Page 33 - Obsah
P. 33

uznávania a výkonu rozsudkov (najmä v oblasti dedenia). V rámci politiky životného prostredia bola
               nosnou  témou  príprava  na  celosvetovú  klimatickú  konferenciu  v Cancúne,  ktorej  cieľom  bolo
               pripraviť  základ  na  prijatie  novej  globálnej  klimatickej  dohody  nahradzujúcej  Kjótsky  protokol  po
               skončení  jeho  platnosti  po  roku  2012.  V   tomto  kontexte  Slovenská  republika  priorizovala  oblasť
               redukcie emisií skleníkových plynov. V súvislosti s prierezovým dokumentom Stratégia Európa 2020
               sa  VEZ  NR  SR  sústredil  aj  na  jeho  3  nové  iniciatívy  –  „Únia  inovácií“,  „Mládež  v pohybe“  a „Nové
               zručnosti  pre  nové  pracovné  miesta“.  V oblasti  dopravnej  politiky  treba  vyzdvihnúť  závery  EÚ
               k akčnému  plánu  s ambíciou  dosiahnuť  udržateľnú,  zdravú  a bezpečnú  mestskú  mobilitu  alebo
               diskusie  na  tému  príspevku  dopravnej  politiky  k novej  stratégii  pre  zamestnanosť  a rast  (v  rámci
               Stratégie  Európa  2020)  a  o novej  stratégii  o budúcnosti  dopravy  v období  rokov  2010-2020.
               Z legislatívnych iniciatív možno spomenúť prijatie návrhu smernice o poplatkoch za používanie určitej
               dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (tzv. Eurovignette), návrhu smernice, ktorou
               sa  zjednodušuje  cezhraničné  presadzovanie  v oblasti  bezpečnosti  cestnej  premávky  a návrhu
               smernice,  ktorou  sa  zriaďuje  jednotný  európsky  železničný  priestor.  V oblasti  telekomunikácií  sa
               diskusie zameriavali najmä na program politiky rádiového frekvenčného spektra, na návrhy týkajúce
               sa  Európskej  agentúry  pre  bezpečnosť  sietí  a informácií  (ENISA),  na  spoluprácu  medzi  hlavnými
               iniciatívami Stratégie Európa 2020 – „Digitálna agenda pre Európu“ a „Únia inovácií“ a na Európsku
               stratégiu  v oblasti  širokého  pásma  (investície  do  digitálne  riadeného  rastu).  Oblasť  energetiky
               charakterizovala  prevažne  téma  energetickej  politiky  pre  spotrebiteľov,  medzinárodných  vzťahov
               a nová  energetická  stratégia  pre  Európu  na  roky  2011  -  2020.  V oblasti  konkurencieschopnosti
               primárnymi otázkami boli nielen návrh nariadenia o režime prekladov pre patenty v EÚ a možnosť
               realizácie  mechanizmu  posilnenej  spolupráce  v oblasti  patentového  systému  EÚ,  ale  aj  3  hlavné
               iniciatívy  Stratégie  Európa  2020  –  „Integrovaná  priemyselná  politika  vo  veku  globalizácie“,  „Únia
               inovácií  –  urýchlenie  premeny  Európy  inováciami  vo  svete,  ktorý  sa  rýchlo  mení“  a  „Integrovaná
               priemyselná politika vo veku globalizácie“ a v neposlednom rade aj Akt o jednotnom trhu, t. j. balík
               50 opatrení, ktorých cieľom je umožniť podnikom a občanom plné využívanie výhod vnútorného trhu.
               V pôdohospodárskej  a rybolovnej  politike  v V.  volebnom  období  diskusiám  VEZ  NR  SR  dominovali
               spoločná poľnohospodárska politika a sektor mlieka. Novým prvkom bol regulačný rámec geneticky
               modifikovaných  organizmov.  Z pohľadu  záujmov  Slovenskej  republiky  substantívnymi  boli  aj
               konkurencieschopnosť  agropotravinárskeho  priemyslu,  kvalita  poľnohospodárskych  výrobkov  (s
               osobitným dôrazom na oblasť politiky kvality), zdravie a dobré životné podmienky zvierat. V procese
               kontroly a podieľania sa na tvorbe pozícií Slovenskej republiky v zahraničnej a bezpečnostnej politike
               sa  zvýšený  dôraz  kontinuálne  venoval  Západnému  Balkánu.  Predovšetkým  Chorvátsku  (z  pohľadu
               finále jeho prístupového procesu) a Srbsku (vo svetle progresu vo vzťahoch EÚ – Srbsko, najmä keď
               Rada EÚ v októbri 2010 požiadala EK o stanovisko k srbskej žiadosti o členstvo v EÚ); relácii medzi
               Srbskom a Kosovom (v nadväznosti na posudok Medzinárodného súdneho dvora v Haagu a na zrejmý
               spoločný úspech EÚ a Srbska v OSN v septembri 2010 pri naštartovaní srbsko-kosovského dialógu);
               Bosne a Hercegovine (z pohľadu volebného maratónu organizovanému v krajine v októbri 2010, od
               výsledku  ktorého  sa  očakávalo  jednak  prekonanie  tzv.  Butmirského  zlyhania  a jednak  silnejší
               eurointegračný „príklon“ Bosny a Hercegoviny). Kontinuálne diskutovanými témami boli tiež mierový
               proces  na  Blízkom  východe,  vzťahy  EÚ  s jej  strategickými  partnermi,  Gruzínsko  či  Sudán.  V rámci
               inštitucionálnych vzťahov finišovali diskusie na tému zavŕšenia reformy inštitúcií EÚ, keď v decembri
               2010  vo  väzbe  na  výročie  prijatia  Lisabonskej  zmluvy  bolo  ohlásené  dokončenie  procesu  tvorby
               Európskej  služby  pre  vonkajšiu  činnosť  (v  rámci  ktorej  so  svojím  expertným  diplomatickým
               potenciálom uspela aj Slovenská republika).
   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38