Page 70 - Vyročna správa 2018.cdr

parlamentu v roku 2019. Posledným bodom rokovania bola aktuálna situácia v oblasti migrácie –
boli prediskutované navrhované aktivity v oblasti riadenia hraníc, spolupráce s tretími krajinami,
návratov a finančných zdrojov.
Výbor dňa 14. marca 2018 prerokoval aj informáciu k návrhu nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa
na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc (KOM/2017/571). Informáciu k návrhu
nariadenia predložil štátny tajomník MV SR Rudolf Urbanovič. Ministerstvo vnútra SR
vypracovalo predbežné stanovisko, v ktorom vyjadruje svoj nesúhlas s návrhom. Síce je
prezentované, že cieľom návrhu je sťaženie zavádzania kontrol vnútorných hraníc, na druhej strane
sa navrhuje umožniť vykonávať kontroly po dlhší čas. Kontroly na vnútorných hraniciach by však
podľa ministerstva mali ostať len výnimočným a časovo obmedzeným opatrením. Navrhované
záruky proti zneužívaniu tohto inštitútu vníma ministerstvo ako neúčinné a často formálne. V rámci
návrhu absentuje analýza, ktorá by preukazovala dôvodnosť zmien smerom k sledovaným cieľom.
Predlžovanie kontrol na vnútorných hraniciach nie je podľa ministerstva správnym nástrojom v boji
proti aktuálnym bezpečnostným hrozbám. Členské štáty majú možnosť využívať mnohé iné
nástroje (napríklad zavedené systematické kontroly osôb s právom na voľný pohyb alebo nové
európske nariadenie o pobrežnej a pohraničnej stráži). O návrhu sa aktuálne rokuje na technickej
úrovni – v pracovnej skupine Rady EÚ pre hranice. Názory členských krajín sa však značne
rozchádzajú a dohoda pravdepodobne nie je možná. Podpredseda výboru, Martin Klus, sa zaujímal,
ako sa SR postavila k otázke rozšírenia možnosti pre dočasné zavedenie hraničných kontrol.
Štátny tajomník opätovne zdôraznil, že SR vyjadrila nesúhlas zo zavádzaním kontrol na
vnútorných hraniciach, pričom chce dávať dôraz na Schengenské hranice, ktoré by mali byť
schopné zaistiť bezpečnosť a obranyschopnosť EÚ. Túto pozíciu zdieľajú aj krajiny V4.
50. schôdza výboru dňa 26. júna 2018 sa okrem iného venovala prezentácii informácie
o rokovaní Európskej rady, 28. a 29. júna 2018, ktorú predložil predseda vlády SR, Peter Pellegrini.
Medzi témami rokovania bola aj migrácia. V rámci pracovnej večere prebiehala diskusia o migrácii
a transatlantických vzťahoch. Čo sa týka migrácie, je dôležité hovoriť o aktivitách jednotlivých
krajín. Predseda vlády spomenul v tomto kontexte aj tzv. „minisamit“, ktorý sa konal 22. júna 2018
a týkal sa problematiky migrácie. Samit bol zvolaný predsedom Európskej komisie, a to vo formáte
krajín, ktorých sa migrácia priamo týka. Ostatné štáty sa mohli v prípade záujmu tiež zúčastniť
(formát tzv. otvorenej pozvánky). Pozícia SR bola zhodná s pozíciu krajín V4, ktoré sa rozhodli na
tomto samite nezúčastniť. Oblasti tak závažné ako je migrácia má podľa tohto stanoviska riešiť
všetkých 28 členských krajín EÚ a nie vybraná skupina, navyše minisamit sa konal len niekoľko dní
pred samotným zasadnutím Európskej rady. Minisamit podľa predsedu vlády nepriniesol žiadne
významné výsledky. SR v externej dimenzii migrácie naďalej podporuje boj proti prevádzačom,
riešenie prvotných príčin migrácie tam, kde vznikajú a dôslednú ochranu vonkajších hraníc
a činnosť agentúr Európskej únie. Predseda vlády konštatoval, že ochrana vonkajšej hranice je dnes
už tým najprioritnejším, o čom sa na zasadnutiach Európskej rady a Radách EÚ diskutuje a kde SR
nachádza podporu všetkých členských krajín EÚ. Čo sa týka reformy Dublinského nariadenia,
v tomto smere sa neočakáva dosiahnutie politickej dohody, pretože názory sú veľmi rozdielne. SR je
pripravená na konštruktívnu diskusiu, ale neustúpi zo svojich pozícii, ktoré znamenajú, že
mechanizmus kvót pripustí len na dobrovoľnej báze. SR podporuje dĺžku trvania zodpovednosti za
žiadateľa o azyl na úrovni 2 až 3 rokov. SR trvá na tom, aby výsledky rokovaní o reforme
Dublinského nariadenia boli vždy prijímané konsenzom. Ku kritike Dublinského nariadenia sa
pripájajú okrem členov V4 aj ďalšie štáty, napríklad Rakúsko. V Nemeckej spolkovej republike
prevládajú dva názorové prúdy, kde dochádza k výraznému stretu. SR má v tomto prípade jasný
postoj: chráňme si vonkajšie hranice a tie chyby, ktoré sa stali, sa musia urovnať v tých krajinách,
kde tým problémom čelia. SR nemôže trpieť za chyby niekoho iného a prijímať na svoje územie bez
vlastného súhlasu cudzích štátnych príslušníkov.

70