Page 15 - ´výročna správa final.cdr
P. 15
ktorými sú Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta
Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Kancelária Súdnej rady
Slovenskej republiky a Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, Kanceláriu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá bude prostredníctvom svojich
zamestnancov plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym,
ekonomickým administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Zákon č. 301/2016 Z. z. ustanovuje prechod pôsobnosti v oblasti
správy najvyššieho súdu, s výnimkou personálnych vecí sudcov, z predsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zároveň obsiahne pôsobnosť riaditeľa
správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zákon č. 301/2016 Z. z. zároveň
novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Koncepčne napĺňa táto zmena právnej úpravy pôvodnú ideu zákona o súdoch – oddeľovať
organizačne a personálne riadenie výkonu súdnictva od správy súdov;
ź zákon č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vytvára legislatívne podmienky na
zefektívnenie vymáhania pohľadávok veriteľov a zároveň poskytnutie primeranej
ochrany základným právam dlžníka stanovením jednoznačného spôsobu určovania
výšky trov exekúcie a zavedením procesných pravidiel umožňujúcich rýchlejšiu
vymožiteľnosť právom chránených nárokov. Zákon č. 2/2017 Z. z. zriaďuje jediný
exekučný súd v Slovenskej republike - Okresný súd Banská Bystrica, ktorý má výlučnú
kauzálnu príslušnosť na vybavovanie exekučnej agendy, a zavádza zásadnú zmenu,
ktorou je zavedenie náhodného výberu súdneho exekútora pre každé exekučné konanie,
ktorý bude založený na územnom (teritoriálnom) princípe, a uskutoční sa zo zoznamu
exekútorov sídliacich v príslušnom územnom obvode, ktorým bude územný obvod
krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto pobytu alebo sídlo povinného, pričom tento
náhodný výber sa bude uskutočňovať súčasne podľa princíp „ratione causae“, ktorý má
súvis s charakterom samotnej exekučnej veci. Predmetné ustanovenia predstavujú
významný krok k posilneniu nezávislosti súdneho exekútora, pretrhnutiu väzieb medzi
oprávneným a súdnym exekútorom a k rozhodovaniu súdneho exekútora o niektorých
vybraných otázkach bez potreby ingerencie exekučného súdu. Zákon č. 2/2017 Z. z.
stanovuje jednoznačné pravidlá pre rozhodovanie o trovách exekúcie a vo vzťahu
k exekútorovi zavádza paušálne odmeňovanie, v zmysle ktorého bude mať súdny
exekútor nárok na vopred určenú paušálnu odmenu a paušálne výdavky, čím zároveň
dôjde aj k odbremeneniu súdov od rozhodovania o trovách exekúcie. Nová právna úprava
prispieva k zníženiu počtu úkonov súdu v exekučnom konaní, ku koncentrácii konania,
k posilneniu významu elektronickej komunikácie, čím budú v konečnom dôsledku do
značnej miery eliminované vady a chybovosť podaní; bude prínosom v podobe
štruktúrovaných údajov o vývoji exekučnej agendy aj rozšírením obsahu informácií,
ktoré by mali byť z centrálneho registra exekúcií zistiteľné. Vo väzbe na novelizáciu
Exekučného poriadku sa novelizuje aj zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
vo vzťahu k poplatkovej povinnosti viažucej sa k exekučnému konaniu a zákon č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorým sa zavádza
výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou. Aj po prenesení
výkonu rozhodnutia na Sociálnu poisťovňu stále ostáva zachovaná možnosť účastníka
konania využiť súdnu ochranu;
15