Page 32 - Obsah

nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a s tým súvisiaci významnejší vplyv národných
parlamentov EÚ na proces tvorby európskej legislatívy pri monitorovaní súladu legislatívnych aktov
EÚ so zásadou subsidiarity. V tomto kontexte treba uviesť, že Výbor NR SR pre európske záležitosti v
žiadnom z nim prerokúvaných legislatívnych aktov EÚ v roku 2010 nenašiel rozpor so zásadou
subsidiarity. Preto Národná rada SR, resp. VEZ NR SR ako príslušný delegovaný výbor, neprijali tzv.
odôvodnené stanovisko, ktoré umožňuj národným parlamentom EÚ (v prípade naplnenia požiadaviek
stanovených Lisabonskou zmluvou) zasiahnuť do legislatívneho procesu v EÚ.

V súvislosti so získaním výraznejších právomocí národnými parlamentmi EÚ a ich možným
vplyvom na legislatívny proces v EÚ za osobitnú zmienku stojí odborná diskusia s podpredsedom
Európskej komisie a komisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti
Marošom Šefčovičom na spoločnom zasadnutí VEZ NR SR a Zahraničného výboru NR SR začiatkom
marca 2010. Komisár Šefčovič, ktorý vystúpil aj v pléne NR SR, sa pri výmene názorov s poslancami
spomínaných dvoch výborov sústredil na predstavenie priorít novej Európskej komisie (ujala sa
funkcie 10. 2. 2010 po predchádzajúcom súhlase Európskeho parlamentu) a na silnejšie postavenie
národných parlamentov v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Národná rada SR ani
Výbor NR SR pre európske záležitosti nestihli prerokovať legislatívny program Európskej komisie na
rok 2010, keďže bol zverejnený neskôr (až koncom marca 2010) a tiež pre zrejmý časový faktor
v podmienkach SR, akým bolo ukončenie IV. volebného obdobia tesne pred nastávajúcimi
parlamentnými voľbami.

V novembri 2010 Výbor NR SR pre európske záležitosti na spoločnom rokovaní s Výborom
NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výborom NR SR pre financie a rozpočet odborne
diskutoval s Connie Hedegaard, komisárkou EÚ pre opatrenia na ochranu klímy. Na tomto stretnutí
rezonovali najmä otázky spojené s ochranou klímy vo väzbe na priority EÚ v roku 2011 v oblasti
klimatických zmien. V septembri 2010 VEZ NR SR spolu s Výborom NR SR pre hospodárstvo, výstavbu
a dopravu a s Výborom NR SR pre financie a rozpočet prerokoval s Michelom Barnierom, komisárom
EÚ pre vnútorný trh a služby, tému fungovania vnútorného trhu a finančných služieb EÚ.

Aj v V. volebnom období uplatňoval VEZ NR SR svoju kontrolnú právomoc v celom spektre
politík EÚ. Napríklad z pohľadu hospodárskych a finančných záležitostí výbor sa kontinuálne zaoberal
fiškálnou konsolidáciou a štrukturálnymi reformami v členských štátoch EÚ, posilňovaním Paktu
stability a rastu, Stratégiou Európa 2020 (v kontexte širšej reformy správy ekonomických záležitostí),
koordináciou hospodárskych politík (v súvislosti s ich začlenením do nového cyklu dohľadu tzv.
európskeho semestra) alebo tiež problematikou vytvorenia Európskeho finančného stabilizačného
mechanizmu, ktorého primárnym cieľom vzniku bolo zabezpečenie stability v rámci eurozóny ako
celku. V daňovej oblasti sa v porovnaní so IV. volebným obdobím substantívne nové témy neobjavili.
Významnú pozornosť si vyžiadalo aj schvaľovanie všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2011 (v
podmienkach Lisabonskej zmluvy schvaľovaného prvýkrát ako legislatívneho aktu na základe
spolurozhodovacej procedúry). V oblasti spravodlivosti a vnútra k najdiskutovanejším patrili návrhy
smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov
tretích krajín na účely sezónneho zamestnania a smernice Európskeho parlamentu a Rady
o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového
presunu v EÚ; tiež návrh smernice o európskom ochrannom príkaze, návrhy zamerané na ochranu
detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním a na boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Kontinuálne
bola v centre pozornosti aj elektronizácia justície a jej zjednodušenie na základe vzájomného