Page 67 - Vyročna správa 2018.cdr

Dňa 13. júna 2018 prerokovali na 49. schôdzi poslanci Výboru Národnej rady SR pre európske
záležitosti Program stability Slovenskej republiky na roky 2018 – 2022. Materiál k danému
programu predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR Radko Kuruc. Kuruc ozrejmil, že v
roku 2017 ekonomika Slovenska vzrástla o 3,4 %. Za rok 2017 vzniklo viac ako 50 tisíc pracovných
miest. Rast miezd v roku 2017 predstavoval 4,6 %. Dosiahol sa historicky najnižší deficit verejných
financií na úrovni 1 % HDP a zároveň sa prvýkrát dosiahol primárny prebytok verejných financií.
Medziročne klesol dlh verejnej správy v pomere k HDP o 1 %. Do roku 2021 by dlh verejnej správy
mal poklesnúť na úroveň 43 % HDP. Čo sa týka fiškálnych cieľov, deficit verejnej správy by v roku
2019 mal dosiahnuť 0,32 % HDP a od roku 2020 sa plánuje vyrovnané nominálne hospodárenie
verejnej správy. Tieto ciele sú v súlade s požiadavkami Európskej komisie.
Na 50. schôdzi výboru, ktorá sa konala dňa 26. júna 2018, predložil predseda vlády SR Peter
Pellegrini informáciu o rokovaní Európskej rady, ktorá sa uskutočnila 28. a 29. júna 2018, kde medzi
bol medzi témy rokovania zahrnutý aj viacročný finančný rámec po roku 2020. Lídri diskutovali
o tom ako pristúpiť k schvaľovaniu rozpočtu. Existujú názory, že keďže sa jedná o obdobie po roku
2020, mal by o tom rozhodnúť Európsky parlament v novom zložení. Predseda vlády zastával názor,
že odloženie schvaľovania rozpočtu by mohlo predstavovať riziko, pretože pri rôznych tendenciách
nárastu podpory strán, ktoré nie všetky majú európsku orientáciu, môže byť zloženie Európskeho
parlamentu po voľbách dramaticky iné ako je v súčasnosti.
Dňa 13. septembra 2018 informoval na 51. schôdzi poslancov Výboru Národnej rady SR pre
európske záležitosti mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec J. E. Helfried Carl o prioritách
rakúskeho predsedníctva v Rade Európskej únie. Za jeden z najdôležitejších návrhov označil
viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 – 2027. Veľvyslanec sa domnieval, že tento návrh však
počas rakúskeho predsedníctva sfinalizovaný a schválený nebude.
Dňa 17. októbra 2018 prijal Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti zástupcu SR
v Európskom dvore audítorov (EDA) Ladislava Balka, ktorý predstavil Výročnú správu EDA za rok
2017 s dôrazom na Slovenskú republiku. Ladislav Balko oboznámil poslancov so štruktúrou
a vybranými štatistickými údajmi z výročnej správy za rok 2017. Ozrejmil, že dôraz sa tiež kladie na
otázku chybovosti, ktorá bola skúmaná v troch oblastiach. Základom výročnej správy je vyhlásenie
o vierohodnosti, pričom v oblasti platieb audítori už druhý rok udelili výrok s výhradou.
Slová Ladislava Balka doplnil vedúci jeho kabinetu v Európskom dvore audítorov Branislav
Urbanič, pričom bližšie špecifikoval situáciu týkajúcu sa Slovenskej republiky. Za hlavný problém
súčasného finančného rámca na roky 2014 až 2020 označil nízku mieru čerpania zo štrukturálnych
a investičných fondov. Miera čerpania Slovenska sa nachádza pod priemerom Únie, ktorý sa
nachádza na úrovni 14 %. EDA sa zaoberal príčinami tohto stavu a bolo zistené, že išlo o dôsledok
oneskoreného prijímania právnych predpisov pre súčasný finančný rámec. Slovensko sa vyskytlo
v dvoch množinách desiatich krajín – jednou množinou boli krajiny, ktoré za rok 2017 predložili
Komisii kontrolný balík dokumentov s nulovými výdavkami. Druhá množina sa týkala krajín, pri
ktorých Komisia ešte neuzavrela programovacie obdobie 2007 – 2013, nakoľko finálny balík
uzatváracích dokumentov ešte nebol schválený.
Na 54. schôdzi výboru dňa 24. októbra 2018 bol poslancom Výboru Národnej rady SR
predstavený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 a vládny návrh zákona o štátnom
rozpočte na rok 2019 z hľadiska primeranosti výdavkov spolufinancovaných z prostriedkov
Európskej únie. Informáciu predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR Radko Kuruc. Štátny
tajomník poukázal na niektoré štatistické údaje týkajúce sa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky
2019 až 2021. Ako cieľ na rok 2019 uviedol deficit verejnej správy na úrovni 0,10 % HDP, v roku
2020 by sa mal dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. V roku 2021 sa očakáva dosiahnutie prebytku vo
výške 2,5 % HDP. Dlh verejných financií by mal klesnúť pod úroveň sankčného pásma stanoveného
zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, pričom prihliadajúc na horizont celého rozpočtu dlh
verejných financií Slovenskej republiky by sa mal dostať pod úroveň 45 % HDP. Ekonomika

67