Page 22 - Vyročna správa 2017.cdr

zákonov v znení neskorších predpisov upravuje financovanie zdravotnej starostlivosti zo systému
verejného zdravotného poistenia zavedením sadzby za poistencov štátu vo výške 4,73 %, čo
predstavuje v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017. Dôvody zvýšenia sadzby
poistného na obdobie od účinnosti zákona do konca roka 2017 sú dofinancovanie sektora s cieľom
zastaviť rast zadlžovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a financovanie mimoriadnych
nárokov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z titulu zmeny legislatívneho prostredia (zákonné
mzdové nároky lekárov a sestier);
– zákon č. 257/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
odstraňuje problémy v aplikačnej praxi vytvorením pevnej siete poskytovateľov ambulantnej
pohotovostnej služby a úpravou organizácie poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby.
Poskytovatelia ambulantnej pohotovostnej služby musia mať vydané povolenie na prevádzkovanie
ambulancie Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a budú oprávnení poskytovať
ambulantnú pohotovostnú službu ako tzv. organizátor. Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje výška úhrady
za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom sa zvyšuje výška úhrady poistenca
za návštevu ambulantnej pohotovostnej služby, za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania
ústavnej zdravotnej starostlivosti v liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine A a B, pri
poskytovaní dopravy za jeden kilometer a znižuje sa výška úhrady poistenca za jeden deň pobytu
sprievodcu pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti;
– zákon č. 289/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, ktorý rešpektujúc čl. 7 a čl.14 európskej rámcovej smernice Rady 89/391/EHS
z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci
zakladá povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pre svojich zamestnancov preventívne a ochranné
služby, ktorými sú v Slovenskej republike bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba.
Miera povinností zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci závisí od reálne sa vyskytujúcich zdraviu
škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu potenciálne ohroziť alebo poškodiť
zdravie zamestnancov. Hlavnou navrhovanou zmenou je skutočnosť, že zamestnávatelia nemusia
zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom;
nahrádza sa upresnením existujúcej povinnosti zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného
rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia v spolupráci s pracovnou
zdravotnou službou. Súčasne sa vypúšťa všeobecná povinnosť zamestnávateľov hodnotiť
zdravotné riziko raz ročne. Posúdenie zdravotného rizika sa vykoná na pracovisku spravidla
jednorazovo s ohľadom na zdravotné riziko pri práci, a to lekárom, verejným zdravotníkom alebo
tímom pracovnej zdravotnej služby; opakovane sa vykoná pri podstatnej zmene pracovných
podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska
zdravotných rizík;
– zákon č. 336/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu
a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe
verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bližšie upravuje podmienky úradného
určenia cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a následne rozsahu
a podmienok ich úhrad na základe verejného zdravotného poistenia. Zákon č. 336/2017 Z. z. kladie
zvýšený dôraz na otázku nákladovej efektívnosti liečby uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia, zavádza do procesu kategorizácie liekov inovatívne postupy smerujúce
k zabezpečeniu účelného vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a finančnej
stability tohto systému, umožňuje rýchlejší vstup nových liekov na trh, podporuje efekt úspory
zdrojov verejného zdravotného poistenia spojený so vstupom generických liekov na trh a zvyšuje
transparentnosť procesov kategorizácie a úradného určenia cien;

20