Page 34 - Obsah

V IV. volebnom období NR SR sa v kontexte globálnej hospodárskej a finančnej krízy VEZ NR
SR venoval konsolidácii ekonomickej situácie v EÚ a jej členských štátoch, reforme finančného
systému v EÚ, dlhodobej Stratégii Európa 2020 (vrátane jej kľúčového prvku - tzv. európskeho
semestra, platného od roku 2011 a zameraného na zosúladenie nástrojov Paktu stability a rastu
a Stratégie Európa 2020). V daňovej politike prevládala téma vyššej transparentnosti, lepšej správy
a boja proti daňovým podvodom. V súvislosti s rozpočtom EÚ bola dôležitou napr. zmena
rozpočtových pravidiel a príprava všeobecného rozpočtu na rok 2011. VEZ NR SR nadviazal na svoje
predchádzajúce diskusie z roku 2009 s predstaviteľmi Ministerstva zdravotníctva SR pri smernici
Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej
starostlivosti. Podobne výbor využil predchádzajúce diskusie aj v oblasti spoločnej migračnej politiky,
budovania spoločného azylového systému, viacročného strategického programu v oblasti slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti (tzv. Štokholmského programu), ale aj elektronizácie justície či
zjednodušovania jej práce na základe vzájomného uznávania a výkonu rozhodnutí. Vo svetle
Lisabonskej zmluvy sa VEZ NR SR dôkladnejšie zaoberal aj návrhmi legislatívnych aktov v oblasti boja
proti obchodovaniu s ľuďmi a ochrany detí proti sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu. V rámci
politiky životného prostredia rezonovala najmä ochrana biodiverzity a klimatické zmeny (najmä
z pohľadu príprav ďalšej konferencie OSN o zmenách klímy v mexickom Cancúne koncom roku 2010).
V oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky sa ako ústredné témy vyprofilovali poplatky za
bezpečnostnú ochranu, vyšetrovanie a prevencia nehôd v civilnom letectve, hľadanie riešení
a východísk z krízy spôsobenej v civilnom letectve aktívnou činnosťou islandskej sopky; kľúčová bola
iniciatíva prierezovej agendy Stratégia Európa 2020 v telekomunikačnej oblasti pod názvom
„Digitálna agenda pre Európu“ a jednotný európsky trh elektronických komunikácií a v neposlednom
rade aj energetická bezpečnosť a účinnosť, bezpečnosť dodávok energie, vývoj nízkouhlíkových
technológií a príprava novej energetickej stratégie pre Európu na roky 2011-2020. V oblasti
konkurencieschopnosti boli v popredí napr. problematika lepšej regulácie a znižovanie
administratívnej záťaže, ale tiež balík komplexnej patentovej reformy v záujme vytvorenia
celoeurópskeho systému pre patentové spory a jednotný patent, ale aj nová priemyselná politika,
zvyšovanie účinnosti pri presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu, návrh
smernice o právach spotrebiteľov a smernica o službách alebo príprava novej stratégie pre
konkurencieschopnosť a rast po roku 2010. V pôdohospodárskej a rybolovnej politike bola v centre
diskusií budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky (napr. z pohľadu zrovnoprávňovania
podmienok a podpory pre všetkých poľnohospodárov v EÚ alebo zjednodušovania právnych
predpisov v oblasti priamych platieb s dôrazom na krížové plnenie). Na okraji záujmu však neboli ani
témy ako konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, podpora zlepšenia vnímania ženy
vo vidieckych oblastiach (v rámci rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami), lepšie fungovanie
potravinového reťazca, sektor mlieka alebo zdravie a dobré životné podmienky zvierat. V rámci
procesu kontroly a podieľania sa na tvorbe pozícií Slovenskej republiky v zahraničnej
a bezpečnostnej politike v agende VEZ-u NR SR dominoval Západný Balkán, v kontexte ktorého sa
prioritná pozornosť zameriavala na Chorvátsko (predovšetkým z pohľadu oživenia prístupového
procesu Záhrebu po podpísaní tzv. arbitrážnej dohody medzi ním a Slovinskom v novembri 2009) a na
Srbsko (v kontexte podania prihlášky Srbska za člena EÚ v decembri 2009 a rozhodnutia Rady EÚ
v júni 2010 zvýšiť úroveň svojich vzťahov s Belehradom prostredníctvom ratifikovania Stabilizačnej
a asociačnej dohody EÚ so Srbskom). Prioritnou zostala aj Európska susedská politika, resp. jej
východná dimenzia, s osobitným dôrazom na Ukrajinu (predovšetkým z pohľadu prezidentských
volieb na Ukrajine v prvých mesiacoch 2010). Úplne novou témou, ktorá začala v diskusiách výboru