energetickej prepojenosti, a tiež dôležitosť energetickej bezpečnosti, čiže zaistenia garantovaných,
lacných a bezpečných energetických dodávok.
Hlavným rečníkom posledného panelu o zabezpečení vonkajších hraníc členských štátov
EÚ v kontexte nepravidelnej migrácie bol Robert Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra
SR. Podľa neho je dôležité zabezpečiť vnútornú bezpečnosť v rámci schengenského priestoru
a aktívne brániť ilegálnej migrácii. Úspešná politika navrátenia by mohla slúžiť ako prostriedok
v boji proti nelegálnej migrácii, potrebná je aj čo najkvalitnejšia azylová politika. Treba tiež
rozlišovať medzi migrantmi a tými, ktorí skutočne potrebujú azyl. Panelistami boli Richárd
Hörcsik, predseda Výboru pre európske záležitosti maďarského parlamentu a Lucio Romano,
podpredseda Výboru pre európske záležitosti talianskeho Senátu. Uviedli, že ochrana vonkajších
hraníc EÚ by sa mala dotýkať všetkých členských štátov a krajiny, ktoré majú obrovské morské aj
pevninské hranice, by mali dostať špeciálny status vzhľadom na svoje odlišné potreby. Treba sa
tiež sústrediť na medzinárodný diplomatický prístup do krajín pôvodu a poskytnutím finančnej a
rozvojovej pomoci zabezpečiť ekonomický a sociálny komfort pre ľudí, ktorý by ich motivoval
zostať vo vlastnej krajine. Do debaty sa zapojilo 32 rečníkov, z ktorých sa mnoho vyslovilo za
zvýšenie ochrany vonkajších hraníc Únie. Spomenuli taktiež Turecko ako dôležitého aktéra
v riešení tejto situácie a ďalším dôležitým motívom bola solidarita medzi členskými krajinami.
Na záver bolo formálne prijaté kompromisné znenie Záverov LVI. COSAC-u, a zároveň
Ľuboš Blaha informoval o dvoch deklaráciách, ktoré bolo možné podpísať – o zemetrasení
v Taliansku a o situácii v Turecku.

3.1.2 Medziparlamentná konferencia o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike
a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ sa v posledných rokoch vyvíjala
s mimoriadnou intenzitou. EÚ sa dnes angažuje v mnohých krízových regiónoch sveta formou
civilných, ale čiastočne aj vlastných vojenských misií.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ bola uvedená do života Maastrichtskou
zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 1993. Oblasti SZBP sa významne dotkla
Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Dôležité je, že napriek rušeniu

54