Page 78 - Výročná správa NR SR a K NR SR 2020
P. 78

republika na zasadnutí Rady podporila tieto zmeny a v rámci svojej aktuálnej pozície súhlasila
               s nastavením cieľa zníženia emisií o 55 % do roku 2030. Slovenská republika zároveň požaduje
               okrem  iného  právo  na  vlastný  energetický  mix,  ktoré  obhajuje  právo  zaradiť  do  nízko-
               uhlíkových technológií aj jadro a plyn.


                      Európska  únia  sa  na  svojom  decembrovom  zasadnutí  predsedov  vlád  vo  formáte
               Európskej  rady  vyjadrila,  že  bude  plniť  uvedený  cieľ  (55 %  do  roku  2030)  spoločne  a  čo
               najefektívnejšie  z  hľadiska  nákladov.  Pri  dosahovaní  nového  cieľa  je  potrebné  zachovať
               konkurencieschopnosť Európskej únie a zohľadniť rôzne východiskové pozície a špecifické
               vnútroštátne  okolnosti  členských  štátov,  ako  aj  ich  vynaložené  úsilie.  Je  potrebné  zaistiť
               prepojenia  a  bezpečnosť  dodávok  energie  pre  domácnosti  a  podniky  za  dostupné  ceny
               a rešpektovať právo členských štátov rozhodovať o vlastnom energetickom mixe a zvoliť si
               najvhodnejšie technológie.


                      Pozitívny  postoj  Slovenskej  republiky  k uvedeným  klimatickým  cieľom  (zníženie
               emisií do roku 2030 o 55 %) vyjadril na zasadnutí výboru dňa 10. decembra 2020 aj predseda
               vlády  Igor  Matovič  v rámci  rokovania  o nadchádzajúcej  Európskej  rade  (10.-11.  decembra
               2020).  Predseda  vlády  vyjadril  potrebu  mať  realistický  cieľ  -  ambiciózne  plány,  avšak
               s realistickými krokmi. Uviedol, že podľa prepočtu Inštitútu environmentálnej politiky bude
               Slovenskú republiku dosiahnutie toho cieľa stáť 1 miliardu eur ročne v potrebných investíciách
               - súkromných a štátnych.


                      Potreba  spoločného  ambiciózneho  postupu  voči  klimatickým  zmenám  bola  na
               14. zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti, dňa 16. septembra 2020, prerokovaná aj
               pri  príležitosti  predstavenia  priorít  nemeckého  predsedníctva  v  Rade.  Priority  nemeckého
               predsedníctva  výboru  predložila  mimoriadna  a  splnomocnená  veľvyslankyňa  Spolkovej
               republiky Nemecko v SR Barbara Wolf.


                      Dôležitosť ochrany životného prostredia sa odzrkadľuje aj v Pracovnom pláne Komisie
               na rok 2021, KOM (2020) 690, ktorý na 24. schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti
               (dňa 3. decembra 2020) predstavil výboru podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
               Komisia na dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy do roku 2050 pracuje na balíku návrhov
               „Fit for 55“, s cieľom znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Okrem toho Komisia navrhne
               opatrenia na vykonávanie akčného plánu pre obehové hospodárstvo, stratégie Európskej únie
               v oblasti biodiverzity a stratégie „z farmy na stôl“.


                      Problematiky klimatických zmien sa Výbor NR SR pre európske záležitosti dotkol aj na
               svojej 25. schôdzi, 9. decembra 2020, na ktorej bol výboru predložený návrh zamerania činnosti
               Stáleho zastúpenia SR pri EÚ. Dokument výboru predložila dezignovaná veľvyslankyňa Petra
               Vargová,  ktorá  za  osobitnú  výzvu  stáleho  zastúpenia  označila  okrem  komunikácie
               s verejnosťou najmä transformáciu hospodárstva Európskej únie na klimaticky neutrálne.


                      Výbor  NR  SR  pre  európske  záležitosti  pravidelne  berie  na  vedomie  nové  návrhy
               oznámení,  správ,  nariadení,  smerníc  a ďalších  právnych  aktov  v legislatívnom  procese




                                                           76
   73   74   75   76   77   78   79   80   81   82   83