Page 53 - ´výročna správa final.cdr
P. 53

slovenského  predsedníctva,  okrem  iného  aj  potrebu  ekonomicky  silnej  Únie  či  výsledky
               dosiahnuté v rámci jednotného digitálneho trhu a energetickej únie. Zhrnul viacero dosiahnutých
               úspechov a tiež úloh, ktorých splnenie očakával do konca slovenského predsedníctva, ako sú
               podpísanie Parížskej klimatickej dohody či zriadenie úradu spoločného európskeho prokurátora.
               Do debaty sa prihlásilo 16 rečníkov. Zaujímali ich témy ako Brexit, migračná kríza, situácia
               v Turecku či zemetrasenie v Taliansku, vyjadrili sa aj k prioritám slovenského predsedníctva.
               Odpovedal im Robert Fico a neskôr Ivan Korčok, splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR
               v Rade EÚ.
                     Hlavným rečníkom panelu o posilňovaní úlohy národných parlamentov v EÚ bol Frans
               Timmermans,  prvý  podpredseda  Európskej  komisie.  Ďalšími  panelistami  boli  Ana  Birchall,
               predsedníčka Výboru pre európske záležitosti Poslaneckej snemovne rumunského parlamentu
               a Gunther Krichbaum, predseda Výboru pre európske záležitosti nemeckého Bundestagu. Frans
               Timmermans uviedol, že svet sa mení a ľudia nie sú spokojní s tým, ako na tieto zmeny reaguje EÚ,
               preto  by  do  tohto  procesu  mali  byť  zapojené  aj  národné  parlamenty  ako  najbližšie  zvolení
               reprezentanti.  Gunther  Krichbaum  poukázal  na  odlišnosti  medzi  národnými  parlamentmi  vo
               vzťahu k európskym záležitostiam, pričom niektoré z nich majú svoje oficiálne zastúpenie aj
               v  Bruseli,  no  niektoré  majú  len  minimálny  personál.  Navyše  by  podľa  neho  mali  národné
               parlamenty viac spolupracovať s Európskym parlamentom. Do debaty sa prihlásilo 37 rečníkov.
               Mnohí sa zamerali na otázku straty dôvery voči EÚ v nadväznosti na britské referendum. Na
               prekonanie demokratického rozdielu by mali národné parlamenty spolupracovať a pracovať pre
               občanov EÚ, počnúc legislatívnym procesom. Rečníci sa tiež zamerali na témy tzv. žltej, zelenej
               a červenej karty.

                     V paneli s názvom „Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP): dohoda
               medzi  Európskou  úniou  a  Spojenými  štátmi  americkými  (a  jej  výzvy,  príležitosti  a  riziká)“
               vystúpili ako hlavní rečníci Susan George, politická a sociálna vedkyňa, aktivistka a autorka
               publikácií  o  globálnej  sociálnej  spravodlivosti  a  zároveň  predsedníčka  predstavenstva
               Transnational Institute, a Hiddo Houben, zástupca hlavného negociátora zmluvy TTIP za EÚ
               a  zároveň  vedúci  odboru  na  Generálnom  riaditeľstve  Európskej  komisie  pre  obchod.  Hiddo
               Houben  bol  zástancom  tejto  zmluvy,  pretože  voľný  obchod  všeobecne  pomáha  redukovať
               nerovnosti medzi krajinami. Pripustil, že do týchto rokovaní by mali byť prizvané aj národné
               parlamenty a debata by mala byť zjednodušená a založená na faktoch. Susan George zastávala
               opačný názor, hoci nebola proti konceptu voľného obchodu. Poukázala okrem iného na priveľkú
               účasť nadnárodných firiem pri rokovaniach, či na výskum, ktorý tvrdí, že zmluva by spôsobila
               stratu stoviek tisíc pracovných miest. V panelovej diskusii vystúpili ešte Danuta Maria Hübner,
               predsedníčka Výboru EP pre ústavné záležitosti, a Güler Turan, poslankyňa flámskeho parlamentu
               a belgického senátu. Do širšej diskusie sa prihlásilo 33 rečníkov, ktorí sa rozdelili na dva tábory.
               Odporcovia vyčítali zmluve netransparentnosť rokovaní či fakt, že by bola výhodná len pre veľké
               spoločnosti. Prívrženci namietali, že táto zmluva bude pre členské štáty EÚ strategickým krokom.

                     Počas  zasadnutia  predsedov  COSAC  bola  prijatá  upravená  verzia  návrhu  záverov
               LVI COSAC-u.

                     Hlavným rečníkom panelu „2016: ‚rok výsledkov‛ Energetickej Únie“ bol Maroš Šefčovič,
               podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu. Hovoril o potrebe energetickej bezpečnosti
               či nutnosti solidarity a spolupráce v regiónoch, aby sa zabezpečil hladký energetický prenos. Uvítal
               tiež prijatie Parížskej klimatickej dohody a ocenil užšie partnerstvo s národnými parlamentmi,
               ktoré sú potrebné pri implementácii požiadaviek Energetickej Únie. Spomenul tiež tzv. „jumbo
               balíček“  zahŕňajúci  nové  štandardy  merania  energetickej  náročnosti  budov,  ekobudovy
               umožňujúce veľké šetrenie energií a dizajn nového trhu   s elektrinou. Rok 2017 bude rokom
               implementácie, čo bude zahŕňať koordináciu 27 energetických plánov. Panelistami boli Danielle
               Auroi, predsedníčka Výboru pre európske záležitosti francúzskeho Národného zhromaždenia,
               Kalle Pallin, predseda Výboru pre európske záležitosti estónskeho parlamentu a Antonio Costa
               Silva, poslanec portugalského parlamentu. Hovorili predovšetkým o problémoch v oblasti klímy



                                                                                                          53
   48   49   50   51   52   53   54   55   56   57   58